Jednoduchá matematika evolúcie

Evolúcia je jeden z najdôležitejších svetonázorových pojmov, ale napriek tomu sa o nej málo hovorí. A možno povedať, že sa o nej aj málo vie.

Napríklad sa očividne málo vie, že model evolúcie nie je iba jeden, ale že možno rozlíšiť niekoľko záklaných typov evolúcie. A pritom to nie je nič zložité – je to vlastne len taká jednoduchá evolučná matematika.

 

Takže toto sú tri základné spôsoby evolúcie:

 

A. Náhodná evolúcia. Je to tá najznámejšia, spojená s menom Charlesa Darwina. Jednoduchý princíp: rodič odovzdáva potomkom svoju genetickú informáciu takú, akú sám zdedil. Nepridáva k nej nič, iba náhodné poruchy a šumy. K evolúcii dochádza selekciou porúch, ktoré sú pozitívnejšie. Negatívne poruchy a pôvodný stav postupne odumierajú.

 

B. Kumulatívna evolúcia. Na rozdiel od predošlej náhodnej evolúcie, tu rodič neodovzdáva potomstvu len dedičný materiál, ktorý sám zdedil, ale pridáva k nemu aj informáciu, ktorú sám nejakým spôsobom získal za svojho života. Najznámejšíe je to alegorické jednoduché vysvetlenie s vývojom krku žirafy: jedinci žirafy namáhajú svoje svaly a naťahujú svoj krk – ak by táto skúsenosť bola odovzdaná do genetickej informácie ich potomkov, dochádzalo by ku kumulatívnemu zhromažďovaniu, a teda k oveľa rýchlejšej evolúcii. Treba upozorniť, že takáto biologická evolúcia na Zemi nejestvuje. Tento model je spojený hlavne s menom biológa Jeana-Baptistu Lamarcka.

 

C. Vedomá evolúcia. Toto je model podobný predošlému akumulačnému modelu, je to vlastne jeho podtyp.Na rozdiel od neho tu ale akumulácia skúseností rodiča nie je daná len nejakým vnútorným mechanizmom, ale je určená jeho vedomou životnou skúsenosťou. Rodič sa proste vedome rozhodne, v akom smere budú jeho potomkovia iní – čo zas výrazne evolúciu urýchľuje. Tento typ biologickej evolúcie sa tiež na Zemi nevyskytuje – ale jestvuje vo forme kultúrnej evolúcie. V oblasti kultúry jestvuje porovnávanie predošlých generácii a vedomá voľba ďalších foriem. Ako možno vidieť, kultúrny vývoj je v porovnaní s biologickým veľmi rýchly, dynamický.


 evolution

 

To sú teda základné typy evolúcie, ako sú určené logikou. Pripomínam, že v oblasti biologického života na Zemi jestvuje len prvý typ, náhodná darwinovská evolúcie. Všetky predošlé hypotézy, že by sa život na zemi vyvíjal kumulatívne, boli empiricky nepotvrdené. A k vedomej evolúcii chýba aj najviac pretechnizovanému druhu, homo sapiens, dostatok vedomostí, ako aj vôle ísť týmto smerom.

 

To, že modely B a C nejestvujú v biologickom živote na Zemi ale neznamená, že sú nemožné. Práve naopak, sú oveľa efektívnejšie ako model náhodnej evolúcie a nejestvuje jediný dôvod, prečo by nemohli jetvovať vo vesmíre. Tak, ako jestvuje vedomá evolúcia v oblasti kultúry, tak mohla v nekonečnom kozme a čase vzniknúť evolúcia kumulatívna aj vedomá. Ba výraz "mohla" nie je presný, nie je žiaden dôvod, prečo by nemala vzniknúť, takže možno použiť termín – vo vesmíre sa priam musela vytvoriť akumulačná evolúcia, aj vedomá evolúcia. Pravda, musíme sa oslobodiť od primitívnych predstáv, že život je len uhlík a jehoho zlúčeniny pri teplotách tekutej vody. Život a evolúcia je abstratkum, ktoré zahŕňa ovela viac možností.

 

evolution 

 

1.Problémy s náhodným selekčným vývojom na Zemi

So Zemou a biologickým darwinovským vývojom na nej vyvstávajú aj v oficiálnej vede mnohé problémy a otázky. Jednou vetou povedané: život na zemi je tak komplexný, že nie je pravdepodobné, aby sa vyvinul metódou náhodný pokus a omyl v reálnom čase tých 4 miliárd rokov, ktoré určuje kozmológia.

Toto je argument, ktorý v rôznej forme používajú odmietači (darwinovskej) evolúcie. Ale to, že nejaký argument používajú iracionalisti ešte neznamená, že nemôže byť pravdivý.

Do riešenia tohto problému sa zapojili mnohí vedci, medzi nimi azda najlepšie spomenúť jedného z objavitelov štruktúry DNA, Francisa Cricka, ktorý rozpracoval hypotézou panspermie: život na Zemi sa nevyvinul lokálne, ale bol sem privedený nejakým spôsobom, pričom evolučnú informáciu, evolučnú inteligenciu, mal už v sebe naakumulovanú.

Podľa tejto teórie by skutočná evolúcia (náhodná, akumulačná alebo vedomá) prebehla inde vo vesmíre a na Zem by bola nejakým spôsobom prenesená jej informačná podmnožina. Dôvod tohto prenosu mohol byť náhodný alebo vedomý, to nie je jasné a teraz ani dôležité. Vlastná evolúcia na Zemi by potom spočívala v rozvoji tejto informácie, ktorú život už implicitne obsahuje vo forme DNA, prípadne iných, nám ešte neznámych formách.

Náhodná darwinovská evolúcia prostredníctvom omylov a pokusov, ku ktorej prirodzene na Zemi tiež dochádza, by potom bola len druhoradý efekt, ak nie rovno negatívny fenomén. DNA a mechanizmy okolo nej majú tendencie poruchám brániť a za základný evolučný mechanizmus na Zemi tak možno považovať nie jej narušenie, ale jej rozvinutie, respektíve jej rekombináciu.

 

evolution 

Ľudia dlho verili, že Zem je stredom vesmíru - dnes je isté, že to tak nie je. Ale ľudia aj dnes veria, že sa život vyvinul na Zemi. Stále chcú vidieť Zem ako nejaké výnimočné miesto. Je to teda podobne naivný sebastredný postoj, motivovaný podvedomou túžbou po dôležitosti alebo aspoň jedinečnosti. 

 

2. Problém degradácie informácie

To hore napísané je teda hypotéza. Nie je v našich silách ju tu a teraz jednoznačne overiť ani vyvrátiť. Ale je to logická hypotéza. Je konzistentná, nemá rozpory, naopak problémy odstraňuje racionálnym vysvetlením.

Vzhľadom na logickosť a jasnosť týchto myšlienok je pravdepodobné, že k podobným záverom prišli ľudia už dávno. Je až s podivom, že dnes nie sú tieto názory širšie rozšírené, všeobecne známe.

Naozaj ale nie sú rozšírené? Predstavme si, že sa niekto pokúša tieto myšlienky šíriť, vysvetlil ľuďom, že život na Zemi je príliš vznešený, že nemohol vzniknúť sám na tomto fliačku blata. Ale ako by to celé vysvetlil bežnej populácii? A ako by to oni predali ďalším generáciám? Niekto mimo Zem stvoril život? Ceký biologický svet? No, stvoril rovno celý svet, nie?

Veru, teórie majú žiaľ tendenciu degradovať, ľudská mysel je dosť nedokonalý systém a ľudské jazyky sú jej nepresné nástroje. Z evolučnej logiky zostal len stvoriteľ. Z myšlienky o evolučnej sile a slobode samovývoja vesmíru zostala často len akási dogma o nesamostatnosti človeka.

  

3. Krutosť nepravdepodobnosti versus evidentná dynamika

Teória náhodnej darwinovskej evolúcie je dosť krutá. Za prvé tým, že akoby v dlhodobom horizonte odsudzuje potomstvo polovice populácie na vyhynutie. Za druhé tým, že pozitívna náhoda je zjav zriedkavý, ale naopak, negatívna pravdepodobnosť je jav takmer istý až nevyhnutný. Entropia rastie. Aj preto ľudia tento druh evolučnej teórie nemajú radi a bránia sa mu.

A tak odmietajú aj celý princíp evolúcie, pretože to, že jestvuje aj iný model evolúcie, proste nepoznajú. Iní sa pred tvrdosťou nevyhnutnosti utiekajú k iracionalite. Ďalší k rôznym tým "epigenetickým" teóriam, ktoré zle interpretujú ako oklamanie DNA. Lenže neoklamú a takýmto spôsobom ju ani nepremôžu. Ľudia nechápu, že genetiku klamať nemusia, že obsahuje v sebe naakumulovanú inteligenciu, ktorú ľudstvo na dnešnom stupni vývoja vedy zrejme nie je schopné ani len nejako presne pochopiť.

Teória externého pôvodu života na Zemi pritom ponúka zaujímavé možnosti. Jej súčasťou je ten  predpoklad, že v genetickej informácii sú imanentne prítomné aj pozitívne faktory, ktoré zatiaľ nie sú ešte plošne rozvinuté. Dokonca sa zdá, že sa občas, povedzme omylom, predčasne prejavia, aj keď ich doba bude neskôr. Teória externého pôvodu života na Zemi ponúka vysvetlenie občasnej neobvyklej dynamiky.

 

Toľko jednoduchá nepochybná matematika evolúcie.

5
Náhodný okoloidúci

1. pojmom "náhoda" označujeme zákonitosť alebo príčinnú súvislosť, do ktorej nevidíme.

Keď idem po ulici a oserie ma vták, to môžem smelo pokladať za náhodu, lebo sa za tým nedá nájsť žiadna závislosť ani súvislosť. Ide len o to, že ja a vták sme na tom istom mieste a schytám priamy zásah. Ja vtáčie hovienka nepriťahujem, padajú v smere pôsobena gravitácie, a ani vtáky ma úmyselne nevyhľadávajú. Aspoň v to dúfam, usudzujúc na základe veľmi malého počtu zásahov, ktoré som za života schytal :D

Naproti tomu atómy sa do molekúl a zlúčenín nespájajú náhodne, ale čisto na základe svojich fyzikálnych, chemických a elektrochemických vlastností, ktoré vyplývajú z ich vnútornej stavby, z počtu protónov, neutrónov, elektrónov, z počtu voľných orbitálov atď.
Práve z vnútornej stavby atómu vyplýva schopnosť uhlíka tvoriť reťazce a cyklické zlúčeniny - môže naraz vytvoriť 4 väzby na iné atómy a jeho atóm je dostatočne malý a ľahký na to, aby mohol rýchlo reagovať, na rozdiel od atómu kremíka, ktorý má síce tiež schopnosť vytvoriť 4 väzby, ale je väčší a ťažší, preto je veľmi ťažké jeho medziatómové väzby rozbiť.

2. kumulácia, čiže lamarckizmus?
Epigenetika je jednou z foriem lamarckizmu, zádrheľ je ale v tom, že epigenetické zmeny, aj keď sú dedičné a môžu sa preniesť do nasledujúcej generácie, nemenia poradie báz v DNA, ich podstatou je len vypnutie činnosti časti DNA naviazaním metylovej skupiny CH3- a tieto zmeny sú vratné.

Čo sa týka stavby tela žirafy a dĺžky jej krku, je taká hypotéza, že príčinou jeho predĺženia a zosilnenia je jeho využívanie samcami na súboje - s hlavou ako "palcátom". A keďže DNA otca dedia nielen jeho synovia, ale aj jeho dcéry, gény pre dlhší a silnejší krk nesú všetky žirafy, samce aj samice. A že vďaka dlhšiemu krku dočiahnu vyššie a v získavaní potravy z vyšších konárov im nemôžu konkurovať zebry ani antilopy - to je len vedľajší efekt. Na druhej strane sťažuje im to pitie.

3. panspermia
Teória panspermie nič nerieši, len odsúva problém vzniku života a evolúcie mimo našu Zem.
Nič nevysvetľuje ani viera v "Stvoriteľa", jej vysvetľovacia schopnosť sa rovná nule, ale je rozšírená, lebo nepotrebuje výraznú schopnosť logicky myslieť. Presnejšie má svoju vlastnú "logiku".

Norman

1. áno, náhoda je označenie príčinnosti, do ktorej nevidíme. A? To, že je uhlík zaujímavý atóm, je pekné, ale rozbor jeho vlastností je ako rozbor elektrónky v starom televízore aby sme zistili, prečo beží taký zlý program na obrazovke. A ako dokazovanie, že elektrónky sú jedinečné a iné televízory, ako elektrónkové, nemôžu byť.

2. "epigenetika" bola spomenutá len ako príklad toho negativizmu, ako je občas alebo často na správnych poznatkoch nabalené množstvo falošných filozofických názorov.

To, na čo je vlastne žirafe dobrý dlhý krk, to je naozaj už nepodstatné, alebo nie?

3. Panspermia.
Panspermia je len jedna časť toho, o čom hovorím. Celá teória nielen odsúva problém. Ona ho presúva z oblasti, kde, podľa výpočtov a indícii, nemohlo dojsť k jeho riešeniu do oblastí, kde na jeho riešenie bolo za prvé dostatok času a priestoru, ale hlavne prostredia, kde mohli fungovať iné, dynamickejšie druhy evolúcie.
Keď človek nájde pod posteľou pavúka, je racionálnejší predpoklad, že sa tam vyvinul, alebo že prišiel zvonka?
Ako bolo naznačené už v článku - panspermia možno formálne v prvom priblížení pripomína (náboženské) kreativistické učenia, ale je to plne racionálna teória a prirodzene k nej patrí aj teória o vývoji života v mimozemských pomeroch.
Je jasné, že z mimozemských pomerov ľudstvo pozná málo, nemá predstavu napríklad o pomeroch v plazmových oblastiach, v nejakých komplexných elektromagnetických poliach. Ale to nepoznanie určite nie je argument, že to nie je podstatné, ba že to nejestvuje.

Náhodný okoloidúci

Si si istý tým, že porovnávaš porovnateľné?
Neviem, či je možné z princípu prirovnávať rozdiel medzi jestvujúcim uhlíkovým a teoretickým kremíkovým životom k rozdielu medzi elektrónkovým a napríklad tranzistorovým televízorom.
Doteraz všetky pokusy o vytvorenie o zapojenie kremíkových reťazcov do fungujúceho metabolizmu zlyhali a dá sa predpokladať, že vlastnosti kremíka sú rovnaké v celom vesmíre. Jeho zlúčeniny sú skrátka buď príliš stabilné alebo príliš nestabilné. Uhlík v našich podmienkach nemá konkurenciu.

K epigenetike a žirafám - pochopenie príčin vzniku nejakého znaku živého organizmu nám poskytne celistvejší obraz o našej Zemi :)

A čo sa týka panspermie - naozaj nič nevysvetľuje. Nás v princípe nezaujíma KDE vznikol život, ale AKO vznikol. Otázka KDE je druhoradá, aj keď tiež je zaujímavá. Nemám samozrejme na mysli to, či vznikol na koloidných čiastočkách ílu alebo v póroch vulkanických hornín.

Ale my sa nehádame, my len polemizujeme :)

Norman

Ja nehovorím o kremíkovom živote. Hovorím o živote všeobecne ako o existencii samoudržujúcich sa štruktúr.
Predsa nemôžeme byť dogmatici, ktorí si myslia, že poznajú všetky podmienky, za ktorých môže byť život. Prípadne že môže byť založený LEN na uhlíkových reťazcoch. To nie je veda, to je limitujúca viera, tunelové videnie.

V hypotéze panspermie ale predsa nejde len o to, KDE. Ide o to, AKO. Kedže sa čoraz viac ukazuje, že TU to bolo nemožné, muselo to byť za iných podmienok inde. A z toho zas vyplýva, že je všetko v podstate úplne iné a že o samej evolúcii má ľudstvo chabé a falošné predstavy (veriť v nemožnú náhodu je rovnako iracionálne, ako veriť na "zázrak" či na "boha").

A v konečnom dôsledku má táto otázka práve zmysel aj v tom, či sa veda bude držať neúprosnej aj nepríjemnej racionality, ktorá vyžaduje zavrhnúť staré tak dobre pokreslené obrázky, žiaľ falošné, alebo či bude z pohodlnosti a z iných motívov obhajovať to staré, aj za cenu obetovania racia. Aj preto je to dôležitá otázka.

Nehovoriac o tom, že je PODSTATNE, či je v DNA naozaj len náhodný chaos, alebo sú tam formy vyššej inteligencie. To už je naozaj rozdiel, ktorý by znamenal zásadnú zmenu v svetonázore. Ja netvrdím, že je to tak, nechcem nikoho presviedčať, aby niečomu veril - ale je to možné, je to výrazne racionálna hypotéza.

(som práveže rád, že si sa ozval, samozrejme že som rád, že môžem vysvetliť či zopakovať, čo v článku nie je jasné)

Náhodný okoloidúci

Zatiaľ dostatočne poznáme len podmienky na Zemi a náš pozemský život, preto ho pokladáme za etalón. Čiastočne poznáme aj podmienky na iných planétach a mesiacoch slnečnej sústavy, v náznaku z diaľkového prieskumu aj niečo málo tušíme o exoplanétach, ale musí byť jasné, že predstavy o inom ako uhlíkovom živote sú pri súčasnej úrovni poznatkov len čistá špekulácia a sci-fi. To nie je dogmatizmus, to je opis súčasného stavu poznania. Keď sa podarí objaviť aj iný ako uhlíkový život, poctiví vedci to prijmú. Nie však ako úplné vyvrátenie starších poznatkov, ale ako ich doplnenie a rozšírenie. Poctivá veda musí byť otvorená a schopná opravovať svoje omyly, inak prestáva byť vedou.

Inak tvrdenia, že podľa nejakých výpočtov život nemohol vzniknúť na Zemi mi pripadajú ako výpočty počtu civilizácií podľa Drakeovej rovnice, kde vzorec síce existuje, niektoré čísla poznáme alebo ich vieme kvalifikovane odhadnúť, ale zvyšné vstupné údaje sú "vycucané z prsta".

Ale mierne odbočím k inej forme "života" pôvodom z Japonska a je to mierne desivá perspektíva:

https://aeronet.cz/news/video-roboticky-pes-sony-aibo-s-umelou-inteligen...

Norman

Pri každom výpočte, kým nie je úplne známy, sú nejaké čísla neisté. Ale dlžka života na Zemi, tie cca 4 miliardy, nie je vôbec veľa, a naopak, množstvo kombinácii potrebných na dosiahnutia viditeľného stupňa komplexnosti, je tak veľký, že sa nezmestí ani do rádovo milionov vesmírov (pripomína mi to, ako sme tu nedávno v súvislosti s inou témou mali akýsi výpočet pravdepodobnosti v porovnaní so smiešne malou dĺžkou vesmíru).
Toto nie je žiadne vycicanie z prsta. to je vážna veda a prvotný problém vysvetlenia evolúcie na Zemi.

Čo je to život samozrejme nie je len vec empírie. Źivot je nejako definovaný a aj keď sa niekomu napríklad kovový pes nepáči (ani mne nie, prečo strácať čas s takou primitívnosťou, keď všade naokolo behá naozaj vysoká technika, psy riadené DNA :), teda aj tak, keď je primitívny, je naozaj ťažko povedať, že nie je živý. V princípe každý proces, ktorý sa cyklicky opakuje a udržiava tak určité parametre, je možno označiť za živý. Samozrejme, je to vecou aj definície, ale ja hovorím o takomto princípe, o takomto živote.
Dnes nik nepopiera, že umelé, nami vytvorené systémy vnímajú, "vidia", a "rozmýšlajú".
Náš život a hlavne jeho riadenie nie je v uhlíkoch, ale skôr v elektromagnetickej sieti. Keď sa sieť z nejakého dôvodu rozpadne, zhasne, uhlík zostal, ale objekt zomrel. Tu elektromagnetickú sieť meria prístroj EEG, evidentne jestvuje, ale nemožno ju mechanicky chytiť. To je život, nie uhlík.
Empíria a objavovanie je len jedna časť vedy. Jej podstatná časť je teória, teoretické modely a výpočty aj toho, k čomu v realite nemáme prístup.

Dusanbe

ale, napríklad vznik atómov, molekúl a celého zložitého, rozsiahleho a taktiež komplexného sveta chémie po vychladnutí vesmíru - z elementárnych častíc - nepokladá nik za novú kvalitu vzniknutú záhadne "z množstva kombinácií".
Pritom, zo všetkých poznatkov, ktoré o samotných elementárnych časticiach máme /ako samostatné objekty/, myslím, nie je možné vyvodiť, vznik chémie a jej zákonitosti.

Prečo tak samozrejme predpokladáš, že vznik ďaľšieho stupňa zložitosti - živé organizmy, sú už čistou záležitosťou náhody - hádzania kocky.
Respektíve, presnejšie povedané - plného vreca kociek a čakania, než padne na všetkých naraz šestka...

Mne sa skôr javí, že vznik života by mohla byť zákonitá záležitosť - vlastnosť tohto vesmíru.
Ešte o tom veľa nevieme.
A o ešte vyššom stupni - ľudskom vedomí - vieme ešte menej.
Zatiaľ čo na jednoduchšie organizmy sa môžeme pozerať ako na zložitejšie biochemické automaty,
vedomie je niečo, čo sa vôbec nedá predpokladať či vysvetliť na základe vedomostí o biochémii, elektromagnetizme, atď. .
Všetky tzv. "umelé inteligencie" a podobné hračky, sú len chytrejšie PMD-čka s lepšímy algoritmami na spracovanie informácie.
Myslím, že dobre vieme, že ani 1 000x rýchlejšie modely, s ešte komplexnejším softwarom, ktoré budú dôsledne predstierať emócie a budú mať naprogramovný aj pud sebazáchovy, nás nepresvedčia, že naozaj cítia a majú niečo ako vedomie.
/pokiaľ sa pravdaže sami nerozhodneme osprostieť, ako to urobili už dnes poniektorí vyšinutí japonskí jedinci, čo žijú v "partnerskom vzťahu" s veľkou bábikou/

Meriame elektromagnetické prejavy mozgovej činnosti - ktorá je podľa nášho doterajšieho poznania potrebná pre existenciu vedomia - ale je to, ako keby sme skúmali činnosť moderného počítača pomocou ampérmetra na napájaní.
Áno - keď pracuje, tečie ním prúd. Povie nám to niekedy niečo viac o fenoméne vedomia ?

Norman

najprv k tomuto detailu:

"Prečo tak samozrejme predpokladáš, že vznik ďaľšieho stupňa zložitosti - živé organizmy, sú už čistou záležitosťou náhody - hádzania kocky."

Jadrom článku, aj mojich komentárov je, že práveže komplexnosť biochemického žiovota na Zemi nepokladám za vzniknuté náhodou, ale je možné, že je to odraz nejakého iného a možno aj vedomého zdroja. To je pointa článku, mrzí ma, že to nie je jasne vidieť :)

V tom máme teda rovnaký názor.

 

Ale druhá vec je, asi ešte dôležitejšia, ktorá ale v článku už nenašla miesto, a asi by potrebovala samostatný celý článok, už len pre tú svoju dôležitosť, to je názor na vedomie.

Ja nesúhlasím s tým, čo je síce väčšinovo rozšírené, a čo teda aj ty píšeš, že vedomie je niečo špeciál zložité a nevysvetliteľné. To je len omyl vzniknutý poznaním pozemského života. Pozemský život je biochemicky a inak tak zložitý, že vedomie, ktoré sa principiálne považuje za nadstavbu nad životom, sa nám javí ako stráááášne zložité. Ale nie je to tak. Život ako taký môže byť aj relatívne jednoduchý a podobne vedomie môže vzniknúť za určitých pomerov ľahšie, ako prepokladáme doteraz. Vedomie môže byť jednoduché a vznikať vlastne ľahšie, ako mnoho iných vecí. Vedomie v takom zmysle predchádza kopu iných vecí.  A až potom nastáva priestor na tú skutočnú, "vedomú" evolúcia, ktorá dokáže splodiť také komplexnosti, ako je napríklad biochémia na Zemi.

 

Ten tvoj argument posledného odstavca, o ampérmetri na zdroji moderného počítača,  som použil už aj ja vyššie, vo forme skúmania elektrónky v televízore, snažiac sa vysvetliť kvalitu programu na obrazovke. Čiže zas sa zhodneme. 

S čim nesúhlasím, to je znova ten klasický názor, že nedokážeme pochopiť vedomie. Dá sa to a dokážeme to, čoraz lepšie. Nič nie je nepochopiteľné. A vedomie - to je zas taký jeden záchranný čln, aby sa ľudstvo cítilo výnimočné. Ale nie je to nič výnimočné, aj vedomie je zrejme bežná záležitosť. Je to zaujímavé a pekné, je mnoho foriem vedomia, jedna lepšia ako druhá, ale je to v princípe normálna záležitosť. 

 

Žiaľ, že aj oficiálna veda sama si akoby prestáva veriť a namiesto aby sa snažila pochopiť a vysvetliť, dáva priestor doslovne mytologickému faktoru, "náhode", ktorou nahradila predošlý mytologický pojem "boh". Je to náramne pohodlné a zvodné. 

 

Náhodný okoloidúci

S "náhodou" bolo možné operovať v 19. storočí za Darwinovych čias, ale odvtedy naše poznanie predsa len o malý kúsok pokročilo.
Takže - nie náhoda, ale zhoda okolností + zákonitosti vyplývajúce zo samotnej stavby hmoty.

Zhoda okolností je to, že Zem je v takej vzdialenosti od Slnka a má takú hmotnosť, že sa na nej udrží atmosféra a tekutá voda, že vďaka hmotnosti a tiež pôsobením Mesiaca si udržiava magnetické pole, slnečný vietor z nej neodfúkol atmosféru a nepremenil ju na druhý Mars. A tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. Ostatné veci sú už tie vyššie spomínané zákonitosti - fyzikálne, chemické, elektrochemické.

A aj komplexnosť života sa dá veľmi elegantne vysvetliť, jednu z jej príčin odhalil už v 19. storočí Konstantin Merežkovskij a vysvetlenie následne rozvinula Lynn Margulis(ová), manželka Carla Sagana. Je to endosymbiotická teória, podľa ktorej zložitá bunka rastlín a živočíchov vznikla tak, že určitá bunka síce pohltila iné bunky, ale nestrávila ich, práve naopak - pohltené bunky v nej našli svoj životný oriestor a takto sa z pohltených baktérií stali mitochiondrie, z pohltených siníc chloroplasty, a už je rozpracovaná aj teória vzniku bunkového jadra a iných organel.
Endosymbiotická teória však už dávno nie je len pracovnou hypotézou, je spoľahlivo potvrdená a dokázaná rozbormi DNA, presne sa vie, že napríklad mitochondrie vznikli z baktérií príbuzných ricketsiám.

Ďalším zdrojom variability a komlexnosti je polyplodia - zmnoženie počtu chromozómov pri poruchách delenia bunového jadra. Jedna kópia si zachováva pôvodnú funkciu, druhá kópia vytvorená paradoxne chybným delením jadra získava novú funkciu. Tento zdroj variability odhalil japonský genetik Susumo Ohno a je to tiež dokázaný fakt a nie iba hypotéza.

A splývaním a delením chromozómov sa od seba oddelili napríklad línie človeka a šimpanza (šimpanz má 48 chromozómov, človek 46) alebo línie koní, zebier a somárov. Práve rozdielne počty chromozómov sú príčinou neplodnosti inak veľmi životaschopných mulov a mulíc, vytvárajú kazové spermie a vajíčka..

Mimozemské vplyvy pri vzniku života ja osobne vidím nanajvýš v tom, že Zem ako taká nie je uzavretý izolovaný systém, preto mohla z okolia vychytávať všetko to, čo sa dostalo do vplyvu jej gravitácie, včítane organických zlúčenín, ktoré sa následne hodili pre vznik prvotného života.
Skôr si myslím, že keby sa život na Zem dostal už hotový, tak komplexné zložité formy by sa objavili oveľa, ale naozaj oveľa skôr.

Veľkou neznámou sú kvantové javy v živých organizmoch, už som čítal názor, že "duša" (alebo vedomie) má kvantovú podstatu, ale nechcem sa do obkecávania "kvantovej duše" púšťať, nepokladám sa za dostatočne kompetentného :).

Ľubov

Bolo by to určite jednoduchšie,všetko by malo vedecké vysvetlenie a preklady sumerských textov by boli rozprávky pre deti.

Ale jednoduché to nie je,pretože existuje napríklad toto miesto
https://cs.wikipedia.org/wiki/Pumapunku Ty si nepoložíš niekedy otázku,kto to staval,ako a hlavne,pre koho....?

Dusanbe

myšlienky aj samotný článok.
Neviem, čo si predstavuješ pod tým mimozemským "vedomým zdrojom", ktorý mohol pomôcť vzniku života na Zemi.
Ak podobné formy života ako sa postupne vyvíjajú tu - obdoba Homo Sapiens, tak je tu stále otázka, ako sa vyvinuli oni, t.j. problém zrodu života sa len presúva na nejakú inú planétu.
Inak, to moje presvedčenie /s ktorým súhlasíš/ - že vznik života je zákonitým pokračovaním vývoja vesmíru - je skôr z oblasti "PREČO" - vôbec nič totiž nehovorí o tom podstatnom - "AKO" sa to deje, ako to prebehlo.
"PREČO" riešia skôr filozofie a náboženstvá - moderná veda sa podľa mňa zaoberá práve tým "AKO" - podľa akých platných prírodných zákonov, podľa akých vzorcov, akými postupmi...
(čiže som od obsahu článku odbočil možno ešte viac, ako si napísal vyššie)

Ale podľa tvojich ďaľších myšlienok o vedomí, mám pocit, že máš na mysli niečo úplne iné, nie nejaké mimozemské inteligentné bytosti.
To ale netuším, čo si mám pod tým predstaviť.
Držiac sa pri zemi - celkom dobrá je definícia vedomia ako najvyššej formy odrazu objektívnej skutočnosti, ktorá je vlastnosťou vysoko organizovanej hmoty - ľudského mozgu.
Neviem, aké by mohli byť iné formy vedomia, netuším ako si predstaviť nejaké jednoduché vedomie - nezávislé od všetkej tej zložitosti štruktúr a vzťahov, ktorá sa stretáva práve v ľudskom mozgu.
Aké by boli ich prejavy ?

Zložitosť pochopenia vedomia vidím v tom, že
a) vzniká práve pri nesmierne komplikovaných a zložitých biologických procesoch, ktoré ešte poznáme len málo.
b) je to nová, vyššia kvalita hmoty - nie je to opísateľné zákonmi biochémie, elektromagnetizmu, anatómie, atď.
c) napriek obrovskému pokroku v prírodných vedách, nepostrehol som, že by sme o ňom vedeli niečo viac, než napr. pred 200 rokmi

Verím, že všetko je pochopiteľné - netvrdím, že o vedomí nebudeme vedieť viac ako vieme dnes.
Len niekedy nám matička príroda /alebo stvoriteľ/ pripraví prekvapenie v podobe objavenia napríklad takých zákonov, ako je celá kvantová-mechanika a princíp neurčitosti. Opisuje vlastnosti mikrosveta - nič lepšie sme neobjavili, ale súčasne nám dáva jasne najavo, čo môžme o objekte mikrosveta naraz vedieť/nevedieť, aj kam si môžeme strčiť naše dovtedy existujúce predstavy o poznateľnosti sveta.
Pri skúmaní vedomia môžeme dopadnúť ďaleko horšie, :-)

V blízkom, poznanom okolí Zeme, je ľudské vedomie výnimočné, ale v rámci Vesmíru, je to možno menej, než bagateľ - to je veľmi pravdepodobné.
Podľa toho čo píšeš, uvažuješ možnosť, že vedomie predchádza vzniku života - to už ale naozaj opúšťame pôdu hlavného prúdu vedeckého poznania a pohľadu na svet.
Nevidím na tom nič zavrhnutia hodné, určite je to výborná téma na úvahy a rozhovory, len takáto cesta má z pohľadu racionálneho bádateľa jednu zásadnú necnosť:
Čím viac sa odvážiš vzdialiť od vecného, vedeckého poznania, od vzorcov a faktov, tým viac sa otvárajú, vetvia a vťahujú ťa nekonečné priestory a podpriestory iracionálnych možností a teórií - až sa odrazu môžeš ocitnúť pri úvahách o počte démonov na hrote ihly /v lepšom prípade pri štúdiu angelológie/.

Norman

Áno, myslím na formy života, ktoré by neboli podobné tým, ktoré poznáme zo zeme.
Vo vesmíre mohli byť podmienky oveľa "výhodnejšie", ako na malej Zemi , na vznik života a vedomia. Ak konzervatívna veda tvrdí, že na zemi sa vyvinul inteligentný život za pár miliard rokov, musí byť oveľa väčšia pravdepodobnosť, že v neporovnateľne väčšom vesmíre, so všetkými tými planétami, ale hlavne hviezdami, mlhovinami a plazmatickými oblakmi sa vyvinulo to isté, vlastne sa priam zákonite muselo vyvinúť niečo oveľa lepšie.

Čo sa týka "vedomia", naozaj sme sa tu pustili trocha moc do inej témy, pri ktorej by sme stratili niť. Ja som chcel v predošlom príspevku len povedať, že vedomie, respektíve myslenie, inteligencia, nie je žiaden zázrak, ktorý jestvuje len výnimočne ( za posledných 200 rokov sme sa o ňom dozvedeli dosť, jestvuje informatika, kybernetika, ale aj psychológia a podobné obory). Dohodnime sa tak, že vedomí môže byť celá škála, že to môže byť zložitá vec - ale také základné vedomie, napríklad našeho typu, heh, ktoré by dokázalo zámerne vylepšovať svoju existenciu, že to nie je až taký problém. :)

Píšeš:
"Podľa toho čo píšeš, uvažuješ možnosť, že vedomie predchádza vzniku života - to už ale naozaj opúšťame pôdu hlavného prúdu vedeckého poznania a pohľadu na svet."
Nie že ho predchádza, ale "život" sám je proste najnižšia forma vedomia, myslenia. Aj ten jednobunkový, aj nebunkový, aj ten najzákladnejší život. Je to azda mimo prúdu konzervatívnej vedy, ale určite nie mimo vedu.
Pritom nehrozí žiadna angeológia, hovoríme vždy v pojmoch, ktoré sú jednoduché a definované, o pojmoch, ktoré používa aj ta najtvrdšia veda (vedomie, myslenie, vývoj).

K tejto veci:
"Držiac sa pri zemi - celkom dobrá je definícia vedomia ako najvyššej formy odrazu objektívnej skutočnosti, ktorá je vlastnosťou vysoko organizovanej hmoty - ľudského mozgu.
Neviem, aké by mohli byť iné formy vedomia, netuším ako si predstaviť nejaké jednoduché vedomie - nezávislé od všetkej tej zložitosti štruktúr a vzťahov, ktorá sa stretáva práve v ľudskom mozgu"

Odraz skutočnosti - áno, vedomie, alebo myslenie, je len model skutočnosti. Model skutočnosti je aj papier s nákresom. To nie je moc zložité, že. Mozog má strašne veľa buniek, sú špecializované oblasti hlavne podla toho, o aký druh telesných funkcií sa starajú, ale vedomé myslenie prebieha hlavne v šedej kôre, ktorá je niečo ako plocha. Celé to je vyrastené ako nejaký strom. To tiež nie je až také zložité. Ak by to plávalo v nejakom "výživnom roztoku", a nepotrebuje to žiadne zložité telo, tak je to len jednoduchá vnímajúca "medúza".
Napríklad, nechcem to nejako moc konkretizovať, veď proste si to nemusíme vedieť presne prreedstaviť. V informatike čokoľvek, čo má len nejakú tú prostú spätnú väzbu, niekoľko väzieb, sa dokáže prekvapivo "inteligentne " správať.

Ale hovorím a súhlasím: o vedomí by sme mohli hovoriť dlho. Racionálnejšie je hovoriť o reálnej neuveriteľne komplexnej biochémii bunky a života vôbec, o DNA, RNA a aminokyselinách, bielkovinách atď., ktoré sú zložité a rafinované, a ktorých štruktúra sa nedá tak ľahko vysvetliť náhodným výberom. Pozemský život, DNA, sú pritom brániace sa zmenám, čo najviac. Pri len trocha nestrannom pohľade na pozemský život pôsobia tieto veci ako ten najzložitejší stroj. Ja viem, na jednej strane sú mytológovia so svojím bohom - ale so strachu pred nimi sa nebudeme predsa držať omylu, či dokonca klamať, nie?

Opakujem, ja neviem naozaj, či je to tak, ale je to plausibilná až pravdepodobná hypotézy, ktorá, ak je pravdivá, má dopad na život ľudstva. Čudujem sa, že sa o nej nehovorí aspoň rovnako často a vážne ako o hypotéze, že sa život vyvinul tu, na malej gulke, sám od seba.

Dusanbe

niečo podstatné ma k tejto téme napadá.
Vedomie ovládne hmotu.
Myslím to tak, že cesta k ďalšiemu vývoju vedie cez poznanie všetkých zákonitostí genetiky a DNA a následne jej vedomé zmeny a formovanie genetického základu ľudskej existencie.
Znie to ako "genetické manipulácie" - a presne o tom to je.
Aj tu samozrejme, podľa mňa narazíme na nejaké zákony a hranice dané prírodou.
Aké budú, zatiaľ nie je známe.

Ešte nedávno bola pitva ľudského tela tabu - dnes sa asi nenájde nik, kto by považoval operáciu slepého čreva či žlčníka za niečo nemorálne či proti-prirodzenosti.
Rovnako sa dnes nenájde normálny človek, ktorý by odmietal lieky s argumentom, že choroba je v súlade s prírodou či nejakými vyššími morálnymi zákonmi.
Zásahy do ľudskej DNA sú pravdaže eticky ďaleko háklivejšia a komplikovanejšia téma.
Neviem si však predstaviť, že by bolo možné vyhnúť sa takémuto vývoju.
To je niečo, ako keby Pasteur objavil a vyskúšal očkovanie /viem, boli aj iní pred ním/, ale ľudská spoločnosť by tento objav nezaviedla do života, ale odložila do trezoru.
Nebude to vôbec jednoduché, ale skôr, či neskôr to musí prísť.

Roland Edvardsen

S manipuláciou DNA aj za účelom eugeniky prídu ako prví pravdepodobne Číňania. Nás tu bohužiaľ brzdí abrahámizmus s jeho prehnaným antropocentrizmom. Stačí sa pozrieť napr. na takých diskutérov na HS, čo je obdoba rôznych tých stredovekých tmárov naháňajúcich lekárov za pitvanie. Ale tiež by som chcel veriť, že sa to časom prelomí, že sa podarí poraziť abrahámizmus a všetky pseudovedy a zavládne tu racionalita. Ale vzhľadom na demografické trendy mám celkom obavu...

Kiež by bolo viac takých ľudí ako Petr Bakalář: https://deliandiver.org/2018/08/politicti-disidenti-21-stoleti-cast-13-p... Jeho knihy mám veľmi rád a s názorom na eutanáziu absolútne súhlasím: je to ďalšie hlúpe, iracionálne tabu, ktoré treba prelomiť.

Norman

Tu je asi treba povedať, že filozofické otázky vývoja, evolúcie, a na ne naväzujúca genetika, sú prvotné - až z toho sa odvíja antropológia a politika. Teda pre mňa.
Práve preto, že vidím, ako je pri politickej moci niečo, čo je v podstate to najhoršie tmárstvo, aké tu kedy bolo, tak preto viem, že ten špinavý sajrajt musí raz povoliť a odísť do pekla. Možno aj preto klasici tak zdôrazňovali, že toto je "svetonázorový konflikt", že ľudia bojujú s najhorším tmárstvom - a to nielen morálnym (otroctvo mysle), ale teda aj inteligenčným primitívnym iracionalizmom (dogmatické sväté talmudy).

Z toho nevyplýva, že vysvetlovanie takýchto tém, hypotéz a problémov evolúcie je nejaká vhodná, praktická či vôbec schodná cesta pre politiku či pre osvetu ľudí. Len ma to jednoducho baví, tieto dve tri tézy som chcel ešte sformulovať. A už mám aj proste plné zuby tých reálnych "idiotov v politike". Nepovažujem už za účelné ale najmä zaujímavé nejako hľadať a loviť v slovenských vodách - samozrejme, je tam ešte veľa žubrienok a vajíčkovitého rôsolu budúcnosti, ale tí budú zaujímaví buď vo vzdialenejšej budúcnosti, alebo, ináč povedané, udalosti sa pravdepodobne tak rýchlo pohnú, že nebude čas, aby títo boli nejako vychovávaní, aj keby mali rovno nejaký záujem, akože ho nemajú.