Veľké Zabudnutie

Každý jeden svetonázor každého jedinca súčasnej doby, ten, ktorý dedíme od rodičov a predávame ďalej na potomkov, je isto-iste založený na Veľkom Zabudnutí, ktoré prebehlo v prvotných tisícročiach vytvárania sa našej civilizácie.

Čo sa vlastne vtedy udialo? Ako sa všeobecne vie, neolitické poľnohospodárske rody sa menili na dediny, dediny na mestá a tie sa zgrupovali do kráľovstiev. Zároveň prebehla deľba práce,  vznikol systém obchodu a separované remeslá. To, čo bolo pri tom zabudnuté, to bolo povedomie o tom, že v predošlom čase nič z tohto nebolo a ľudská spoločnosť jestvovala ako neformálna sieť, ktorú dnes označujeme aj termínom obdobie "lovcov a zberačov".

Nemôže nás prekvapiť, že došlo k Veľkému Zabudnutiu. Naopak, ťažko si predstaviť, ako by k Zabudnutiu nemohlo dôjsť. Bolo by nutné si zapamätať predošlý spôsob života na dlhé tisícročia, najmenej 5000 rokov, kým mohol byť zaznamenaný do prvých písomných záznamov. V čase, keď začali vznikať prvé písomné záznamy, to už ale v novej spoločnosti nik nepotreboval, nepamätal si to presne  a hlavne nechcel si to pamätať.

V tom čase, bez reálnych informácií, boli ľudia v otázke minulosti odkázaní na extrapoláciu svojej vlastnej prítomnosti. Videli, že v minulosti boli mestá menšie, spoločnosti menšie, obchod a remeslá primitívnejšia, až na konci, pár milénií späť, tam nebolo nič.

Z nedostatku iných informácii muselo byť jasné, že ľudský rod vznikol vtedy, nejakým nevysvetliteľným zásahom. Nebolo nič zásadne iracionálne na takomto uvažovaní - naši predkovia nevedeli nič o poľnohospodárskej revolúcii, nevedeli nič o svete pred tým.

A tak Veľké Zabudnutie bolo votkané do látky nášho intelektuálneho života od jeho samého začiatku. Väčšina spisov starého Egypta, Sumeru, Babylónu, Indie a Číny už takmer nič o živote predtým nevie a toto ignorantstvo je predávane všetkým následným svetonázorovým prúdom, vrátane tých súčasných.

 

Veľké Spomenutie

 

Bola to paleontológia, ktorá odhalila prvé náznaky Veľkého Zabudnutia. Prvým základom toho zistenia bola nová informácia, že ľudstvo žilo dlho predlho pred tým, než začalo sadiť a siať a než začalo to, čo sa označuje ako stavba civilizácie.

Paleontológia urobila neudržateľnou teóriu, že ľudstvo vzniklo súčasne s poľnohospodárstvom a mestskou civilizáciou. História a archeológia dokázali, že poľnohospodárstvo je staré len niekoľko tisíc rokov a palontológia ukázala, že ľudstvo je staré milóny rokov!

A nastal jeden z najzaujímavejších momentov v behu ľudského poznania. Keď vedci 18.,19. a 20. storočia boli nakoniec donútení pripustiť, že celá štruktúra myslenia v našej spoločnosti je vybudovaná na zásadnom a fatálnom  omyle - absolútne nič sa nestalo.

Myslitelia nešli do základov našej kultúry a neskúšali si predstaviť, ako by vyzerali, ak by bola známa pravda o dobe minulej. Obávam sa, že nechceli nič prehodnotiť, chceli veci nechať tak, ako boli, chceli Zabudnutie zachovať.

Samozrejme, museli urobiť určité priznania a posuny. Nemohli učiť, že ľudstvo bolo vždy také, ako dnes - tak vymysleli pre tú zmenu názov, nálepku (neolitická poľnohospodárska revolúcia) a vec bola vybavená. Máš meno, máš vedu, všetko jasné.

Historici odmietali poznať plný rozsah ľudského príbehu. Celá ich vedecká disciplína je postavená na zásade, že ľudstvo jestvuje niekoľko tisíc rokov. Dobre, tak teraz rozšírili jeho existenciu na milión - ale označili ju za nepodstatnú a nejestvujúcu. História zostala to, čo bola aj predtým. Podstatné sú políčka, dediny, mestá a ríše - a tie milióny rokov predtým, to si to zabudnutie zaslúžilo. Hotovo.

Historici sa odmietli dotknúť tohto obdobia. A vypracovali si ospravedlnenie, aby sa ho nemuseli dotýkať. Nemusia sa ho dotknúť  ... pretože to nie je história. Bola to nejaká nová vec oštemplovaná ako "prehistória". To bola tá nálepka. Nech sa tým baví nejaká podradná sorta vedcov - nie reálni historici, ale prehistorici. Týmto spôsobom moderní historici podpísali a zafixovali aj Veľké Zabudnutie. Čo bolo zabudnuté vo Veľkom Zabudnutí nebolo nijako zaujímavé, to bola len prehistória. Niečo, čo si nezaslúži ani pohľad. Len veľká ohromná doba, keď sa nič nedialo.

A tak sa Veľké Spomenutie neudialo. Intelektuálni strážcovia kultúry - historici, filozofi a teológovia - nechceli o tom počuť. Základy ich oborov  boli položené počas Veľkého Zabudnutia - a oni nechcel preskúmavať a prebudovávať tieto základy. Boli absolútne spokojní s Veľkým Zabudnutím, úplne vyhovovalo ich praktickým potrebám. Svetonázor, ktorý dnes odovzdávame naším deťom je v základe ten istý, aký bol pred stáročiami a stáročiami. Rozdiely sú len povrchné. Nehovoríme im, že ľudstvo vzniklo pred pár tisícmi rokmi (a predtým nejestvovalo), ale hovoríme im, že história vznikla pred pár tisíc rokmi (a predtým nejestvovala). Namiesto aby sme učili, že civilizácia je všetko, čo je ľudstvo, učíme ich, že civilizácia je len to, čo je história.

Týmto spôsobom je ľudská história redukovaná len na to, čo je naša kultúra a zvyšok 99,7 percent príbehu ľudstva, je vyhodených na smetisko ako vágna fatamorgána.

 

Mýtus poľnohospodárskej revolúcie

 

Zem je nehybné centrum vesmíru - myšlienka, ktorú ľudia akceptovali tisíce rokov. Sama o sebe sa zdá byť nevinná, ale produkovala tisíce omylov a nastavila ťažké ohraničenia poznania sveta. Myšlienka poľnohospodárskej revolúcie, ktorú sa učíme v školách a ktorú učíme naše deti v školách, sa zdá byť rovnako nevinná, ale generuje rovnako tisíce chýb a nastavuje hranice poznania o nás samých a o tom, čo sa stalo na tejto planéte.

 

Základná myšlienka Poľnohospodárskej (neolitickej) revolúcie je, že ľudstvo prešlo od zbierania  plodín na pestovanie  plodín. Toto tvrdenie je nepravdivé v dvoch zmysloch:

  1. implikuje, že zberačstvo je úplne separovaná vec a poľnohospodárstvo je úplne separovaná vec
  2. naznačuje, že sa to stalo v jeden moment a ak aj nie na celej zemi naraz, tak sa to nezastaviteľne a s nadšením šírilo

 

Namiesto toho postavme inú definíciu:

Pred desaťtisíc rokmi boli už používané rôzne druhy poľnohospodárstva, keď bol na Blízkom východe zavedený jeden špeciálny spôsob. Tento nový štýl sa volá totalitné poľnohospodárstvo. Tento názov naznačuje spôsob, akým tento spôsob práce dominoval ako pôde, tak aj ostatným formám hospodárenia.

Tento totalitný štýl priniesol výrazný prírastok potravy a ten zákonite priniesol populačný rast, nasledovaný geografickou expanziou, ktorá postupne mazala všetky iné formy života, ktoré jej stáli v ceste. Táto expanzia a vymazávanie životných štýlov pokračovala tisícročia a pokračuje doteraz.

Totalitné poľnohospodárstvo nevzniklo ako reakcia na hlad - pretože to je predstava, ako by bol padák vynájdený počas pádu lietadla. Je to skôr naopak - poľnohospodárstvom spôsobený rast populácie vytvoril stav takej abnormálnej koncentrácie ľudí, že akýkoľvek výkyv v úrodnosti monokultúr spôsobil devastujúce hladomory. Poľnohospodárstvo nelieči hlad, ono vytvára podmienky, v ktorých hladomory vznikajú.

 

Zakladajúci ideológovia našej kultúry si predstavovali, že to, čo my robíme, robili ľudia všade od začiatku sveta. Keď myslitelia 19. storočia boli prinútení uznať, že  to tak nebolo, namiesto toho si predstavovali, že to, čo my robíme, robili ľudia všade za posledných 10 000 rokov. Mohli ľahko zistiť, že to tak nie je, ale odmietli sa tým zaoberať

 

Totalitne poľnohospodárstvo nie je len jeden spôsob získavanie vecí, ktoré treba k životu, je to základ toho najviac pracného spôsobu života, aký bol  kedy vyvinutý na tejto planéte. Možno budú mnohí šokovaní týmto zistením, ale niet najmenších pochýb: nik nepracuje tvrdšie a namáhavejšie, ako ľudia našej kultúry.

 

 

Ničota prehistórie

 

Keď základní myslitelia našej kultúry pozreli do minulosti, na dobu pred zjavením sa roľníka ... nevideli nič. To bolo to, čo očakávali, že uvidia, pretože  podľa nich ľudia nemohli žiť pred poľnohospodárstvom, podobne ako ryba nemôže byť existovať pred tým, než vznikne voda. Pre nich by bolo skúmanie  neroľníckych ľudských spoločenstiev ako skúmanie nikoho.

Keď sa existencia nepoľnohospodárskych spoločenstiev nedala poprieť, naši myslitelia sa zas nedali vyrušovať a hlavne nedali si meniť koncepcie zdedené od svojich predchodcov, takže skúmanie predpoľnohospodárskych kultúr sa stalo skúmaním nikoho. Nemohli povedať, že nepoľnohospodárske kultúry žili v nehistórii, tak vymysleli prehistóriu. Chápete, prehistória, to je niečo ako "prevoda" pre rybu. Je to materiál, v ktorom ryba žila predtým, než vznikla voda, a prehistória je obdobie, v ktorom žilo ľudstvo predtým, než vznikla história.

 

Zdôrazňujem znova, že myslitelia zakladatelia našej kultúry mali fixnú predstavu, že sa človek zrodil ako poľnohospodár a budovateľ civilizácie. Keď myslitelia 19. storočia boli nútení revidovať túto predstavu, urobili to týmto spôsobom: človek nevznikol ako roľník a budovateľ, ale bol predurčený na to, aby sa ním stal. Bodka.

Inými slovami - prehistorickí ľudia neboli nič iné, len taký štartéri skutočného ľudstva. Ako malý dôkaz na potvrdenie tohto postoja môže poslúžiť aj názov, ktorý títo ľudia a obdobie dostalo: "doba kamenná". Táto nálepka bola vybraná ľuďmi, ktorí ani na moment nezapochybovali, že pre ich poľutovaniahodných predkov bol kameň tak dôležitý, ako pre nás tlačiarenský stroj alebo parná lokomotíva. Ak ale chcete naozaj vedieť, aká je reálna miera dôležitosti kameňa pre prehistorických ľudí, je možné sa pozrieť do dnešnej "doby kamennej" na Novej Guinei alebo v Brazílii a uvidíte, že kameň je pre nich asi tak dôležitý, ako pre nás lepidlo. Používajú kameň stále, samozrejme, ako aj my používame stále lepidlo, ale nazývať ich Ľudia doby kamennej je rovnako nezmyselné, ako volať nás Ľudia doby lepidlovej.

 

 

Na záver dve správy

 

Človek nie je potkan a milióny rokov nežil ako nenásytný pažravý potkan. Žil milióny rokov v pohode a stabilne. Je teda odôvodnený predpoklad, že štýl jeho života, ktorý kvantitatívne prevažuje za posledných 10 0000 rokov, je v princípe záležitosť kultúrna, nie všeobecne genetická. Naša kultúra proste na nejaký čas zavrhla zákony udržiavané v predošlých obdobiach. Neurobilo to ľudstvo ako celok, je to v podstate len jedna kultúra, ktorá sa touto kvantitatívnou cestou vydala a jediné, čo treba spraviť, je odvrhnúť túto kultúru.

To je dobrá správa.

 

Ba čo viac, ani to netreba spraviť, pretože prírodné zákony toto odvrhnutie a vyrovnanie stavu spravia samovoľne aj bez našej akejkoľvek snahy. Systém sa vyrovná, respektíve bude ďalej oscilovať harmonicky (čo v pravom slova zmysle ani nikdy neprestal). Nemusíme robiť absolútne nič, ono sa to zákonite a nevyhnutne samo napraví.

Chápte ale - to je tá zlá správa.

 

 

 

 

 

Voľný preklad, skrátené a spracované podla kapitoly z knihy "The story of B", autor Daniel Quinn

 

 

Autor: 
Daniel Quinn
Jozef

Kde sa dá zohnať, stiahnuť táto kniha?...je to nejaké voľné pokračovanie Ishmaela od D. Quinna?

Norman

Je to samostatný príbeh, koncepčne iný ako Ishmael (ten je tam len spomenutý, ako akýsi učitel)
Tiež som to na webe nenašiel, ani to nie je preložené (zatiaľ, pokiaľ viem), takže len v zahraničnej verzii sa dá kúpiť. Naprklad tu
http://www.bookdepository.com/Story-B-Daniel-Quinn/9780553379013

Jozef

ďakujem za link.

Náhodný okoloidúci

Veľké zabudnutie sa netýka len dávnej minulosti. Týka sa aj tej z nášho hľadiska najčerstvejšej, ako upozorňujú informatici.
Analógové technológie sú priehľadné. Na hlinených tabuľkách zo starého Sumeru vidíte obrázky a písmo, aj keď jeho rozlúštenie nejaký čas trvalo. Nakoniec však bolo korunované úspechom a záznamy boli prečítané. Ak nájdete vyvolaný kinofilm, priamo svojimi očami na ňom uvidíte obrázky, aj keď sú to len negatívy - z technologických dôvodov. Ak však nájdete CDčko, vidíte len niečo okrúhle pripomínajúce vyleštený kotúč do flexy. Ale rezať roxory sa tým nedá.
Dnešné deti krútia hlavou pri pohľade na disketu alebo magnetofónovú kazetu a nemajú poňatia, na čo tie divné veci slúžili.
Literatúra písaná sanskritom je stále čitateľná - písmo je analógové, jeho znalosť sa spolu so starovekého znalosťou jazyka stále uchováva v historickej pamäti Indie. Ako by sme si asi tak poradili, keby starí Árijci zapisovali svoje mýty a dejiny digitálnym kódom?
Naši predkovia nám zanechali albumy a krabice s papierovými rodinnými fotografiami. Čo my zanecháme našim potomkom? Krabice plné CDčiek a DVDčiek, USB kľúčov a harddiskov, ktoré nebudú mať ako preskúmať, lebo už o 5 - 10 rokov vývoj tak pokročí, že CDčka, disky a USB-zariadenia sa stanú "predpotopnou" technológiou a domáce počítače s nimi nebudú vedieť pracovať? Čo potom o 50 alebo o 100 rokov? Dnešné záznamy na tom z hľadiska čitateľnosti možno budú horšie ako sú sumerské záznamy pre nás.
Jedno veľké zabudnutie je za nami. Možno ich bolo aj viac, ale splynuli do jedného.
Ďalšie veľké zabudnutie možno čaká na našich potomkov, a nemám tým na mysli úmyselnú cenzúru a prepisovanie nepohodlných dejín.
Stačí dlhší výpadok elektriny a naša civilizácia končí.

Norman

chcelo by to samostatný článok, ale podobné zabudnutia sa opakujú. Tento režim tvrdí, že pred ním bol nemožný a nepodstatný socializmus, tent tvrdil, že pred ním bol nemožný kapitalizmus, ten zas odmietol-zabudol na tzv. feudalizmus, označoval ho za primitívne obdobie temna, a feudalizmus zas pozabudol na pohanskú antiku, tá zas v podstate zabudla na predošké civilizácie, označila ich za barbarské a len miestami pripustila, že z nich vlastne všetko čerpá. Predtým boli Peržania, pred nimi Asýrčania, Babylon, skutočný Egypt .... ak aj minulosť neodmietali ako nejestvujúcu, tak o nej nič moc nevedeli. Tieto civilizácie najstarších historických zápisov mali len matné mýtologizované spomienky na minulosť, a odmietali ju vlastne trocha paradoxne tým, že ju vyhlasovali za dobu bohov (respektíve titanov, obrov a podobne).
Zabúdalo sa teda neustále.
Ale to "neolitické" zabudnutie je také zásadné, lebo nastal prechod na kvantitatívny rast (výrobu) bez hraníc. To neznačí, že všetko odvtedy je zlé - to určite nie, len sa začalo ľudstvo pohybovať po okraji priepasti, alebo po tenkom ľade.

Náhodný okoloidúci

Možno by sa to dalo prirovnať k dejom v živej prírode - tak ako archeológovia a historici odhaľujú stratené a zabudnuté zvyšky dávnych kultúr, tak aj paleontológovia objavujú navždy stratený svet halucigénií, anomalokarisov, panciernatých rýb, krytolebcov, belemnitov, amonitov, makrauchénií, smilodonov, glyptodonov a dinosaurov...

Norman

Evolúcia je univerzálna, takže analógia je namieste.
Ale osobne by som tu minulé civilizácie nepovažoval za totálne vymreté, ale naopak súčasnosť by som prirovnal k dočasnému šialenému obdobiu vládnutia dinosaurov.
Súčasnosť v tomto prípade myslíme rádovo tisíce rokov.

Ono tie tvory, čo žili pred dinosaurami miliony rokov, nevymreli. Vymreli dinosauri, ktorí vyzerali ako dokonalé riešenie. Bolo to ale riešenie kvantitatou, riešenie veľkosťou. Myslím, že vymreli zákonite.

Jestvuje hypotéza, že ľudstvo prešlo pred pár desiatkami(statisícami?) tisíc rokov hrdlom flaše, teda väčšina ľudí vymrela a rozmachol sa presne typ označovaný ako "sapiens sapiens". Moc týmto extrémnym teóriam neverím, sú to hypotézy - ale ak, tak by to dávalo jedno vysvetlenie podivného správania posledných tisícročí. Ja by som ale povedal, že neprežil ten najsapientnejší druh, ale akýsi čudne psychopatický druh, ktorý postupne geneticky infikoval zvyšok rodu.
Hovorím, je to len jedno z vysvetlení tohto divného, abnormálneho, agresívneho až besného a hlavne rizikového správania ľudí v posledných tisícročiach.

Náhodný okoloidúci

My všetci si v sebe nesieme dedičstvo predkov. Platí to tak v evolúcii, ako aj v živote spoločnosti.
Máme článkované telo (chrbticu) podobne ako hady, jašterice, ryby, červy alebo hmyz. Samozrejme, v prípade bezstavovcov nejde o priamy spoločný pôvod s nami, ale o prejav génov zdedených od spoločného predka stavovcov aj bezstavovcov.
Taktiež máme v tele žiabrové oblúky zdedené od rýb, aj keď sú skryté v čeľustiach a chrupavkách hrtanu. Máme chlpy ako zvieratá, hoci ich máme menej a ako tepelná izolácia sú nefunkčné.
Máme v genotype také isté gény pre tvorbu očných pigmentov ako bezstavovce. Rozmnožujeme sa ako každý iný cicavec, len okolo toho máme viac zbytočných rečí.

Hypotézu o "hrdle fľaše" v evolúcii človeka by som nezavrhoval. Podľa genetikov sme my ľudia ako celok aj pri zahrnutí všetkých súčasných rás geneticky oveľa menej rozmanití ako šimpanzy. Práve preto vznikla táto hypotéza.

Aj v živote spoločnosti si stále uchovávame naozaj dávne dedičstvo predkov, hoci si to neuvedomujeme. Naše písmo má za sebou vývoj trvajúci niekoľko tisícročí, pričom novšia forma takmer vždy vytesnila do zabudnutia staršiu formu. Ale nie je to náhoda, že ruské Ш sa podobá na trs papyrusu z povodia Nílu.
Aj princíp šitia je stále rovnaký, menili sa len materiály, či už samotné ihly - z kostených na kovové alebo nite - zo šliach na hodvábne a umelinové až po materiál - od koží cez ľan, konopu, hodváb až po ďalšie umeliny.

A čo sa týka toho šialenstva, na to mám jedno vysvetlenie.
Pozrime sa na čriedu jeleňov. Alfa-jeleň má len toľko samíc, koľko je schopný vlastnými silami získať na úkor iných samcov. Neexistuje niečo také, že beta- alebo gama-jelene by mu dohadzovali lane. Tie chcú, naopak, zaujať jeho miesto.
Podobné to je aj v prípade svorky vlkov, ale pri love a obhajobe teritória už nastupuje spolupráca a deľba práce. Vždy je to však záležitosť priameho dosahu. Teritórium sa síce dá označiť, ale inú svorku vlkov to odradí iba niekedy.
Ale v prípade ľudí ide aj o niečo viac. V prípade ľudí už nastupujú peniaze, technológia a sprostredkovaný vplyv. Aby jeden človek mocensky ovládal nejaké územie, nemusí sa na ňom nikdy v živote osobne vyskytnúť, postačí, keď mu vplyv sprostredkujú jeho podriadení a zamestnanci. Tento sprostredkovaný mocenský dosah ľudí priamo súvisí s možnosťou hromadiť majetky a peniaze. V prípade zvierat niečo takéto neexistuje. Peniaze a majetky ľudom dávajú do rúk takú moc, o akej sa žiadnemu inému živočíšnemu druhu ani nesníva a táto moc sa dá navyše dediť, netreba o ňu v každej generácii bojovať. A nekontrolovateľná moc korumpuje a kazí charaktery a dáva pocit všemocnosti a beztrestnosti.

Norman

Peniaze a technológia - to je vlastne len inač vyjadrená forma rozumu. Každá forma rozumu dosiahne "peniaze a technológiu". Je teda každý rozumný druh zákonite nútený ísť touto divnou cestou nekontrolovaného rastu? Veď to je takmer iste katastrofická cesta (a rôzne tie parciálne katastrofy sa v priebehu histórie už naozaj kvôli tomu viackrát stali)

Ja myslím že to nie je nevyhnutné. Viem si predstaviť racionálne bytosti a spoločnosti, ktoré touto cestou nejdú.
A práve naopak, považujem tento štýl spoločnosti len za prejav toho, čo vidno aj v spoločnostiach mravcov či včiel.
Nie že by som to principiálne odsudzoval, sú to existujúce formy a majú svoje miesto. Ale je to skôr hodné pre hmyz, tieto koncentrované a ťažko (mocensky) koncentrovanej spoločnosti, celkom to tak vyzerá. Nie je to nejaký prejav vývojovej racionality, skôr je to výraz degenerácie do hmyzej úrovne.

Ergo ja hypotézu o veľkej katastrofe nezavrhujem ( som vlastne len opatrný, až príliš sa mi podsúva, takže sa na ňu nechcem spoliehať ). Ale hypotéza, že došlo ku globálnej katastrofe (spomína sa sopečný výbuch), ktorý zdecimoval klímu tak, že väčšina vtedajšieho ľudstva vyhynula, zdegenerovala, je možná. Najlepšie prežili len v podstate náhodná podskupina, ktorá zákonite nebola to najlepšie z predošlého ľudského rodu, skôr naopak, boli to prihlúpejší a primitívnejší barbari, ktorí dovtedy boli nútení žiť na periférii, v deformovaných sociálnych pomeroch. Títo nabrali vplyvom evolučnej (geografickej) náhody na kvantite a preválcovali zvyšky predošlého stabilizovaného a kultúrneho ľudstva.

Kto by chcel učiť a presadzovať túto hypotézu? Kto chce ľudstvo presvedčiť, že sú potomci "prihlúplejších a primitívnejších barbarov"? Veď dosahujeme také skvelé úspechy na poli vedy, techniky, že. Sme takí skvelí -ale tí pred nami - to boli primitívne chlpaté poloopice. To je isté, o tom niet pochýb, veď to vie každý, aj veda to dokázala. (koniec ironie a výsmechu večných právd)

Už sme museli strpieť to, že nie sme stredom vesmíru, ba že sme len výsledok slepej evolúcie, a teraz ešte aj to, že nie sme ani v tej doterajšej evolúcii to najlepšie, ale skôr naopak, slepá ulička? Kto toto dokáže akceptovať čo len ako racionálnu hypotézu?
(V tomto sa mierne rozchádzam so samotným článkom, lebo ten obviňuje len kultúru. ale ja som racionalista, niet kultúry bez jej genetického nosiča, generátora. Ergo obviňujem aj ľudské genetické formy, tie spôsobujú dlhodobé trendy v ľudských civilizáciách )

Takže prvotný dôvod nie je samotná racionalita ľudstva, nie sú to peniaze a technológia - tie sú len nástroj, výsledok. Prvotný dôvod je náhoda - v teórii prírodneho výberu figuruje náhoda výrazne. Z dôvodu náhodnej formy nie sme prispôsobení, nie sme schopní. Väčšina ľudstva nie je. To znamená, že sme jedna zo slepých uličiek.

Ani ja nemám chuť tu teraz popísať jasne, čo to vlastne znamená. Hm, nie je isté, či človek spôsobuje rast CO2, a ani to nie je podstatné, lebo podstatná je iná vec. To, že človek spustil jedno z najväčších vymieraní druhov, to je jednoznačné a isté. V uvažovaní o tom teraz nejde o morálku, ani nejde o nejakú transcendentnú karmu - je to prostá fyzika: Kto zapáli les, v ktorom sám sedí, zhorí zákonite tiež.

Ľubov

ale nedá mi to nespomenúť do celkovej mozaiky o zabudnutí. Čo ak "rozum" znamenal v skutočnosti stratu iných,oveľa väčších kvalít toho druhu,ktorým už určite nie sme.Prečo králi tak radi počúvali bláznov,myslím skutočných,prostáčikov-hlupáčikov. Všetci sa im smiali a oni potom-zvíťazili. Spomienkana to,je v tarotovej karte s číslom nula-Blázon.

Iba ten pocit ostáva,že takto to predsa nemalo byť.Padla Atlantída,padlo Mohenžo Dáro,o tejto civilizácii sa napr.tak málo hovorí.Nemala železo,iba hlinu,nenašla sa ani stopa po nejakej hierarchickej architektúre,ale bazény a kanalizácia,to áno. Na rozdiel od hypotetickej ,tiež mierumilovnej Hyperborey sa ale našlo dosť dôkazov,že to bola spoločnosť neparazitická. V tom je tá pointa,na to si chceme spomenúť,ale nedá sa ,zatiaľ.
Napokon,čo sa týka tých genetických foriem,to je tiež veľmi zaújmavá otázka.Duchovné bytosti vraj žili vo vode, týmto zdravím delfínov :))

Norman

Získanie jednej schopnosti nemusí znamenať stratu inej, ale v princípe, ak sa orientujem jedným smerom , nemôžem sa orientovať druhým.
Racio je široký pojem, ale súčasná civilizácia a kultúru ma určite jednu formu racionality - takú tú scholastickú, slovnú, jazykovú, lineárnu. Mohli by sme ju dlho skúšať presne popísať, ale v podstat esi rozumieme.

Pre to, čo tu kedysi bolo vo väčšej miere, to, od čoho sa ľudstvo z nejakých osudových dôvodov odklonilo, čo sa buď mierne stratilo alebo to vlastne nikdy nebolo v tých populáciach ľudí, čo su dnes najviac rozšírené - tak pre to jestvuje jeden pekný neutrálny výraz: "imaginácia".
Je to jedno slovo, samozrejme si za ním možno predstaviť veľa rôznych vecí, ale aj tak je myslím pre toto veľmi vhodné. Človek je človekom vďaka imaginácii, ktorú postupne získal.
Niekto má imagináciu len lineárnu, niekto plošnú a niekto naozaj priestorovú, až viacdimenzionálnu. Jestvujú nespočetné indície, že ľudstvo (či jeho časť) jej malo kedysi proste viac.

Ovšem pozor, tá imaginácia nie je len nejaká fantastika, teda nejaké bezbrehé blúznenie. Imaginácia nie je v rozpore s racionalitou. Je to ale taká "3D racionalita" :-)

Náhodný okoloidúci

Dovolím si tvrdiť, že sme skôr emocionálne ako racionálne bytosti. Racio používame vtedy, keď sa nám to hodí, emócie používame stále. Alebo - emócie nás používajú stále?
Predstav si miliardára. Racio mu našepkáva, že tie peniaze, ktoré nahromadil, ani nie je schopný reálne využiť a zužitkovať, ani keby žil desaťnásobne dlhšie ako "obyčajný človek". Racio a mnohogeneračná skúsenosť taktiež hovoria, že jeho deti zdedený majetok rozfrckajú, lebo ho nezískali vlastným úsilím a nevedia si ho vážiť. Jedine že by tato (zhromažďovateľ majetku) žil 150 rokov a držal ich na uzde alebo ich aspoň dobre vychoval a naučil ich rozhadzovať prašule rozumne. Ale ani detičky tieto majetky nie sú schopné reálne využiť. Veď si len spomeň na povestnú Marhuľovu (Majského) vetu: "Boha, aj toto je moje?"
Čo z toho vyplýva? Hromadenie majetku a peňazí je spôsobené emóciami, potrebou pocitu vlastného uspokojenia, stúpania v spoločenskej hierarchii. Racio miliardárov slúži len na uspokojenie emócií diktujúcich požiadavku vzostupu nahor po spoločenskom a finančnom rebríčku. Bez ohľadu na následky pre "obyčajných ľudí".

Norman

V poriadku, Náhodný okoloidúci, ja hovorím to isté.
Racio je len to, čo nás odlišuje od iných zvierat. Je to nástroj, zbraň, ako napríklad odistený samopal v rukách opice. Problém nie je v tej zbrani ale v tom, akú ma opica priemerne náladu.

Ako som hore napísal.
"Z dôvodu náhodnej formy nie sme prispôsobení, nie sme schopní. Väčšina ľudstva nie je" - tak je tým myslená zadrátovaná a dedičná charakteristika človeka, teda to, čo sa bežne prejavuje emóciami, čo určuje emočný profil.
Zhrnuté ešte raz: Základný problém nie je v nadmiere či nedostatku racionality ľudí, ale v podvedomí, v emóciach, v mentalite, v náture. Má to rôzne názvy.

A zopakujem aj to, že môj optimizmus je v tomto prípade len v tom, že sa to netýka celého ľudstva. Existujú menšiny, rôzne, ktorá majú inú mentalitu.

Ľubov

http://www.europeana.eu/portal/record/2023601/oai_eu_dismarc_GHT_001_P12...

Je to obrovská téma,možno na samostatný portál,ktorý by pripomínal to všetko,čo už bolo zabudnuté. Ja len skromne na ilustráciu"svetská sláva,poľná tráva"sem dávam odkaz na kedysi slávny soprán.
Dúfajme ,spolu so Sládkoviom,že diamant v hline nezhnije.

Sinuhe

pripojím iba poznámky mimo témy (ale nie na okraj :-): výsledok rakúskych prezidentských volieb ma teda pobavil ... :-) a tí avstrijskí mesidžnikovidní a samsonabrahámovskí anál-ytici, ktorá sa hneď v ORF vyrojili, aby vylíčili obecenstvu pochmúrnu budúcnosť Rakúska (doslova: koniec 2. republiky), tak to bola fakt prdel toto pozorovať.