Vykryštalizovanie tém

Tak sa postupne vyjasňuje, čo je pre porozumenie stavu sveta zaujímavé. Sú to v podstate len dve tématické okruhy:

1. Racionálny vedecký pohľad na človeka ako biologicky determinovaný druh. Rasový realizmus.

2. Sledovanie kultov, mýtov, ideológii a naratívov, ich podstatu a dynamiku vzniku, zmien a zánikov.

K tomu je nevyhnutná ešte História, ktorá je základný zdroj poznania všeobecne. 

Aktuálne udalosti sa potom reflektujú podľa ich dosahu buď svetového charakteru, alebo skôr lokálneho, slovenského či takého lokálne európskeho.

K tomu nejak body mimo priamu antropológiu, akési "Pozitívum" (nie zrovna výstižné, nejaký lepší názov ma zatiaľ nenapadol).

Svet sa proste zjednodušuje a je prehľadnejší.

Vypadlo menu venované mocenským zložkám štátu - lepšie povedané, presunulo sa pod hlavné menu Svet. Štát alebo Svet - je to jeden kotol a nemá zmysel to tu z našeho nadhľadu rozlišovať. Podstatné sú spomínané dva faktory Ľudia a Kulty, tie tvoria základ spoločnosti aj moci v nej, zvyšok je len dôsledok týchto podstatných faktorov. Treba sa pozrieť akí sú ľudia a aké mýty nimi zmietajú a podľa toho sa dá predpovedať, čo sa bude diať. Je to v podstate široko akceptované delenie na biológiu a kultúru, teda nič nové.

 

Toto delenie je pracovne, nikdy je definitívne a len som tu chcel zaznamenať túto zmenu a mierne ju vysvetliť. Pripomienkam či podnetom sa prirodzene nebránim. 

 

 

 

 
buheh

že nie sme nič iné, než premnožená a premúdrená tlupa primátov, ktorá skúša evolučne nový spôsob ako vydrbať so svetom (prírodou, potravným reťazcom, genetikou, zákonmi populačnej dynamiky, zákonmi karmy a iných jemných harmónií univerza a ešte nejakými ďalšími vecami).

Čiže áno, rozdelil si to správne.

Ľubov

možno nie sme iba opice.Aj toto treba mať na pamäti,prosím,umiestni to podľa svojho uváženia:-).
Čo ak sme deti bohov? Alebo ich pravnúčatá.

buheh

Vesmír je to najpodivuhodnejšie čudo, aké si len možno predstaviť. Vlastne, predstavovať si môžeme všeličo, skutočnosť je aj tak ešte nekonečne viac podivuhodná. Sme deti bohov, sme nositelia ducha, duchovna, duší. A popri tom sme len rehotajúce sa opice. Zdá sa Ti, že sa to vylučuje? Nuž, to je len jedna z mnohých podivuhodností tohto vesmíru...

Ľubov

Golo. https://www.youtube.com/watch?v=ci-E_b5SaQ0 zájdi sa mu niekedy pozrieť do očí a povedz potom "Hľa,opica".

buheh

ono to celé vôbec nemá znamienko plus ani mínus. Rovnako dobre by sme sa mohli z toho všetkého tešiť. Aj z toho, že náš druh opice, ktorý si hovorí rozumný, sa ako celok správa rovnako idiotsky ako tá najposlednejšia baktéria či pleseň: jedinú planétu, ktorú má, sa snaží čím skôr a čím dôkladnejšie vybývať, spustošiť a nadobro zničiť. Ale tak to je v poriadku, tak to Vesmír zariadil. Veď je to veselé... rehotajúce sa opice, ktoré si pília konár pod sebou. Kto sa nikdy nezasmial na Laurelovi a Hardym, keď spadli do priekopy alebo dostali tortou do tváre? A toto je snáď menšia prča?

A možno sa to s ľudstvom neskončí tak rýchlo a tak zle: menšia (niekto by sem možno napísal že svetlejšia, ale ja to nenapíšem, lebo som politicky korektný a ctím zákony) a evolučne nádejnejšia časť nášho druhu si čiastočne uvedomuje svoje správanie a možno, keď bude naozaj zle, zmobilizuje sa k nevídaným akciám, aby nejaké skupinky prežili, aby mohli v evolučných radovánkach zas pokračovať – v niektorých prípadoch to príroda tak občas urobí. Možno im príroda pre istotu zoberie ten šialený a nebezpečný nástroj, ktorý nosíme v prednej časti mozgovne, a namiesto toho im dá niečo iné, menej bizarné a užitočnejšie, napríklad žiabre alebo parohy.

Golo je pekný, je to náš brat. Ale nie je od nás múdrejší (a v podstate ani hlúpejší). A aj on má dušu, takmer rovnakú ako my.

Luko

Stretnú sa dve planéty.
A: Ako sa máš?
Z: Ále, chytila som homo sapiens.
A: To nič, to ti o chvíľu samo prejde.

Norman

a to ešte tá opica ani tak neskúša vydrbať, ale proste robí to, čo ani nevie, prečo robí. Proste má zbraň a tá s ňou zmieta silami, ktoré opica nie je schopná ovládať.
Tou zbraňou je určité nervové prebujnenie, nervová plachta, proste ten poskladaný rúžový vecheť, čo tomuto druhu opice narástol v hlave. Ten je ako špongia na nasávanie a generovanie všetkých možných predstáv a nezmyslov ... kultúra ... z toho vzniká čosi ako mozgová búrka a už sa to vezie.

Ľubov

Aká skepsa.

Norman

nie že by som to prirovnával celkom ku Laurel a Hardy, ako Buheh, teda tak som to nenapísal, ale že by to bol smútok - to odmietam.

1488

Nech to má šmrnc, to môžeme ešte doplniť myšlienkami slobody a povinnými inštalačnými balíčkami, ktoré dostáva opica pri narodení. Tie vesmírne paradoxy..

Norman
Pavel Kamas