Sťahovanie národov – rumunský paradox

Úvod z Nadhľadu:

Natrafil som na zaujímavý článok, ktorý konfrontuje najnovšie genetické znalosti s rôznymi historickými mýtmi. Tieto mýty, v podstate fabulované rozprávky, sa pod vplyvom faktov stávajú neudržateľnými. Za nimi sa odkrýva reálna pravda o stabilnej Európe a o jej základných stavebných prvkoch.  Tieto sú zatiaľ síce ešte divoko pomalované povrchnými tenkými nátermi rôznych jazykov, výplodov náhodnej byrokratickej despocie, ale podstatná objektívna realita sa už jasne rysuje a nebude ju možno zatajiť či ignorovať.

 

Takzvané „sťahovanie národov“, alebo aj „veľké sťahovanie národov“, ku ktorému malo dôjsť vo 4. až 6. storoči (spravidla sa uvádza obdobie medzi rokmi 375 až 568), je stále považované za historickú skutočnosť, napriek tomu, že genetické analýzy európskeho obyvateľstva vylúčili veľké etnické presuny v posledných 3 tisícročiach. Historici ale na genetikov nedbajú a ďalej si tvrdia svoje, bez ohľadu na to, že ich teória nie je podložená žiadnymi serióznymi dôkazmi.

Zaniknutie mien starovekých „národov“, ktoré zaznamenali grécki a rímski autori, totiž nie je vôbec dôkazom, že sa celé staroveké národy sťahovali. Aj bez genetických analýz však mohli historici o veľkom sťahovaní európskych etník zapochybovať, keby sa zamysleli nad dejinami juhovýchodnej Európy, oblasti, ktorá mala byť najviac v tomto smere exponovaná. Sem vpadli v 3. storočí germánske kmene, odtiaľto útočili Huni na Byzanciu, tu sa odohrávali boje medzi Longobardami a Gepidmi, sem sa niekedy v 6.storočí mali „prisťahovať“ Slovania.

Pred začiatkom nášho letopočtu žili v oblasti dnešného Rumunska, Bulharska a severného Srbska Trákovia, ku ktorým patrili aj Dákovia. V 1. storočí pred n. l. za krála Burebistu (cca 70–44 pred n. l.) ovládli Dákovia obrovské územie zaberajúce aj južnú časť Slovenska. Okolo roku 44 pred n. l. porazili Bojov a Tauriskov a úplne zničili ríšu Bojov. Prítomnosť Dákov na Slovensku je archeologicky doložená aj v oblasti Šurian (Nitriansky Hrádok). Na západnom Slovensku bola dáckym centrom Nitra, na východe bolo výrobné a správne stredisko Dákov v Zemplíne. Politické, kultúrne a kultové centrum Dákov bolo v dnešnom Rumunsku na hore Dealul Grădiştii. Po zavraždení Burebistu sa síce jeho kráľovstvo rozpadlo, ale potom sa začali dácke kmene znova zjednocovať. Zjednotenie zavŕšil posledný dácky kráľ Decebal.

Decebalovo kráľovstvo nebolo také rozsiahle ako Burebistovo, ale napriek tomu také mocné, že Rímska ríša musela platiť Dákom tribút – výpalné. Aby skončil s touto potupou, začal cisár Traján v roku 101 n. l. prvú dácku vojnu. Rimania zvíťazili, ale mier netrval dlho, v roku 105 sa Dákovia vzbúrili a začala druhá dácka vojna. Bola mimoriadne ťažká. Skončila v roku 106 n. l. a Rimania sa rozhodli eliminovať bojovných Dákov romanizáciou Dácia. Do Dácie bolo presťahované veľa rímskych osadníkov. Žiadna iná provincia (ani Hispánia) nebola vystavená takej intenzívnej romanizácii. Dácia bola rímskou provinciou až do roku 271 alebo 272, kedy ju Rimania pod tlakom východných národov opustili a časť obavyteľstva presídlili do Moesie.

Na Dáciu útočili už v roku 260 Góti a Gepidi a po odchode Rimanov sa obidva „germánske národy“ v Dácii usadili. Góti odišli z Dácie začiatkom 5. storočia do Itálie, na ich miesto prišli Longobardi. Gepidi zostali v Dácii až do roku 567, kedy ich Longobardi porazili a Gepidi sa rozplynuli. Do bojov medzi Longobardmi a Gepidmi zasiahli na strane Gepidov aj Slovania, ktorí sa podľa názoru väčšiny historikov už od polovice 5. storočia trúsili pomaly, po malých skupinkách, do riedko osídlených oblastí plných Germánov. (Znie to síce ironicky, ale v tom čase žili v Dácii aj Longobardi aj Gepidi, ako vysvetliť, že sa v krajoch osídlených Germánmi z ničoho nič začali usadzovať Slovania?) Aliancia Slovanov a Gepidov víťazila a Longobardi si preto prizvali na pomoc Avarov, ktorí sa práve tlačili do Karpatskej kotliny. S ich pomocou Gepidov zdecimovali. Bolo to však Pyrhovo váťazstvo, lebo Avari Longobardov hneď po tom vyhnali a časť Dácie vnútri karpatského oblúka sa stala súčasťou avarského kaganátu.

O osude Dácie na vonkajšej strane Karpát v tej dobe toho veľa nevieme. Nejaký čas bola asi súčasťou Byzancie, potom sa stala súčasťou Bulharského chanátu.

Po páde avarského kaganátu se územie Dacie vnútri karpatského oblúka – Sedmohradsko, stalo pravdepodobne po čase súčasťou Veľkej Moravy, isté to ale nie je. V 9. storočí prišli do Sedmohradska Maďari, čím se „sťahovanie národov“ uzavrelo. Sedmohradsko bolo najprv súčasťou Uhorska, v 16. storočí získalo nakrátko ako vazal osmanskej ríše viac samostatnosti, ale v roku 1699 bolo znova pripojené k Uhorsku. Za karpatským oblúkom vznikli neskôr v stredoveku dve kniežatstvá, Valašsko a Moldavsko, závislé na osmanskej ríši. V roku1829 získali tieto dve kniežatstvá samostatnosť a o svoje národné práva sa z ničoho nič prihlásili tí istí romanizovaní Dákovia, ktorí tam žili od 2. storočia.  Nikam se neodsťahovali, ani nikam nezmizli. Kde ale boli, keď na ich území sídlili germánske kmene a potom Avari?

Odpoveď najdeme u Prokopia. V roku 586 sa zmienil o invázii proti Avarom vo východnej časti Balkánu. Opisuje príhodu, ako sa počas prepravy batožiny jeden z mulov pošmykol a pohonič na neho zavolal: „Torna, torna, fratre!“ (Hore, hore, brat!)  Ide zároveň o jeden z posledných záznamov v ľudovej (vulgárnej) latinčine. Je to ale aj dôkaz, že romanizovaní Dákovia žili po celý čas v Dácii, aj keď sa už Dáciou nenazývala. Žili tam, kde po stáročia žili ich predkovia, aj počas „sťahovania“ Gótov, Gepidov a Longobardov, aj počas vpádu Hunov, Avarov a pomalej invázii Slovanov smerom na Balkán. Hlavnými obyvateľmi Dácie stále boli predovšetkým romanizovaní Dákovia. Nenazývali sa ale už Dákovia/Dáci, lebo v 2. storočí sa stali rímskymi občanmi – Rimanmi – Romans, preto sa dnes nazývajú Rumunmi.

Ako je ale možné, že romanizovaní Dákovia zostali v zemi svojich predkov, keď na ich území prebiehalo intenzívne „sťahovanie národov“. Ako to, že si prostý ľud uchoval svoj románsky jazyk, keď tam takmer 300 rokov žili Germáni (Gepidi a Longobardi), potom tam vládli Huni, Byzantínci, Avari, Bulhari (Volhari), Slovania, Maďari aj Turci, ale žiaden z týchto národov latinsky nehovoril?

Udivujú aj niektoré zemepisné názvy v Rumunsku. Ako už vieme, ich kultúrne aj kultové centrum sa volalo Dealul Grădiştii. Dealul je rumunské slovo, které znamená jednoducho – kopec. Grădiştii sa číta približne ako Grädišti. A prekladať toto slovo zrejme netreba. Ako sa však mohlo centrum Dákov volať gradište? Premenovali Dákom ich posvätnú horu niekedy v 6. – 7. stroročí drzí Slovania, ktorí se po skupinkách trúsili cez Rumunsko na juh, na Balkán? A prechádzajúc cez Rumunsko v malých skupinkách premenovali romanizovaným Dákom aj mestá a rieky? Okrem centra Valašska, ktoré sa dodnes volá Târgovişte, nájdeme početné názvy jednoznačne slovanského pôvodu. Juhozápadne od Târgovişta je Slatina, západne od nej je Târgu Jiu a na východ odtiaľ sú mestá Ştefan Vodă a Dragoş Vodă, (Štefan Voda a Dragoš Voda),  pričom voda je v rumunčine „apă“. Na severe nájdeme mesto Slobozia, na západe pri hranici so Srbskom sú usadlosti Oravita a Vrani, kúsok na sever je Berzovia a juhozápadne od nej Moravita(!!!). Na severe Rumuska okolo Temešváru sú mestá Dumbrâvita, Lipova, Târnova (Tärnova), trochu na východ Cerna, Breazova, Ostrov a Dumbrava. Severovýchodne od Dumbravy je Dobra, Deva a Zlatna. Pri Satu Mare je ďalšia Dumbrava. Ale v Rumunsku nájdeme aj mestá s menami Bistra, Petrova, Bogdan Vodă, Bistriţa (číta sa Bistrica!!!), Vidra aj Lieşti (Liešti). A vrcholom všetkého je názov mesta na Dunaji neďaleko čiernomorského pobrežia – Cernavodă. V Rumučine to neznamená vôbec nič, nám to netreba prekladať. Kde sa však vzalo toľko pomenovaní evidentne slovanského pôvodu v Rumunsku? Dokonca aj v prípade rieky Mureš ide len skomolený pôvodný názov – „Morava“.

Ako však mohli malé skupinky Slovanov tiahnúce na juh na Balkán premenovať Dákom rieku? Zmeniť meno celej rieky je totiž takmer nemožné. Ako povedal v jednom vysielaní Vladimír Šmilauer – „Při zkoumání zeměpisných jmen se ve všech zemích dochází k poznání, že jména větších řek jsou mezi nimi složkou nejstarší a nejtrvalejší.“(1) A niečo podobné tvrdí v článku „O původu názvů českých řek“ aj Jiří Svoboda – „Říční jména jsou velmi starým jazykovým dokladem původního etnického substrátu v krajině.“(2)

Naozaj premenovali mestá a rieky v Rumunsku malé skupinky Slovanov, tiahnúce na Balkán?

Genetika celej oblasti úplne jednoznačne vylučuje nejaký väčší presun Slovanov cez Rumunsko, či ich usadenie sa tam v 6. storočí. Najprv si ale musíme niečo o tej genetike povedať.

V každom genome, aj v ľudskom, docháza z času na čas k spontánnym mutáciám. Niektoré sú pre svojho nositeľa výhodné, iné naopak. Tie nevýhodné rýchlo vymiznú, pretože ich nositelia vymrú, tie úspešné sa šíria, až sa stanú dominatnými. To znamená, že po nejakom čase ich majú všetci príslušníci nejakej skupiny, napr. všetci muži sú potomkami jedného úspešného muža, alebo úspešnej ženy. Tie materské (viazané na mitochondrie) dedia všetci potomkovia, ďalej ich ale prenášajú iba ženy. Tie mutácie, ktoré sú viazané na Y chromozóm sa dedia zase len z otca na syna. Mutácie viazané na mužský Y chromozom sú pre genetiku významnejšie, pretože kým ľudská mitochondriálna DNA má veľkosť 16 569 nukleotidových párov, mužský Y chromozóm ich má viac ako 59 miliónov. Okrem toho 95 % Y chromozomu sa na rozdiel od ostatných chromozomov nikdy nerekombinuje, prenáša se teda z otca na syna nezmenený. Mužské haploskupiny se označujú písmenami, v ďalšom delení do podskupín pomocou číslic a malých písmen abecedy. V Európe je niekľko mužských genetických línií, k tým častejším patria línie – A, C, E, G, H, I1, I2, J1, J2, L, N, Q, R1a, R1b, T; význam pre nás majú nateraz len 4 najväčšie – R1a, R1b, I1 a I2. Vyše 70 % európskych mužov patrí do niektorej z nich, aj keď pomer jednotlivých línií v jednotlivých oblastiach Európy je odlišný, už pri laickom pohľade na gentickú mapu 4 najpočetnejších haploskupín je jasné, že genetické línie sa šírili postupne od centra do periférie, z dodnes ľahko detekovateľných centier. Nie sú viditeľné žiadne známky náhodných presunov.

Mapy genetického rozšírenia štyroch najpočetnějších haploskupín podľa Eupedie.

Haploskupiny I1 a I2a1 (zelená a modrá) sú pôvodné európske, mali ich už kromaňonskí lovci  a ich dnešní nositelia sú priamymi potomkami praeurópanov. I1 vetva je stará viac ako 20 000 rokov a podľa maxima výskytu sa nazýva aj „škandinávska“, alebo „vikingská“. Vetva I2 je o čosi mladšia, odštiepila sa niekedy pred 12 000 až 20 000 rokmi. Podľa maxima výskytu sa nazýva aj „ilýrska“, alebo „južnoslovanská“.

Ďalšie dve haploskupiny (R1a a R1b) boli prinesené do Európy z Ázie po skončení poslednej ľadovej doby. Odštepili sa z pôvodnej R* haploskupiny, ktorá vznikla v severnej Ázii asi pred 26 500 rokmi. Táto mimoriadne úspešná haploskupina bola prvý raz izolovaná z kostrových pozostatkov chlapca z centrálnej Sibíri pri Bajkalskom jazere, starých 22 000 rokov. Neskôr sa rozdelila na R1a a R1b vetvu. R1b podkupina je nejrozšírenejšou haploskupinou v západnej Európe. V Írsku, na škótskej vysočine, na atlantickom pobreží Francúzska, v Baskicku a v Katalánsku dosahuje jej výskyt až 80 %. Jej nositelia prišli do Európy podľa všetkého z juhu zo severnej Mezopotámie, ako neolitickí roľníci a chovatelia dobytka, asi pred 10 500 rokmi. Táto haploskupina se označuje aj ako kelto-románska.

Nositelia R1a haploskupiny prišli do Európy ako poslední. Zhruba pred 8 000 až 5 000 rokmi. Keď vpadli do Európy, kvitla tam už prvá európska civilizácia. Neolitickí roľníci a lovci boli už čiastočne zmiešaní, pokiaľ nie, niekdajší lovci sa väčšinou preorientovali na sladkovodný rybolov (ako dokazujú rádioizotopové analýzy), takže dôvodov na konflikty veľa nebolo. Pád pomerne úspešnej neolitickej civilizácie archeológov udivil. Úspech indoárijských útočníkov, nositeľov R1a haploskupiny, sa dáva do súvisu s bronzovými zbraňami a skrotením koňa. R1a skupinu označujú niektorí genetici aj ako „slovanskú“, pretože jej maximálny výskyt nájdeme v krajnách, kde sa hovorí nejakým slovanským jazykom. Najvyššie zastúpenie má u lužických Srbov, kde je jej nositeľom až 64 % všetkých mužov, potom u Poliakov (57%), Ukrajincov (50%), Rusov (48%), Bielorusov (45%), Slovákov (40%) a Čechov (34%). Udivujúce však je, že vysoké pecento R1a nositeľov je aj medzi škandinávcami. Rozšírenie R1a haploskupiny sa kryje s rozšírením kultúry šnúrovej keramiky, ktorá v Európe kvitla pred 4 500 rokmi.

Mapa rozšírenia génov R1a a mapa územia na ktorom v období 5000-2550 rokov pred n. l. prekvitala kultúra šnúrovaj keramiky. (podľa Eupedie)

Vráťme sa teraz k Rumusku. Cez jeho územie ide výbežok vysokého zastúpenia I2a1 skupiny – „ilýrskej“ ktorá zasahuje cez Ukrajinu až do Bieloruska. A to priamo cez Pripjaťskú oblasť, kde mala byť kolíska Slovanov. Zanesenie I2a1 génov na sever Európy sa pripisuje expanzii neolitickej, tzv Cucuteni-Trypillian kultúre, ktorá sa rozšírila na sever 4800-3000 rokov pred n. l. a neskôr bola buď pohltená kúltúrou šnúrovej keramiky, alebo s ňou splynula.

Rozšírenie haploskupiny I2a1(vľavo) a oblasť kde sa haploskupina I2a1 vyskytuje u viac ako 30% mužov prenesená na mapu R1a haploskupiny. Červená bodka vaznačuje oblasť Pripjate.

Oblasť s 30 a viac percentným výskytom I2a1 haploskupiny zasahuje na severe do oblasti kde je nečakaný, až 30 %-ný pokles nositeľov R1a haploskupiny. Vyzerá to tak, že nositelia I2a1 genetickej línie vtrhli z juhu do oblasti kde už v tej dobe boli nositelia R1a línie. Je to celkom pravdepodobné, v období keď sa šírila kultúra Cucuteni-Trypillian na sever boli už nositelia R1a línie aj v západnej Európe a Škandinávii. Máme na to celkom jednoznačný dôkaz.

V októbri 2008 uverejnil Wolfgang Haak v Proceedings of the National Academy of Science článok o výskume hrobov starých 4600 rokov, najdených v Eulau, asi 50 km juhozápadne od Lipska. V hroboch boli pozostatky 13 ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou a potom boli pietne pochovaní. Na násilnú smrť poukazovali zranenia kamenou sekerou na kostiach predlaktia (čo sú typické zranenia ľudí chrániacich si pred úderom hlavu) a zranenie lebiek, no a jeden z mužov mal v stavci zabodnutý hrot kamenného šípu. Na pietny pohreb zase poukazovali predmety v hroboch – kamené sekery, pazúrkové nástroje a zvieracie kosti (zrejme posmrtná výbava a potrava).

V DNA získanej z kostí muža a chlapcov pochovaných v jednom hrobe sa našla haploskupina R1a.(3) Genetická zhoda DNA muža a chlapcov potvrdila, že s vysokou pravdepodobnosťou šlo o otca a synov. A stronciová analýza ukázala, že všetci traja prežili celý život v oblasti, kde zomreli. Nešlo teda o žiadnych privandrtovalcov, boli to starousadlíci.

Pohľad na genetickú mapu Európy ale vyvoláva pre historikov nepríjemné otázky:

  1. Ako je možné, že Slovania, trúsiaci sa v 6. storočí v malých skupinkách na Balkán, vnútili svoj jazyk väčšinovému miestnemu etniku? Až 71 % bosnianskych Chorvátov má totiž „ilýrsku“ I2a1 haploskupinu, sú teda potomkami pôvodných neslovanských obyvateľov. Prichádzajúci Slovania sa nestali vládnucou vrstvou, nemali ani kultúrnu či náboženskú prevahu (šlo o roľníkov). Prečo by malo najmenej(!!!) 71 % pôvodných obyvateľov prijať ich jazyk?
  2. Ako je možné, že migrujúci Slovania premenovali Rumunom rieku aj mestá, zatiaľ čo jazyk miestnych obyvateľov sa nezmenil, ale prejdúc Rumunskom, potom celý Balkán slavianizovali?
  3. Ako to, že Slovania migrujúci od Pripjate na východ aj na západ tam neprininášali aj I2a1 haploskupinu, keď v oblasti Pripjate je zastúpenie R1a aj I2a1 približne rovnaké, niečo cez 30 %? Na severovýchode Ruska je ale tento pomer 50:10.
  4. A nakoniec závažná otázka. Ak naozaj prebehlo v  4. až 6. storočí veľké sťahovanie národov, ako je možné, že na genetickej mape Európy nie sú absolútne žiadne stopy po masívnom odchode Germánov na západ a následnom osídlení východnej polovice Európy Slovanmi, zatiaľ čo 3 000 rokov starú expanziu nositeľov Cucuteni-Trypillian kultúry vidíme celkom zreteľne? Ak naozaj Slovania osídlili v 6. storočí „vyľudnenú“ východú Európu, ako je možné, že v Rumunsku (ale aj v okolitých štátoch) žijú stále potomkovia etnika, ktoré sa sem rozšírilo z Balkánu pred viac ako tromi tisícročiami?

 

Rumunsko je vôbec v tomto kontexte záhadou. Všade v Európe okrem pobaltských štátov, kde je buď 40 % nositeľov R1a haploskupiny, alebo kde je súčet nositeľov R1a a I2a1 minimálneň 40 %, sa dnes hovorí, alebo sa do 9. storočia hovorilo, nejakým slovanským jazykom, okrem Rumunska. V Pobaltí je ale viac ako 40 % mužov nositeľmi „ugrofínskej“ haploskupiny N1c, čo v Rumunsku nie je. Podľa genetického zloženia obyvateľov sa Rumunsko nijako nelíši od susedných štátov, kde sa všade okrem Maďarska dodnes hovorí nejakým slovanským jazykom, pričom na území Maďarska sa až do 9. storočia tiež hovorilo slovanským jazykom.

Ako je teda možné, že sťahujúci sa Slovania v 6. storočí neslavinizovali aj Rumunsko? A prečo ho negermanizovali Góti, Gepidi, alebo Longobardi? Kedy a ako prišli usadlosti v Rumunsku k slovanským názvom, keď tam zostali žiť po celý čas romanizovaní Dákovia? A kedy Slovania pomenovali (či premenovali) Rumunom rieku Mureš?

Sumarizácia oblastí s prevahou R1b haploskupiny (hnedá) a „slovanských“ R1a (oranžová) a I2a1 (ohraničené červenou, % modro) haploskupín. Na základe genetických máp z Eupedie.

Názvy nepretržite obývaných usadlostí a veľkých riek bývajú veľmi staré, často z pôvodného jazyka obyvateľov. V Maďarsku sú aj po tisícročí desiatky jasne slovanských pomenovaní. Je Rumunsko zvláštnym paradoxom, kde si pôvodní obyvatelia nechali premenovať usadlosti aj rieku migrujúcimi Slovanmi, ktorí tam v porovnaní so starousadlíkmi tvorili len bezvýznamnú menšinu?

Otázkou tiež je, aké gény vlastne priniesli Slovania do krajín, ktoré osídlili, expandujúc iba v priebehu dvoch  storočí, keď je genetické zloženie Slovanov vo východnej polovici Európy značne odlišné, hoci podobné susedným oblastiam? Odhliadnuc od toho, že také rýchle zaľudnenie veľkého územia je prakticky nemožné, keby k nemu teoreticky došlo, museli by mať obyvatelia tohoto územia zhodné genetické vybavenie. Všetci by boli totiž potomkami relatívne malého počtu navzájom príbuzdných mužov. Ani zďaleka tomu tak ale nie je. Kým 57 % Poliakov má haploskupinu R1a, 71 % bosnianskych Chorvátov má haploskupinu I2a1. Tieto národy očividne nie sú v blízkom príbuzenstve, nemôžu pochádzať z jedného kmeňa. Jedni mali otcov z Ázie, druhí pochádzajú z pôvodných európskych lovcov.

Osídlenie Európy Slovanmi v  4. – 6. storočí je očividný nezmysel. Vo východnej Európe (tak ako aj v západnej) žijú potomkovia pôvodných obyvateľov, na genetickej mape Európy sa za posledných 3 000 rokov nič nezmenilo. Lenže pokiaľ tu žije pôvodné obyvateľstvo a Slovania neosídlili „ľudoprázdnu Európu“, nutne musíme pripustiť kacírsky záver, že Slovania žili tam, kde žijú dnes, už tisíce rokov.

Takýto záver by bez problémov vysvetlil prečo majú Rumuni toľko slovanských pomenovaní usadlostí, aj prečo majú slovanské pomenovanie rieky, vysvetlil by aj neuveriteľné množstvo slovanských názvov v severovýchodnom Nemecku, kde dorazila kultúra šnúrovej keramiky už pred 5 000 rokmi. Nejde len o známy Rostock, nájdeme tam aj veľa názvov typu – Kunow, Milow, Muchow, Prerow, Tessina. A nakoniec aj pomenovanie celej oblasti – Pomorie (Pommerellen) je jednoznačne slovanské. Je možné, aby prichádzajúci Slovania premenovali tamojším Germánom usadlosti aj rieky? To by bolo prinajmenšom raitou, lebo ako povedal v už spomenutom vysielaní Vladimír Šmilauer – „Stará bývají ovšem jen jména větších řek. Jména řek malých a jména potoků jsou většinou mladá a průzračná. V Německu jsou jména všech větších toků na jihu a na západě keltská nebo i starší, na východě slovanská; jen potoky mají jména německá.“

Zaujímavá je aj otázka vzniku germánskych jazykov. Jazykovedci usudzujú, že „germánsky jazyk vznikol okolo roku 500 pred naším letopočtom, alebo o niečo neskoršie, ako zmes dvoch indoeurópskych jazykov (balto-slovanského jazyka ľudu šnúrovej keramiky a jazyka prichádzajúcich Kelto-Románov) a tretieho jazyka, jazyka domorodých nositeľov haploskupiny I1. Germánske jazyky sú najbližšie ku keltorománskym, ale vykazujú aj určitú podobnosť so slovanskými. Fakt, že v súčasnej Škandinávii je zhruba 40 % mužov nositeľmi I2 génu, 40 % R1b génu a 20 % R1a génu veľmi podporuje domnienku, že Germáni sú jazykovo aj geneticky hybridom týchto troch etník.“ To je záver lingvistov!
Lingvisti teda bez rozpakov tvrdia, že ľud šnúrovej keramiky hovoril slovanským jazykom. V takom prípade sú ale všetky reči o sťahovaní národov a o príchode Slovanov v 6. storočí len nepodložené táraniny. V Rumunsku dokázateľne zostalo pôvodné obyvateľstvo – romanizovaní Dákovia, ak tam aj žili nejakí Góti, nemalo to na genetické zloženie tamojších obyvateľov ani na ich jazyk žiaden poznateľný vplyv. Mimochodom, prečo nazval Jordanes svoju knihu o Gótoch „De origine actibusque Getarum“ teda „O pôvode skutkov Getov“? Veď mal písať o Gótoch. Geti  boli predsa príslušníci geto-dáckej vetvy Trákov, nie Germáni. Naozaj žili v Rumunsku germánski Góti? Geti tam žili celkom určite. Nestaviame celú teóriu o sťahovaní národov na nepresnej interpretácii? Mohol sa odsťahovať z Panónie polmiliónový národ Longobardov, ako to tvrdí pán Mackenzie vo svojom článku „Germanic invasions (of Rome´s empire)“? (5) Aby prežili, museli by denne zjesť 500 ton obilia, ktoré by samozrejme museli viezť so sebou. Na cestu sa vydali asi 2. apríla 568 a podľa očitého svedka ťaženia Secunda z Tridentu, až v marci 569 dobyli prvé mesto za Alpami – Forum Iulia. Teda museli mať so sebou zásoby na celý rok a na sejbu. To znamená, viac ako 180 000 ton. (Voz mal vtedy nosnosť asi tak 700 kg, teda šlo o karavánu asi 260 000 vozov, dlhú cca 2600 km!!!).

Zvláštne pritom je, že v celom Taliansku úplne chýbajú I1 gény a v Lombardii aj R1a gény. Je tiež prinajmenšom čudné, že polmilionový národ, ktorý sa usadil v severnom Taliansku, tamojšiu oblasť negermanizoval, ale prijal za svoj jazyk románsku taliančinu. V tom čase nemohlo žiť v celom Taliansku ani milión ľudí. Na severe Talianska by museli mať Germáni jednoznačnú početnú prevahu. Okrem toho, prišli ako dobyvatelia do (vraj) riedko osídlenej zeme. Napriek tomu sa v Lombardii hovorí taliansky.

Tak príklad Rumunska ako aj príklad Talianska dokazujú, že „sťahovanie národov“ je mýtus. Sťahovali sa len vládnuce vojenské družiny, keď ich iné ozbrojené družiny vyhnali. Národy – prostý ľud, sa nesťahovali. Minimálne v Rumunsku celkom určite nie.

Valamir Magyár
zdroj: sclabonia

 


Zdroje:

  1. O jménech našich řek. Vladimír Šmilauer, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3983
    2. O původu názvů českých řek Jiří Svoboda https://sites.google.com/site/bskotyz/h … nazvua-rek
  2. Ancient DNA, Strontium isotopes, and osteological analyses shed light on social and kinship organization of the Later Stone Age. Wolfgang Haak et all http://www.pnas.org/content/105/47/18226.full
  3. Peter A Underhill at al: Separating the post-Glacial coancestry of European and Asian Y chromosomes within haplogroup R1a. European Journal of Human Genetics. 2010 Apr; 18(4): 479–484. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2987245/
  4. http://peter.mackenzie.org/history/hist33141.htm
 
 
Autor: 
Valamir Magyár
téma: 
region: 
baloo

znie hovadsky seriózne...

Milý extern, mohli by sme sa niečo viac dozvedieť o autorovi? Vopred ďakujem.

Norman

je zdroj, sclabonia.

baloo

potom je to seriózne... A o tom portáli, autoroch atď sa dá niečo dozvedieť? O ich odbornej činnosti napr. lebo dosť bohorovne citujú im vyhovujúce filtrovan= informácie z internetu (a nakoľko vidím, nič iné). Takýto odborník som aj ja, prakticky na hocičo. Pubertálne slepota pythónov? Neni problém...

mnkr

Valamir bol ostrogotsky kral a Magyar je madar :-)

Náhodný okoloidúci

Len tak na porovnanie:
Čítal som, že cca 70% mužov z kaukazského národa Osetíncov má v chromozóm Y patriaci do haploskupiny G2, typickej pre Gruzíncov a nie R1a, typickej pre indo-iránsko-balto-slovanské národy. Vysvetlenie: v bojoch s Gruzíncami padlo veľa osetínskych mužov a Osetínky si síce brali za ženy Gruzínci, ale práve tieto ženy udržali jazykovú, kultúrnu a etnickú identitu Osetíncov, aj napriek značnému genetickému premiešaniu s Gruzíncami.
http://www.anaga.ru/osetiny.html

Ďalšie porovnanie:
Podľa správ z obdobia Samovej ríše Avari počas pobytu na stepiach okolo Dunaja zimovali u podmanených Slovanov a preťahovali im ženy. Ale práve potomkovia zo zmiešaných vzťahov sa vraj stali vážnou silou pri zbavovaní sa avarského jarma a avarský jazyk následne úplne vymizol zo sveta.

Mohlo sa niečo podobné stať aj v Chorvátsku - že slovanský jazyk udržiavali ženy bez ohľadu na to, koho mali za muža?

P.S.: Slovo "don" v osetínskom jazyku znamená voda. Všimnime si, v koľkých názvoch stredo- a východoeurópskych riek je ukryté - Don, Dunaj, Dneper, Dnester... žeby dedičstvo po starých Skýtoch a Sarmatoch, ktorí sa pohybovali na predmetnom území? Narážam tým aj na to, že podľa niektorých teórií sa Slovania odštiepili od spoločného balto-slovanského základu tak, že časť pôvodných "baltoslovanov" sa zmiešala z iránskymi národmi - mohli to byť práve Skýti a Sarmati. Raz som už tu na Nadhľade túto teóriu spomenul, pod iným článkom.

Norman

To s Osetíncami je naozaj zaujímavé. Trocha mi to pripomína iný paradox - v Baskicku, kde zostal zachovaný zrejme najstarší jazyk Európy, ako všetci vieme, jednoznačne dominuje Y R1b, tzv keltský. Tam tiež ponúkajú teóriu "ženskej výchovy", ale zdá sa to pritiahnuté za vlasy, že by sa jazyk takto presadzoval, v podstate proti vôli mužov.
No, kým ale v Osetsku zostali Gruzínci susedia, takže sa proste nejako miešali, v Baskicku už nie sú žiadne "pôvodné baskické" génové Y haplogrupy, považujú sa za vymiznuté a je považované za paradox, že jazyk Baskov nezanikol spolu s Baskami (tak sa to dá nahrubo interpretovať).
Hm, niečo podobné je aj v Maďarsku, ale tam bolo "maďarstvo" presadzované vojenskou silou, a bolo príchodzie, kým na Iberskom poloostrove bol "baskizmus" lokálna defenzívna kultúra.

V Chorvátsku je to podobné a je naozaj ťažko vysvetliť, že slovanské príchodzie roztrúsené obyvatelstvo nejako a tak rýchlo presadili slovanský jazyk u Ilyrov, proste vôbec u všetkých tých I2 etník. Ťažko vysvetliť, že by to stihli až od nejakého 9. storočia a to tak dokonale, že po pôvodných jazykoch nezostali prakticky žiadne stopy. To je proste neuveriteľné, jazyky dlho odolávajú, viď aj príklad blýzkeho Albánska.

Sinuhe

Welština a gaelčina takmer vymizli. Podľa R. Dawkinsa stačí 5percentná prevaha ekonomická a vojenská, aby jeden národ asimiloval susedný národ - ako príklady uvádza faktickú asimiláciu Welšanov a Škótov Angličanmi. Je malý zázrak, že slovenčina prežila.

Norman

Práve príklady týchto jazykov ukazujú, že zachytitelné stopy zostávajú dlho.
Totálne vymierajú rýchlejšie v dobách povinnej školskej dochádzky, úplnej gramotnosti a silnej centrálnej mci. V stredoveku si hundral každý na svojej dedine, ako sa mu chcelo.

Náhodný okoloidúci

Tých Baskov a ich typickú západoeurópsku R1b a jazyk úplne nepríbuzný s akýmkoľvek iným jazykom som tiež pred pár mesiacmi zvedavo a nechápavo študoval.
V knihe Původ mužů od Steva Jonesa je ale napísaná aj iná zaujímavá vec. Baskovia sú vraj geneticky príbuzní s obyvateľmi západného pobrežia Británie a Írska, hovoriacimi keltskými jazykmi. V prípade tých ostrovných Keltov to podľa autora knihy vyzerá tak, že keltské jazyky sa tam udržali v ženskej línii, zatiaľ čo mužská línia je staršia, predkeltská. Možno som aj toto už nikde citoval.

A v príslušnej knihe je uvedená aj ďalšia zaujímavosť, týkajúca sa Slovenska, len neviem, či ide o preklad pôvodného textu alebo o poznámku prekladateľa. Ide o názov rieky Turiec. Podľa názoru bežného u nás je odvodený od slova "tur" (pratur, divý býk, už vyhubený). Podľa tejto knihy je však odvodený od keltského slova pre vodu - velšsky dŵr, bretónsky dour. To neznie až tak nereálne. V ostatných keltských jazykoch je slovo pre vodu iné - uisge a tak podobne ( z toho vznikla whiskey:))

Ešte čo sa týka Srbov - tí podľa historických správ mali niekedy v 7. storočí prejsť z územia Lužice do svojich súčasných západobalkánskych sídiel, ale vzhľadom na rozdiely medi lužickou a balkánskou srbčinou to vyzerá tak, že prišelci si síce ponechali svoje kmeňové meno (etnonym), úplne prevzali miestnu verziu slovanského jazyka.

A ešte k tým Albáncom - na Wikipédii bola kedysi zmienená jedna z verzií ich pôvodu, že ide o potomkov Dákov, takže ich jazyk, aj keď ovplyvnený starou latinčinou a inými jazykmi, je potomkom dáčtiny. V takom prípade by sa až niekedy v 5. 6. storočí presťahovali na územie súčasného Albánska z karpatskej Moésie. Ale z politických dôvodov (proti Srbom) sa pretláča verzia, že sú to potomkovia Illýrov, ktorí tam žili ešte pred prelomom letopočtov.

Norman

To je práve tá pointa - že Baskovia a takzvaní potomci Keltov (Íri, Škóti) na najodlahlejších koncoch kontinentu a Ostrovov, maú najviac R1b. Ono to môže znamenať, že sú to všetko "Baskovia", v každom prípade, lepšie povedané, je to jedna stará vrstva. Vyvstáva otázka: Prečo by najviac Keltov malo byť tak ďaleko na západe, keď hmotnými nálezmi doložené centrum Keltov bolo pod Alpami? To vôbec nesedí a Íri a Škóti, aj keď ich jazyky sú akési indoeurópske odnože, nie sú v skutočnosti keltské etniká. Oni sami nie sú Kelti, sú zmes najstaršej zachovanej vrstvy, teda R1b, a novo príchodzích "germánov" či "rimanov" a iných. Taký je obraz podla DNA na západe Európy.
Tu už sme tom písali, tam sú aj mapky.
http://nadhlad.com/content/druidske-korene-sucasnosti
Kde je maximum R1b, tam neboli priamo pôvodné keltské kultúry, kde boli kelské kultúryi, tam je menej R1b.

Aby sme to vyjadrili presnejšie, hovorí to napríklad:
R1b je proste nepochybné etnikum, príbuzné s R1a. R1b podľa iných DNA dôkazov (výskyt starších odnoží toho haplotypu) privandrovala povedzme pred 6 či 5 tisíc rokmi(egal, dávno) do Západnej Európy z Ázie, Malej Ázie, Kaukazu (približne, tiež egál).
Ale "kelti", to nie je rod, to nie je DNA, to je hlavne určitá hmotná kulúra, predovšetkým železo, a tá (výkonná a efektívna) kultúra sa šíri krížom krážom, nehladiac na genofond či jazyky. Šírila sa zo svojich podalpských technologických centier. A nemožno ju moc rozlíšiť od "germánskej", resp. severní germáni ju tiež rýchlo prevzali.

A ešte trocha (hypotetickej) filozofie:
R1b a R1a sú klasické etniká, so svojou pohodovou dedinskou mentalitou. Kelti - to je naopak doba železná, to je aj Rímska Ríša, to je "moderný" západ Európy.
Môže byť naším ideálom selankovitý život R1b a R1a, nazvime ich Slovanov - ale už minimálne 2 až 3 tisícročia sú tu mocnejšie sily, ktoré také idilky nie vždy uznávajú. Doba sa nedá zastaviť, ak nie si silný, nediv sa, že ťa nerešpektujú. To platí dodnes.

Norman

A čo platí o "keltoch" - že to nie je genetické etnikum, ale hmotná kultúra, platí aj o "germánoch".
Samozrejme, existuje nordický haplotyp I1, ktorý môžeme označiťa za "germánsky", ale nezodpovedalo by to tomu, ako sa používal tento názov v antike a neskôr. "Germáni" bola tiež skôr hmotná kultúra, ako špecifcké genetické etnikum. Pôvodní Európania typu I1 sú možno soľ Európy, ale obmedziť "germánstvo" či "európanstvo" len na nich by bola chyba - pretože základná väčšina bielych Európanv sú bezochyby obe haplogrupy R.
Tak sa to dá vidieť. Mimo protiklady:)

Disclaimer: samozrejme, toto všetko je ukazované na základe delenia podla Y haplogrúp, ktoré nevyjadrujú ani zďaleka rozmanitos a komplexnosť štruktúry genetickej siete - ale na základné priblíženie a vyjadrenie je to azda dostatočné.

baloo

slovom: geneticky skýtske, hlavne slovanské a iránske

Norman

Skýtsko-iránske, ak máš rád ten názov.

Tu by to chcelo popraviť aj posledných romantikov 20. storočia, ktorí neznajúc ešte mnoho faktov, sa orientovali správne, ale všeobecne na európsko-indickú, árijskú jednotu (vrátane svastiky). Treba povedať, že belošské elementy v Indii boli vždy v ťažkej menšine a oslabení, a azda aj kvôli tomu všetko naznačuje, že sa venovali či realizovali hlavne v abstraktných vedách a filozofii. Perfektné, ale len tá oblasť, nie iná. Ich spoločnosť neodrážala dobre zdroj ich talentu, ich reálnu kultúru. A aj preto nakoniec upadla.

Ovela lepšie vidno pozitíva minulosti na jadre, v spojení rusko-skýtsko-iránska kultúra. Vhodné mená sa ťažko hľadajú.

(bohužial, ta iránska sa ocitla pod cudzou mocou a veľa z nej bolo zničené, takže ju akosi nepoznáme v plnej sile)

To ale neznamená, že by bolo racionálne ziekať sa schopného európskeho zdroja.

mnkr

v clanku je vyjadrene presvedcenie, ze prosti ludia sa nestahovali. V podstate to kopiruje teoriu o transfere elit, ako popisuje napr. P. Heather vo svojich knihach ( napr. Barbarians and empires ). Ma to cosi do seba, ale su tam aj "ale"...napr, goti sa celkom isto stahovali ako narod, aj ked pravda nie cely, putovali s vozmi, po hlavnych tahoch antiky. Tiez neviem, co by branilo napriklad elitam ( najvyssej vrstve nobility, bojovnikom ) jednoducho sa odstahovat v dobach napr. hunskej nadvlady. Okrem toho tieto elity boli malopocetne, gro armad ( bez boja to vtedy neslo ) bolo tvorene bojovnikmi-rolnikmi, ekonomika vtedajsich barbarov nedovolovala vydrziavat si vacsie mnozstvo specializovanych vojakov.

Norman

Spochybňovanie starého doslovného "sťahovania národov" nie je nová téma, ale tento si s tým dal toľko práce, že je to dobrý kamienok do mozaiky.

Ja sťahovanie vtedajších "pomenovaných celkov" chápem tak, ako by sa dnes zdvihla skupina z Púchova a odsťahovala za Lučenec, inde zas sa zdvihol Prešov a odišiel na Záhorie ... Odsťahoval sa široký kmeň, klan, často asi ani nie všetci Púchovčania, a keď narazili na rímskych vojakov a ich byrokratov, a tí sa ich pýtali, kto sú a odkiaľ idú - povedali "sme Púchovčania". Meno ako meno, zapísalo sa, čo to bolo, osada či královstvo alebo meno "národa", to bolo jedno, a tak vznikol ten cirkus.

A pritom v Púchove si možno ani nevšimli, že by niekto výrazne odišiel:) Len neskôr, keď zasa došlo do styku s Púchovom, muselo sa začať deliť na Východný Púchov a Západný Púchov. Absurdné divadlo.

Kdekoľvek v historických knihách máme doslovne stovky rôznych "národov" - v skutočnosti, ako to aj každý chápe, sú to stovky nepodstatných a nič nehovoriacich mien. Gepidi, Góti, Géti, Gadi, Hadi .... Aláni, Alemani ... sú to ti istí, či celkom iní - už v staroveku v tom bol úplný chaos.

Dnešná mapa DNA, teda najobjektívnejšie vedecké fakty o minulosti človeka, (kým sa to celé v moderných mobilných časoch naozaj ceľkom nepremieša), ukazuje reálne skupiny, reálny rodokmenň, a ten hovorí, že je tu privela R1a na to, aby prišiel v 9. storočí.

Sťahovane národov bolo len premiestňovanie písmenok na hladine rajčinovej polievke. Na hladine jednej spoločnej homogénnej supy. A to ešte tie písmenka sú neoprávnane označované za "germánske". Buď neboli germánske v dnešnom slova zmysle, alebo pojem "germánsky" musíme riadne, ale riadne rozšíriť smerom na východ (som za druhú variantu).

Je to požiadavka na emancipáciu "Slovanstva", voľnejšie povedané na prinavrátenie toho miesta tým milónom ľudí východnej Európy, vštekým, vrátane Baltov, Rumunov, Maďarov aj Fínov, ktoré im naozaj patrí.

mnkr

zmena identity tychto kmenov ci protonarodov je vcelku akceptovanou hypotezou, napriklad z roznych kmenov ako Bructerii, Ampsivarii atd vznikli salianski Frankovia, taki Gepidi scasti splynuli s Longobardmi, scasti ich absorbovali Slovania, pripusta sa ze aj Vandali bol mix germanov a slovanov, a kedze tito mali sidla priblizne na nasom uzemi, znamena to ze tam slovania uz vtedy zrejme boli ( 4. storocie )...lenze toto praveze nejak nepasuje s relativnou homogenitou uzemi co sa tyka rozsirenia R1a a R1b...ale zasa ano, aj ta homogenita je hodne relativna

Norman

Súčasná história odráža oveľa viac realitu 19. storočia (kedy bola vytvorená), ako akúkoľvek historickú realitu.

V podstate politicky korektne sa dôjde k tomu, že ak je niekde záznam o nejakom etniku, či už väčšom alebo malom, tak bez písomných či iných dôkazov ich jazyka VEDA nemôže hovoriť o ich "národnom" zaradení. To je úplne iracinálne, absurdné. Načo je to aj vlastne dobré, ak nie len na ideologické privlastňovanie si minulosti?

Ak sa nedohodneme medzi "slovanskými", "germánskymi" či "keltskými" identitami tých kmeňov, tak treba zaviesť neutrálny nejakyý "protoeurópsky" identifikátor, a hotovo.

Mimochodom, tu (už) nejde ani tak o práva na územie, ktoré sú (už) ako tak usadené, ako na právo na rozvinutú spomínanú haltstatskú kultúru, a následné "keltské" hmotné artefakty. Kelti na bratislavskom kopci, biatek minca, atd atd ... napríklad. To všetko vraj neboli naši predkovia, neboli "slovanskí" predkovia (ani avarskí, ani maďarskí). To považujem za vyslovene ideologickú lož a diskrimináciu, ktorá protirečí genetickej realite, a ústi do určitých predsudkov západu voči slovanom, voči východným národom a štátom (na ktoré si neustále sťažuje Baloo).

baloo

mne teda osobne dosť vadí, že sa pletie genetická a jazyková skupina. Na väčšine slovenských webov sa R1a skupina stotožňuje so Slovanstvom - a to je podľa mňa jednoducho nesprávna interpretácia. Prečo nemôže jedna časť geneticky de facto toho istého obyvateľstva preferovane komunikovať jedným a iná časť iným jazykom? Aj to "preferovane", lebo akonáhle to vzájomná komunikácia vyžaduje, tak sa užaj preberajú slová bez mihnutia oka.

A keď sa zase pozrieme na rozšírenie R1a skupinu, tak sa do veľmi značnej miery prekrýva so širšie branou oblasťou Skýtia, bez ohľadu či tam dnes mondokujú slovansky, kazašsky alebo aj maďarsky. Už som to tu napísal, ale napr. maďarská tradícia a dokonca ani súveké západné zdroje ešte donedávna ani nepochybovali o skýtskom pôvode maďarov. Aj to je odjakživa známe, že poliakov v stredoveku volali sarmati, čo je najbližšie príbuzenstvo "skýtov". A o skýtoch sa vždy aj písalo, že to nie je jeden národ v modernom zmysle, tj. hlavne jazykovo definované obyvateľstvo.

Môj názor je teda asi taký, že R1a "národ" je jeden, len hovorí rôznymi jazykmi. Ďalší dôvod na zjednotenie v. Európy...

Norman

Na jednej strane je pravda, že tie haplogrupy sa prirodzene nejako nazývajú a že R1a, jej severná časť, je tak rozložená v dnešných slovanských národoch, že je prirodzené nazývať ju slovanská. Skýti či sarmati sú už len historické názvy. A ak, tak boli oficiálne južnejšie (ja osobne sa, z úcty k tvoje osobe, nevyjadrím, fakt neviem, kde boli:).

Ale máš pravdu respektíve chápem ťa v tom, že dnešné "slovanstvo" je výtvor romantizmu 19. a 20. storočia a realita aj minulosť slovanov je možno niečo iné, niečo, čo je azda viac "sarmatské". Všetok ten "holubičí národ", tá farebnosť, kvetinky, tancovačky, pesničky, bohvie čo všetko povymýšlané - nič proti tomu čoby novo-slovanský fenomén, ale ktovie, ako to bolo reálne - a spájať to s objektívnou haplogrupou nie je moc racionálne.

Ten tvoj posledný odstavec je racionálny a konieckoncov politicky korektný argument. Keď máme spoločný genetický základ, nielen, že sa len povrchne podobáme, máme vytvoriť jeden politický celok. To je rešpektovanie objektívnych genetických faktov, a vyhodenie protirečiacich si detinských rozprávok, politických mýtov a klamstiev, ktoré nás len oslabujú.
Ovšem treba gény naozaj poznať a rešpektovať aj geografiu.

mnkr

je matuce pomenovanie, rimania a myslim scasti aj byzantinci nim oznacovali jednoducho vsetkych nomadov, ktori im neboli uz znami. Skyti ( prvy znami ) sa prehnali uz v 2. tisicroci pnl Malou Aziou, potom s nimi v Strednej Azii bojoval Alexander velky...Rimania dokonca aj Hunov obcas tak nazyvali...

buheh

o tom, ako to je s tým transferom elít, tu je aj nazorné video s peknou multikultúrnou pesničkou:

https://www.youtube.com/watch?v=KlKlmWrcP4M

Norman

ty máš koľko rokov?

buheh

a ako každá ríša, aj svetovládny Západ počas celých moderných dejín kreatívne upravoval históriu tak, aby iba on bol tým pupkom sveta. A naopak, súperi, a najmä ten najväčší večný nepriateľ, slovanský svet, aby boli... hm, vlastne najlepšie keby ani neexistovali. A že tu dnes sú? No... oni tak akosi nebadane prišli, zrejme iba nedávno, ani to nestálo za zmienku.

A keď je ten krásny obraz konečne namaľovaný, a s pribúdajúcimi stáročiami má navyše už aj historickú cenu, zrazu sem príde akási genetika a v plnej nahote sa ukáže, že celá oficiálna história je len zbierka angažovaných klamstiev a všetky tie jej "autority" sú iba primitívni klamári alebo v lepšom prípade bezduchí opisovači starých lží.

A samozrejme, Západ je ticho ako voš pod chrastou. Nikto nekričí že oficiálna verzia histórie, ktorú sa učia všetci školáci na školách celého sveta, je nezmyslom. A že okrem iného je tu zamlčaná pravda o obrovskom slovanskom pranárode, ktorého potomkovia obývajú väčšinu Európy už tisíce rokov.

Ale veď sa tu mlčí a klame o oveľa väčších témach, ktoré sú nanajvýš horúce a životne dôležité, tak čo tam po nejakej histórii...

Norman

Ťažko povedať, odkedy je západ víťazom, ale zrejme od doby, čo skrotil Oceán.
Oceán je samostatný fenomén, supravodič, ktorý im dal moc, dal im Ameriku ale aj Afriku a aj Indu a Čínu (za predpokladu, že na to mali).
Toto ich "víťazstvo", v úvodzovkách, voči ostatným bielym populáciam, je ale len nedávne a bude im dávať výhodu dovtedy, dokedy Oceán bude mať taký význam a budú ho ovládať (to by si zaslúžilo samostatný článok).
Ale:
To, že starí kronikári písali o sebe a vydvihovali seba, je prirodzene.
To, že romantici a ideológovia 19. aj 20. storočia vyzdihovali svojich kronikárov, že si vymysleli vlastný národ keltský a privlastnili si ho, že oprášili názov germáni a privlastnili si ho, je tiež viacmenej prirodzené - ale vonkoncom nemusí byť trvalé a mať väčší význam pre historickú vedu, ako osrate Shakespearove riťotrasové výmysly na javisku.
Západ nie je žiaden víťaz nad Východom Európy - aj keď po posratej sametovej obrátke to zas tak vyzerá, resp. dočasne je.
Ovšem NIK za nás skutočnú históriu písať nebude, NIk nebude za nás oživovať našu silu a naše miesto - ak nie MY SAMI. Nemôžeme im vyčítať, že sa o nás nestarajú. Nestarajme sa ani my o nich, o ich mýty - aj tak aj u nich upadajú. (a to hovorím o Európe, ani nespomínam rozvarenú želatínovú Ameriku, obor už len na sračkových nohách)

Sinuhe

"...Ovšem NIK za nás skutočnú históriu písať nebude, NIk nebude za nás oživovať našu silu a naše miesto - ak nie MY SAMI. Nemôžeme im vyčítať, že sa o nás nestarajú. Nestarajme sa ani my o nich, o ich mýty - aj tak aj u nich upadajú..."
Tak toto bolo, Norman, presné.. Ja by som už k tomu dodal len: "Memento mori".

Norman

Ja často pripomínam osud klasického Grécka - ako ho príliv cudzincov rozložil a zničil. Dodnes je to nepodstatný polostrov počerných čudákov.

Pripomínam to ako nabezpečenstvo pre nás všetkých. Ale ďalšie polostrovy Európy, ako trčiace údy, sú viac vystavené nákaze. Oceán bol zdrojom exotického bohatsva, od korenia cez drevo až po ropu, ale je aj zdrojom exotických choroôb, z ktorých najhoršia je homo sapiens (exoticus).
Ja som principiálne proti predstavám, že sa tu na východe odizolujeme od Západu, pretože hranica na otvorenej rovnej zemi je vlastne nemožná. Ale je fakt, že západ a juh Európy, všetky tie poloostrovy a ostrovy, trpí už riadnou gangrénou. Tvoje "memento mori" už majú riadne na krku, už to nie je nejaké akademické pripomenutie skromnosti, pýchy predchádzajúcej pád, oni už nie sú ani vo fáze pýchy, ale v tom páde.

Len, opakujem, podľa mňa je to žial aj náš problém. Možno v Moskve by som sa nad tým netrápil, ale tu v Dunaj zemi sme hneď ďalší na rane. Viď dený prílev imigrantov do Maďarska (samozrejme po zemi).

Náhodný okoloidúci

Po dlhom čase som zablúdil na Sclaboniu a našiel ďalší zaujímavý článok o sťahovaní (?) národov.

http://sclabonia.sk/2016/02/ako-nasytit-pattisic-muzov-piatimi-bochnikmi...

Pavel Kamas