Cynikon

PERPETUUM MOBILE:

Divočiny
výčinov
Otčiny
musíme
odčiniť
činmi
Divočiny?


… Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúšťok podstaty ľudskej. Kúšťok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám r.ť. Nič sa nedá robiť, so všetkým sa treba zmieriť. A keď budeme zmierení so všetkým a všetkými, potom môžeme pokojne, osprchovaní a v bielej plachte, odkráčať smerom k cintorínu…

Zviera v klietke je však pokojné iba naoko. Zmierilo sa iba s tým, že je zbytočné hádzať sa o mreže. Schúli sa radšej v rohu a tretím okom bude sledovať situáciu, kým nepríde jeho čas. A zaručene, ten veru príde! Nastane taká revolúcia, že po nej nezostane ničovučké nič, iba smutné nahé otcove role a na nich jazdkyne bez hany a bázy. Ale zato ozbrojené mečmi, ukutými z vlastných pút pudov, mečmi a rečami presne takými istými, ako súčasný establishment produkuje a reprodukuje sám seba na netriedený odpad naslovovzatých odborníkov…

 

coiled

 

 

autor textu:  Anton Andrej Pižurný

 

 

 

 

 

Autor: 
Anton Andrej Pižurný
téma: 
Ľubov

Trikrát vďaka za niečo také pekné,ako sú Vaše články,pán novinár.Konečne normálne ľudské teplo.

A mám radosť o to väčšiu,že je tam aj jeden o mojej láske Andrejovi Kmeťovi.
A od Normana super ťah-bravo.

Pavel Kamas