Mainstreamová veda o inteligencii

Toto verejné stanovisko, podpísané 52 medzinárodne uznávanými odborníkmi, bolo vydané ako reakcia po početných, často dosť negatívnych, ohlasoch na knihu The Bell Curve od Herrnsteina a Murraya, v ktorej autori skúmajú dôležitosť a dopad inteligencie na život spoločnosti. Prvý raz bolo publikované v The Wall Street Journal 13. decembra 1994. Na konci stanoviska je uvedený abecedný zoznam jednotlivých signatárov a ich domovských inštitúcií.

Predhovor

Od publikácie „The Bell Curve“ mnohí komentátori vystúpili s názormi na ľudskú inteligenciu, ktoré prekrúcajú súčasné vedecké poznanie. Niektoré závery v médiách odmietané ako diskreditované sú v skutočnosti silne podporované.

Toto stanovisko načŕta závery považované za prevládajúce medzi výskumníkmi inteligencie, predovšetkým v otázkach povahy a pôvodu inteligencie, ako aj praktických dôsledkov rozdielov v inteligencii medzi jednotlivcami a skupinami. Jeho cieľom je podporovať rozumnejšie diskusie o tomto nejednoduchom fenoméne, ktorý výskum v posledných desaťročiach osvetlil. Nasledujúce závery sú bližšie popísané v popredných učebniciach, profesionálnych časopisoch a encyklopédiách o inteligencii.

Význam a meranie inteligencie

  1. Inteligencia je veľmi všeobecná mentálna spôsobilosť, ktorá, okrem iného, zahŕňa schopnosť zdôvodňovať, plánovať, riešiť problémy, myslieť abstraktne, chápať komplexné myšlienky, rýchlo sa učiť a učiť sa zo skúsenosti. Nie je to len učenie sa z kníh, úzka akademická zručnosť alebo šikovnosť pri vypĺňaní testov. Odráža skôr širšiu a hlbšiu spôsobilosť chápania nášho okolia – „chytanie sa“, „uchopnovanie významov“ vecí, alebo „vynájdenie sa“ v tom, čo robiť.
  2. Inteligencia, takto definovaná, môže byť meraná a testy inteligencie ju merajú dobre. Patria medzi najviac presné (v technických výrazoch, reliabilné a validné) zo všetkých psychologických testov a meraní. Nemerajú tvorivosť, charakter, osobnosť či iné dôležité rozdiely medzi jednotlivcami a nie je to ani ich cieľom.
  3. Hoci existujú rôzne typy inteligenčných testov, všetky merajú tú istú inteligenciu. Niektoré používajú slová alebo čísla a vyžadujú špecifické kultúrne znalosti (napr. slovnú zásobu). Iné však nie; používajú tvary a vzory a vyžadujú poznanie iba jednoduchých, univerzálnych konceptov (veľa/málo, otvorené/uzavreté, hore/dole).
  4. Rozloženie ľudí na kontinuu IQ, od nízkeho po vysoké, sa dá dobre vyjadriť Gaussovou krivkou (v štatistickej terminológii „normálová krivka“), tiež niekedy nazývanou „zvonová krivka“. Väčšina ľudí je zoskupených okolo priemeru (IQ 100). Zopár je ich buď veľmi bystrých alebo veľmi neinteligentných: približne 3 % Američanov dosahujú skóre IQ nad 130 (často považované za hranicu „nadania“), a približne také isté percento IQ pod 70 (IQ 70 – 75 je často považované za hraničné pásmo mentálnej retardácie).
  5. Inteligenčné testy nie sú kultúrne zaujaté voči americkým černochom alebo iným v USA narodeným, anglicky hovoriacim skupinám obyvateľstva. Skôr naopak, skóre IQ má rovnako presnú prediktívnu silu pre všetkých takýchto Američanov, bez ohľadu na rasu alebo sociálnu triedu. Jedinci, ktorí dobre neovládajú angličtinu, môžu absolvovať buď neverbálny test alebo test v ich rodnom jazyku.
  6. Mozgové procesy podliehajúce inteligencii sú stále z veľkej časti neznáme. Súčasný výskum sa zameriava, napríklad, na rýchlosť neurónových prenosov, spracovanie glukózy (energie) a elektrickú aktivitu mozgu.

Skupinové rozdiely

  1. Členovia všetkých rasovo-etnických skupín sa dajú nájsť na každej úrovni IQ. Gaussove krivky rôznych skupín sa podstatne prekrývajú, ale skupiny sa často odlišujú podľa toho, okolo ktorej časti krivky sa ich príslušníci najviac zoskupujú. Gaussove krivky niektorých skupín (Židia a východní Ázijci) majú stred o čosi vyššie ako tá bielych vo všeobecnosti. Tie iných skupín (čiernych a Hispáncov) majú stred o niečo nižšie než tá bielych Nehispáncov.
  2. Gaussova krivka bielych má stred približne okolo IQ 100; Gaussova krivka amerických černochov zhruba okolo IQ 85; a tie rôznych podskupín Hispáncov približne v strede medzi bielymi a čiernymi. Údaje sú menej jasné v tom, kde presne nad IQ 100 majú stred krivky Židov a Ázijcov.

Praktický význam

  1. IQ silne súvisí, pravdepodobne viac než akákoľvek iná jediná merateľná ľudská vlastnosť, s mnohými dôležitými ukazovateľmi v oblasti vzdelania, zamestnania ako aj hospodárskymi a sociálnymi ukazovateľmi. Jeho vzťah s blahobytom a výkonom jednotlivcov je veľmi silný v niektorých oblastiach života (vzdelanie, vojenský výcvik), miernejší, ale značný v iných (sociálna kompetencia) a mierny, ale evidentný v iných (dodržiavanie zákonov). Nech IQ testy merajú čokoľvek, má to veľkú praktickú a spoločenskú dôležitosť.
  2. Vysoké IQ je v živote výhodou, pretože prakticky všetky činnosti vyžadujú určité rozmýšľanie a rozhodovanie. Naopak, nízke IQ je často nevýhodou, najmä v neorganizovanom prostredí. Samozrejme, vysoké IQ nezaručuje úspech o nič viac, než nízke zaručuje zlyhanie v živote. Existujú mnohé výnimky, ale pri dosahovaní úspechu v našej spoločnosti sú výrazne zvýhodnení tí s vyšším IQ.
  3. Praktické výhody vyššieho IQ sa zvyšujú, keď sa životné okolnosti stávajú komplexnejšími (nové, nejednoznačné, meniace sa, nepredvídateľné alebo viacrozmerné). Napríklad, vysoké IQ je vo všeobecnosti potrebné na dobré výkony vo vysoko zložitých alebo dynamických zamestnaniach (vysokokvalifikované práce, manažment); je výraznou výhodou v stredne zložitých zamestnaniach (remeselníctvo, cirkevná a policajná práca); ale menšie výhody predstavuje pri činnostiach, ktoré vyžadujú len rutinné rozhodnutia alebo riešenie jednoduchých problémov (nekvalifikovaná práca).
  4. Rozdiely v inteligencii rozhodne nie sú jediným faktorom vplývajúcim na výkonnosť a úspech vo vzdelávaní, zamestnaní a vysoko komplexných zamestnaniach (nikto netvrdí, že sú), ale inteligencia je často najdôležitejšia. V skupine jedincov selektovaných pre vysokú (alebo nízku) inteligenciu, a teda s nie významnými rozdielmi v IQ, ako napríklad na vysokej škole (alebo v špeciálnych školách), do popredia vystupujú iné vplyvy na výkon a úspech.
  5. Niektoré osobnostné črty, špeciálne vlohy, nadania, fyzické schopnosti, skúsenosť a pod. sú dôležité (niekedy nevyhnutné) na úspech v mnohých zamestnaniach, ale majú užšiu (alebo neznámu) použiteľnosť či „prenosnosť“ medzi rôznymi úlohami a situáciami v porovnaní so všeobecnou inteligenciou. Niektorí bádatelia tieto ľudské črty nazývajú inými „inteligenciami“.

Zdroj a stabilita rozdielov v rámci skupiny

  1. Jedinci sa líšia v inteligencii z dôvodov vplyvov prostredia aj genetických predpokladov. Odhady dedičnosti sa pohybujú od 0,4 po 0,8 (na škále od 0 po 1), väčšinou teda naznačujú, že genetika hrá väčšiu rolu ako prostredie vo vytváraní rozdielov v IQ medzi jednotlivcami. (Dedičnosť je druhá mocnina korelácie fenotypu s genotypom.) Ak by sa všetko prostredie stalo pre každého rovnakým, dedičnosť by narástla na 100 %, pretože všetky zostávajúce rozdiely v IQ by nevyhnutne boli genetického pôvodu.
  2. Príslušníci tých istých rodín sa taktiež zvyknú výrazne líšiť v inteligencii (v priemere o okolo 12 bodov IQ), z genetických dôvodov aj vplvymi prostredia. Líšia sa geneticky, pretože biologickí bratia a sestri zdieľajú presne polovicu svojich génov s každým zo svojich rodičov a, v priemere, iba polovicu navzájom. Líšia sa v IQ taktiež preto, že sú vystavovaní rôznym prostrediam v rámci tej istej rodiny.
  3. Že IQ môže byť vysoko dedičné, neznamená, že nie je ovplyvnené prostredím. Jedinci sa nerodia s fixnými, nemennými úrovňami inteligencie (nikto netvrdí, že tomu tak je). IQ sa však postupne stabilizuje v priebehu detstva a vo všeobecnosti sa potom mení už len v malej miere.
  4. Hoci prostredie je významným faktorom pri utváraní rozdielov v IQ, ešte nevieme, ako ho zmeniť tak, aby sme natrvalo zdvihli nízke IQ. Či sú súčasné pokusy sľubné, je stále otázkou značnej vedeckej diskusie.
  5. Geneticky spôsobené rozdiely v IQ nie sú nevyhnutne nenapraviteľné (porovnajte to s príkladmi cukrovky, zlého zraku a fenylketonúrie), takisto tie spôsobené prostredím nie sú nevyhnutne napraviteľné (porovnajte to s príkladmi zranení, otráv, výrazným zanedbávaním výchovy a niektorých chorôb). Obom však možno do istej miery predchádzať.

Zdroj a stabilita rozdielov medzi skupinami

  1. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že Gaussove krivky IQ rozličných rasovo-etnických skupín sa približujú. Výskumy z posledných rokov ukazujú, že rozdiely v akademickej úspešnosti sa trochu zúžili pre niektoré rasy, vekové skupiny, školské predmety a úrovne kompetencie, ale tieto zistenia sa zdajú byť príliš zmiešanými na to, aby odrážali všeobecný posun v úrovniach IQ ako takých.
  2. Rasovo-etnické rozdiely v zvonových krivkách IQ sú v zásade rovnaké, keď mladí ľudia opúšťajú strednú školu a keď nastupujú do systému vzdelávania. Pretože sa však inteligentní mladí ľudia učia rýchlejšie, tieto rovnaké rozdiely v IQ vedú k narastajúcim rozdielom v miere vedomostí, ako mladí ľudia postupujú systémom vzdelania. Ako aj nadaľej ukazujú veľké národné výskumy, 17-roční černosi majú, v priemere, výkon skôr ako 13-roční bieli v čítaní, matematike a prírodovede, Hispánci sú niekde medzi.
  3. Dôvody, pre ktoré sa v inteligencii líšia čierni medzi sebou, sa javia ako v zásade tie isté ako tie, pre ktoré sa medzi sebou líšia bieli (alebo Ázijci či Hispánci). Vplyv majú prostredie aj genetická dedičnosť.
  4. Neexistuje žiadna konečná odpoveď na otázku, prečo sa Gaussove krivky medzi rasovo-etnickými skupinami líšia. Dôvody pre tieto rozdiely v IQ medzi skupinami môžu byť značne odlišné od dôvodov, pre ktoré sa medzi sebou líšia jednotlivci v rámci určitej skupiny (bieli, čierni alebo Ázijci). V skutočnosti je chybné predpokladať, ako to mnohí robia, že dôvod, prečo jedinci v určitej populácii majú vysoké IQ, zatiaľ čo iní majú nízke IQ, musí byť ten istý ako dôvod, prečo niektoré populácie obsahujú viac jedincov s vysokým (alebo nízkym) IQ ako iné. Väčšina odborníkov sa domnieva, že prostredie hrá veľkú úlohu pri odďaľovaní Gaussových kriviek, ale že svoju úlohu môže zohrávať aj genetika.
  5. Rasovo-etnické rozdiely sú o niečo menšie, ale stále podstatné, pre jedincov z rovnakých socioekonomických skupín. Napríklad, čierni študenti zo zámožných rodín obvykle skórujú v IQ testoch vyššie ako čierni z chudobných rodín, ale, v priemere, neskórujú vyššie ako bieli z chudobných rodín.
  6. Takmer všetci Američania, ktorí sa považujú za čiernych, majú bielych predkov – táto prímes je v priemere okolo 20 % – a podobne mnohí z tých, ktorí sa považujú za bielych, Hispáncov či príslušníkov iných skupín, majú zmiešaný pôvod. Nakoľko výskum inteligencie sa spolieha na sebazaradenie sa do výlučne rozdelených rasových kategórií, tak ako väčšina ostatného výskumu v sociálnych vedách, jeho zistenia majú zrejme vzťah k nejakej nejasnej zmesi sociálnych a biologických rozdielov medzi skupinami.

Dôsledky pre sociálne opatrenia

  1. Zistenia výskumu neprikazujú ani neznemožňujú žiadne konkrétne sociálne opatrenia, pretože nikdy nemôžu určiť naše ciele. Môžu nám však pomôcť odhadnúť pravdepodobný úspech a vedľajšie dôsledky nasledovania týchto cieľov rôznymi spôsobmi.

Nasledujúci profesori – všetci odborníci na inteligenciu a príbuzné oblasti – podpísali toto stanovisko:

  • Richard D. Arvey, University of Minnesota
  • Thomas J. Bouchard, Jr., University of Minnesota
  • John B. Carroll, Un. of North Carolina at Chapel Hill
  • Raymond B. Cattell, University of Hawaii
  • David B. Cohen, University of Texas at Austin
  • Rene V. Dawis, University of Minnesota
  • Douglas K. Detterman, Case Western Reserve Un.
  • Marvin Dunnette, University of Minnesota
  • Hans Eysenck, University of London
  • Jack Feldman, Georgia Institute of Technology
  • Edwin A. Fleishman, George Mason University
  • Grover C. Gilmore, Case Western Reserve University
  • Robert A. Gordon, Johns Hopkins University
  • Linda S. Gottfredson, University of Delaware
  • Robert L. Greene, Case Western Reserve University
  • Richard J.Haier, University of Callifornia at Irvine
  • Garrett Hardin, University of California at Berkeley
  • Robert Hogan, University of Tulsa
  • Joseph M. Horn, University of Texas at Austin
  • Lloyd G. Humphreys, University of Illinois at Urbana-Champaign
  • John E. Hunter, Michigan State University
  • Seymour W. Itzkoff, Smith College
  • Douglas N. Jackson, Un. of Western Ontario
  • James J. Jenkins, University of South Florida
  • Arthur R. Jensen, University of California at Berkeley
  • Alan S. Kaufman, University of Alabama
  • Nadeen L. Kaufman, California School of Professional Psychology at San Diego
  • Timothy Z. Keith, Alfred University
  • Nadine Lambert, University of California at Berkeley
  • John C. Loehlin, University of Texas at Austin
  • David Lubinski, Iowa State University
  • David T. Lykken, University of Minnesota
  • Richard Lynn, University of Ulster at Coleraine
  • Paul E. Meehl, University of Minnesota
  • R. Travis Osborne, University of Georgia
  • Robert Perloff, University of Pittsburgh
  • Robert Plomin, Institute of Psychiatry, London
  • Cecil R. Reynolds, Texas A & M University
  • David C. Rowe, University of Arizona
  • J. Philippe Rushton, Un. of Western Ontario
  • Vincent Sarich, University of California at Berkeley
  • Sandra Scarr, University of Virginia
  • Frank L. Schmidt, University of Iowa
  • Lyle F. Schoenfeldt, Texas A & M University
  • James C. Sharf, George Washington University
  • Herman Spitz, former director E.R. Johnstone Training and Research Center, Bordentown, N.J.
  • Julian C. Stanley, Johns Hopkins University
  • Del Thiessen, University of Texas at Austin
  • Lee A. Thompson, Case Western Reserve University
  • Robert M. Thorndike, Western Washington Un.
  • Philip Anthony Vernon, Un. of Western Ontario
  • Lee Willerman, University of Texas at Austin
 
 
 
zdroj IPPR
Autor: 
téma: 
Yahwe-m'kaddesh

a preto považujem tento koeficient za vedecky posväcovanú hlúposť! :-D

Norman

Nepovažuješ.

Yahwe-m'kaddesh

sú na to tak isto "vedecké" argumenty. Testy IQ skúmajú iba max. 2 zložky minimálne 7 rozmerného vektoru, tých ďalších 5 je často podstatne dôležitejších pre život, ako tie čo tento test skúma. :-D

Norman

nik nehovorí, že iq testy odrážajú komplexnú kvalitu človeka. Ja používam taký termín "technická inteligencia" a túto vec iq testy dobre vystihujú. A takisto nás tu nezaujíma to, ako sa iq výkonnosť prejavuje u tých výkonných, ale zaujíma nás to druhé, lebo to je problém: nízke iq schopnosti znemožňujú určitým etnikám udržiavať kmplexnú industriálnu civilizáciu našeho druhu.

Iný aspekt problému, ktorý ale už nie je spomínaný v článku, pretože sa mu nik oficiálne ani nemôže venovať a preto nie je preskúmaný, je určitý "etický kvocient". Je to faktor tiež do veľkej miery dedičný, a za druhé jeho výskyt koreluje s inteligenčnou výkonnosťou (inteigentné populácie sú aj eticky ušlachtilejšie). To sú dve tézy, ktoré pravdeodobne dnes nie sú vedecky dokázané, ale dávam ti ich do pozornosti na Vianoce, aby si mal nad čím rozmýšlať.

Náhodný okoloidúci

Medveď sa naučí jazdiť na mopede, ale to ešte neznamená, že je schopný vyrobiť si ho alebo aspoň pochopiť jeho funkciu. Ani my ako jednotlivci si ho síce nevyrobíme, na to treba technicky zdatný kolektív, ale s pochopením jeho fungovania nemáme problém.

Čím to je, že Afričania s výnimkou tých, ktorí sa zmohli na auto alebo bicykel, používajú koleso v takom malom rozsahu a ich ženy všetko nosia na hlavách alebo na zvieratách? Neviem o tom, že by v subsaharskej Afrike niekto používal koleso pred príchodom bielych alebo Arabov.

Yahwe-m'kaddesh

že v prostredí v ktorom žili na prežitie potrebovali iné vlastnosti, ako Európania. Keby si oni urobili svoje IQ testy podľa takýchto kritérií, bol by si možno dopadol horšie ako medveď. :-D

Náhodný okoloidúci

Dovolím si tvrdiť, že v ich prostredí by som prežil, jediné, čo by ma mohlo naozaj vážne ohroziť, sú tamojšie choroby a parazity. Aj keď samozrejme, trvalo by mi istý čas, kým by som ich prostredie spoznal.
Rozdiel je v tom, že ja sa netlačím k nim, do ich prostredia, zatiaľ čo oni sa sem valia ako lavína, ale návyky zo svojho prostredia nie sú schopní dostať z hláv. Problémy, pred ktorými utekajú, si v skutočnosti nesú so sebou a prenesú ich aj tam, kde doteraz neboli.

Yahwe-m'kaddesh

http://www.udel.edu/educ/gottfredson/reprints/2009fallacies.pdf
ak budeš mať záujem, dodám ďalšie. Popísalo sa na túto more kníh, 3 mám doma ... :-D

Norman

sú všetky motivované politicky a pokúšajú sa kritizovať interpretácie testov iq. Samotnú podstatu významu (akéhokoľvek) testovania nemôžu poprieť.
To by si predsa mal chápať ... ach nie, to je pravda, že na pochopenie a správne vyhodnotenie textu nestačí len inteligencia, ale je nevyhnutná aj verbálna vzdelanosť, a hlavne nezaujatosť, objektivita.

Yahwe-m'kaddesh

"Neexistuje žiadna konečná odpoveď na otázku, prečo sa Gaussove krivky medzi rasovo-etnickými skupinami líšia."

1. "Gaussove krivky" nemôžu ani teoreticky popisovať rozdelenie IQ v skúmanej populácii.
2. Ak by som aj použil korektné neparametrické metódy na porovnanie IQ dvoch skupín, tak odpoveď bude skôr v použitej metóde merania (testoch).
3. Ak chceš niečo porovnávať, musíš definovať hodnotový systém (súradnice, definovať minimálne usporiadanie, metriku alebo mieru na nameraných hodnotách). Ale to sa zamotáš v definícii "objektívneho" systému hodnôt.

Schodnejšia cesta pokúsiť sa hodnotiť schopnosť adapatácie jedinca z kultúrneho prostredia X na prostredie Y. (Ako perličku uvádzam, že niektoré etniká majú problém s odhadom 90° uhlov :-D) Fakticky o tomto probléme je článok, meranie IQ je iba jav na povrchu problému!

Bláznovstvo mulikulti ideológie spočíva skôr v tom, že nedokážu pochopiť, že ak je adaptačná schopnosť určitého etnika v novom prostredí malá (a o príčinách by sa dalo diskutovať veľmi dlho), vzniká konflikt a väčšinové okolie stráca ochotu spolupracovať na jeho adaptácii. Vysledok je sociálne vylúčenie, stupňujúce sa deviantné chovanie, náslie, kriminalita, vzájomná nenávisť.

Je nezmyslené poukazovať na výnimočných jednotlivcov, treba brať do úvahy väčšinu komunity. To je ďalšia hlúposť multikulti fanatikov, lebo neskúmajú príčiny výnimočných výkonov jednotlivcov a čo je horšie, neskúmajú komunitu ako celok. Výnimoční jedinci sa veľmi rýchlo od svojej komunity separujú a ani tento jav multikulti blázni neskúmajú a ani neberú do úvahy.

Norman

Tvoj postoj je určitý relativizmus.
Odmietaš nejakú absolútnu platnosť nejakých testov -ktorú mimochodom málokto ak vôbec niekto presadzuje, ale uznávaš relatívne "adaptačné" rozdiely medzi etnikami.
To je ale to isté, len v mierne ružovom. Preto aj chodíš na tieto stránky, lebo vieš, že máme pravdu.

Napríklad:
"Bláznovstvo mulikulti ideológie spočíva skôr v tom, že nedokážu pochopiť, že ak je adaptačná schopnosť určitého etnika v novom prostredí malá ...".
Malá "adaptačná schopnosť" je len eufemizmom pre ... no, ako to povedať pekne, že. Samozrejme, ak sú malo adaptačne schopní, riešenie je, aby sem nešli - a to je to, čo všetci chceme, že áno.

"niektoré etniká majú problém s odhadom 90° uhlov "
Presne tak, a nazval by som to neschopnosť. Mentálna neschopnosť. Sranda je len v tom, že si použil ten dvojtvárny výraz "etnikum", takže si nechávaš zadné dvierka na tvrdenie, že je to "kultúrny fenomén". Ale v podstate všetci dobre vieme, že nie je, že túto, respektíve podobné dysfunkcie, majú niektoré etniká nielen vrodené, ale aj dedičné.

Našim motívom ani cielom nie je dokazovať niekomu, že je slabý. Naším motívom je ukázať, že slabé, nevypálené blatové tehly možno použiť na prístrešok, alebo na chlievik, ale nemožno ich použiť na stavbu seriózneho murovaného domu. Pretože aj keď ich bude len časť v múri toho domu, ľahko sa môže stať, že sa kvôli nim zrúti dom celý.

Ľubov

Teraz ste ma dostali,pretože sme v škole hodiny geometrie začínali veľakrát tak,že každý mal odhadom narysovať práve tých 90° ,uhol,trojuholník a robím to dodnes.Skúste,nie je to také jednoduché,ako sa zdá:-).
Norman,poraď mi,čo mám robiť.Ja nie som zlý človek.Vždy,keď idem platiť nákup v Tescu a za mnou sa postaví niekto,kto má v ruke flašu vína,tak mu automaticky poviem,choďte .
Neviem však pochopiť,prečo to nefunguje opačne,keď ja mám v ruke napr.iba toaleťák.Mne to nikto nepovie.
Dilema je ,byť naďalej slušná a začínať mať z toho pocit,že som hlupák,alebo sa zaradiť.Hmm,už viem,ako to dopadne.Ešte malá poznámka,viem,že práve teraz je aktivovaných 95 % ruských aj amerických atómových hlavíc,a ja riešim takéto somáriny.
Čo teda ?

Yahwe-m'kaddesh

Prečítaj si niečo o
https://en.wikipedia.org/wiki/Gestalt_psychology
Proste si vyrástla v prostredí, kde sa Ti to nezafixovalo. Nie je to nič nenormálne, väčšina žien má s tým problémy. A to aj exempláre, ktoré považujem za mimoriadne inteligentné! Proste u Teba ten povedzme 7-rozmerný vektor má iný pomer súradníc ale v absolútnej hodnote (ktorú je prakticky veľmi problematické ohodnotiť) si na tom dobre. A v tom je tá "židovina" IQ testov ... :-D

Ľubov

veru poznáme.Niektoré sa snažíme eliminovať,potom sa hovorí, "prekročil svoj tieň."

Na riešenie úloh idem inak, ale ,tiež sa snažím racionálne. Šponovať nenávisť práve teraz,keď vidíme,čo to spravilo s Ukrajinou je neefektívne.Mám radosť z čiastočného oteplenie vzťahov s našimi južnými susedmi,ale v podstate je len otázkou času,kedy to začne za oponou prekážať.Že sa dá s nami tak jednoducho a primitívne manipulovať,nemysli si,že to nevidíme,že nás to ........(neslušné slovo)

Veľmi chcem,aby sme boli aspoň krok pred "židovinou".Buheh odišiel,vraj študovať Kob,ani nemusel,pretože Kob žial nie je pre nás,pre strednú Európu,práve preto,že počíta s akceptáciou umierneného islamu.To je šité na inú civilizáciu,naša cesta to nie je. Po rokoch agnostizmu som však prišla k úmyslu,Jahwe,že sa chcem stať kresťanom.Myslím,že takto začne rozmýšlať viac ľudí.Niektorí hej,chcú konvertovať na pravoslávie,ale po intuitívnom zvažovaní si myslím,že nie,nie je to naša cesta a samozrejme ,ani Rím revitalizovať nemá zmysel,nech si ho nechajú tí,čo ho sprznili.

Aman už vie,kam mierim :)

buheh

neodišiel som, ja som duchom stále tu s Vami.

Žiaľ, nestíham ani študovať ten DVTR. A to som ešte urobil odbočku ku Koránu, aby som sa uistil o tom, čo som si o ňom myslel už dávno: že to nie je nič iné, než ďalšia plesnivá zbierka hlúpostí, ale ešte militantnejších ako tie predošlé dve.

Konvertovať treba na duchovný ateistický altruistický individualistický optimizmus jemne podfarbený východnými (aj slovanskými) filozofiami, prípadne hocičo iné, len nie tieto blízkovýchodné púštne vírusy.

Norman

"Niektoré sa snažíme eliminovať"
"Ja nie som zlý človek".
Ty si, Ľubov, stále príliš zameraná na výkon. A prečo sa obávaš, že nie si dobrý človek? Alebo že nevieš dobre, ako sa nakreslí pravý uhol? Akú máš výšku? Meter sedemdesiat? A prečo nemáš tri metre päťdesiat? :-))
Ja viem, tento článokk je o iq, ja som ho sem dal tak do archívu, ako zásobu argumentov, ale s týmto a podobným fenoménom je spojený stres z meraní a známkovaní, preto tieto témy mnohí ľudia (oprávnene) nemajú radi. V žiadnom prípade sa ale nenechaj stresovať takým kontextom. keď sa ma pýtaš, čo máš robiť, tak ti hovorím úprimne, nič.
A vyššie Buhehe výnimočne zas napísal niečo vcelku múdre, tak toho sa držať. Ja sa stavím, že máš v sebe viac duchovnosti, ako vaši farári tam v okolí dohromady, tak sa na nich moc nespoliehaj. Ono je fakt, že naše generácie boli doslovne zmrzačené v tomto duchovnom smere, to hej, ale zas až taká veda, aby sme potrebovali farárov, to nie je, skôr naopak.
A o tých raketových hlaviciach ... , ja o ničom takom neviem a to nás naozaj už nemusí trápiť.)
Hm, ľudia túžia všetci po niečom osobitnom, alebo majú dojem, že sú osobití, to oboje súčasne ... Už sa na to proste vykašli. Ľudia sú ako ryby vo vode, čo sa stále boja, že sa utopia.

Ľubov

raz som sa Ťa spýtala,že prečo robíš Nadhľad,pár rokov Ťa už pozorujem:)),kde sa berie tá vytrvalosť,je vás takých,chvalabohu viac,ale stále len niekolko. Povedal si mi ,že to robíš preto,lebo si sa narodil. Som na tom veľmi podobne. Keď sa nedá inak,nedá sa.

Buheh má pravdu,my nepochádzame z púšte,skôr z chladného severu(hehe,niekto tu má rád Hru o tróny:))Konkrétne dnes v noci som si kvôli čistému svedomiu premrskala pár súr,Korán mám už dávnejšie doma,ale fakt nič necítim.Ešte toto Ti musím povedať,mal si pravdu ohľadom J.Ráža,vo víkendovom NČ s ním bol rozhovor ,aj na tému migranti,tak povedal,že s tým nemá žiadny problém,že Boh je len jeden atď atď. Predpokladám,že odmenou za túto bezpohlavnosť bude čoskoro koncert v tom snobskom hoteli Kempinski(bývalý Hviezdoslav)na Štrbskom plese.
Suma sumárum,máme len sami seba v tomto,čo príde,luza je skúpená..Ostávam ale optimista.
Radšej nebyť,ako byť -android!

Norman

lebo som sa narodil, ale tým som asi chcel povedať nielen to, že je to dané, ale aj to, že mi to nerobí problém.
Ako pre rybu plávanie.
Myslím, že nik nemá dojem, že by som sa nejako išiel pretrhnúť :-)
Aspoň dúfam.

Norman

Áno, to platí o priestorovej predstavivosti (a matematike ako takej, ale aj iných schopnostiach, umení hrať na hudobné nástroje a podobne). Kto k tomu nie je vedeny v mladosti, má v tom neskôr manko, má voči tomu bariéru, má z toho komplex. Už sa to nikdy tak dobre nenaučí (to je proste neurologický fakt). A, ako Yahwe píšeš, u žien je priestorová predtstavivosť alias deskriptívna geometria zrejme objektívne o niečo iná, teda horšia, ako u chlapov.

A je pravda, že v tomto prípade sa jedná o nepodstatné veci, ktoré v žiadnom prípade neznižujú celkovú mentálnu kvalitu dotyčných, napríklad žien. Ale to, čo tu riešime a čo hrozí zničiť západnú civilizáciu, sú ovela väčšie a významnejšie nedostatky u niektorých rás.

 

Ešte raz, celkom pomaly: to, že jestvujú malé a spoločensky či ľudsky nepodstatné rozdiely v mentálnych schopnostiach neznamená, že nejestvujú aj veľké a podstatné.

 

Napríklad Ľubov sa tu až prehnane sabakriticky kontroluje, či je v geometrii dostatočná, ale miliardy Afričanov vôbec nemajú túto jej vlastnosť, sebareflexiu, túžbu učiť sa a byť dobrý. To je podstata ich dysfunkcie a to ich diskvalifikuje a to sa prakticky, vo veľkých číslach, nedá zmeniť. A je to do veľkej miery dedičné.

Nie absolútne dedičné, to sú zas štatistické zákony dedičnosti, vždy sa rozteká do bokov, ale do prakticky príliš veľkej miery je to dedičné.

Dokazujú to tisíce prísnych vedeckých empirických dát, kriminalistických dát, ekonomických a iných dát (iq je iba jedno z nich). Ignorovať fakty nie je racionálny postoj, ale súčasna spoločenská paradigma je (zámerne) tupá a dogmatická, zatvára oči pred realitou. To už spoločnosti tak robia, potom sa z toho dôvodu rozpadnú a väčšina ich obyvatelstva za to kruto trpí, resp. rovno vykape.

 

Tak to proste je.

 

Yahwe-m'kaddesh

Mám v rodine absolventa 3 vysokých škôl (2 študoval súčasne a to tie najnáročnejšie, málilo sa mu, pre dôchodkom študoval vo Francii) s IQ 155. Trpí na zábavnú formu chorobného antisemitizmu a je naozaj niekedy poučné s ním diskutovať. (To čo tu hlásate je naozaj iba slabý odvar toho, čo som si na túto tému vypočul! :-D)

Svojho času sme diskutovali na tému IQ testy. Označil ich za typickú "židovinu"! :-D Keď som sa pozrel na problém ako, prečo a kedy vznikli, tak som mu dal za pravdu. :-D Preto sa dobre bavím, že ich tu obhajuješ ... :-D

"... vieš, že máme pravdu."

Väčšinou áno, ale tá forma! :-D A nie vždy! Raz ma niekto odsúdil ako dôsledného antisemitu, lebo objektívne posudzujem oboch nepodarených synov Abraháma, Izáka aj Izmaela.

Pre mňa je Bashar al-Assad rovnaký blázon ako Benjamin Netanyahu! :-D
Preto sa bavím, ak ma niekto označí ako "židofila" (čo neštudoval jidiš a hebrejčinu :-D - ale už to dobieham, uznávam že to patrí k všeobecnej inteligencii :-D).
Ja ich nepodceňujem, v tom regióne by som nedokázal žiť,

ALE

nemyslím si že sú schopní sa adaptovať na Slovensku, boli v našom regióne s nimi vždy iba veľké problémy! :-D

Norman

poniektorí, oháňat sa autoritami ako argumentom?
Za prvé - ja tu "neobhajujem" špecificky iq testy, článok je myslený ako upozornenie na racionálny MERATELNÝ prístup k posudzovaniu rás, a iq test je len jedna z najlepšie prepracovaných foriem. IQ testy obhajujem len proti tvojím iracionálnym útokom.
Za druhé, šplech tvojho príbuzného niekde pri káve je proste blbosť a nie je jasné, ako to s tou "židovinou" myslel. To, že on je "antisemita", teda posadnutý nejakou fixnou ideou, ma neprekvapuje, k tomu máte obaja sklony, len každy trocha iným smerom, ale to je u neurotikov nepodstatné, hlavné je nadšenie.
Za tretie - to je úplne bežné až zákonité, že "židofilovia" nepoznajú základné fakty o židovstve a sionizme. Veď kto by ich mohol mať rád, ak by ich trocha bližšie poznal? :-)
Za štvrté - to, že si židofil, nie je mienené ako osobná urážka. Považuješ židofilstvo za nehanebnosť? Každý máme nejakého koníčka a nejakú zvrátenosť - pravda, nemali by sme sa tým pýšiť, no ale čo už narobíš, keď sa to prevalilo. Netráp sa nad tým, všetci sme si kedysi mysleli, že židia sú obete holokaustu a nemci zlí, aj ja presne si to pamätám, bolo to naposledy nejako v piatej triede ľudovej. Tým štádiom prejdú samozrejme VŠETCI , ale KAŽDY sa z neho dostane, ak spozná fakty a pravdu a neplatia ho sionistické prachy.
Obávam sa, že teba ale platia a uznať pravdu o sionizme sa neodvážiš ani takto anonymne, ako ja :)
Za piate - čiste logická drobnosť - ak už uvádzaš tvojho príbuzného ako autoritu vo veci iq testov, prečo ho zároveň neuznávaš v otázke "antisemitizmu"? Tu si logicky protirečíš, vyberáš, len čo sa ti páči. Ja vcelku verím, že tvoj mozog je orientovaný na usporiadavanie paternov. ale potrebuješ usmernenie, tréning a disciplínu. Navštevuj to tu častejšie, niečo sa naučíš.
Za šieste - to je fakt mimo tému, ale nedá mi to - to čo je za blba, ktorý vyštuduje tri vysoké školy? Každý inteligentný človek predsa vie, že také niečo je úplne zbytočné a strata času. "pre dôchodkom študoval vo Francii" - to je zrejme úchylka ako sudoku, krížovky, a podobne. Ale teraz je starší človek a až nakoniec pochopil, v akej spoločnosti žije :-)) Ak ešte žije, priveď ho sem :-)
Za siedme - iq testy sú spracované podľa štatistických metód a ich obtiažnosť je kalibrovaná aj späťne podla dosiahnutých výsledkov Keďže počet testovaných osôb v horných oblastiach je relatívne malý, sú výsledky povedzme nad 130 už štatisticky neisté a kalibrovanie je len také odhadované (preto napríklad mensa nemeria nikdy nad 160, čokoľvek s podobnými vysokými číslami je už čistý výmysel) To je aj vysvetlenie pre paradox tvojho života :) Vysoké čísla, a nik ťa neberie moc vážne. Ale v dobrom, netráp sa, zrejme nie si taký sám, takých na webe nájdeme na každom kroku dosť:-)

Yahwe-m'kaddesh

Riešenie je nedovoliť im to!

Pavel Kamas