O tom, ako katolícka cirkev pomáha islamizovať Európu
Pohľad na horiacu katedrálu určite pohol s mnohými. Nech už to so spálením Notre Dame bolo akokoľvek, tak kresťania môžu kľudne túto udalosť interpretovať ako Božie varovanie. Posolstvo je tu jasné: Boh je sklamaný svojou cirkvou a v istom zmysle ju teda opúšťa. A odkomunikuje to spálením jedného z jej najväčších a najznámejších chrámov.
Poďme sa teda bližšie pozrieť na to, aký je súčasný stav katolíckej cirkvi. Článok Roberta Hamptona s nadpisom, ktorý si kladie otázku či “je katolicizmus baštou proti islamu” nám ponúkne bližší pohľad.
Niektorí možno zaregistrovali, ako sa pápež František relatívne nedávno stretol s veľkým imámom z Al-Azhar v Abú Zabí, aby spoločne podpísali dokument o upevnení “ľudského bratstva” medzi oboma vierami a spoločne ocenili náboženský dialóg a pluralizmus. Imám i Svätý otec “okorenili” svoje stretnutie aj “hrejivými” bozkami na pery, čo opäť len odráža pápežov ústretový postoj voči islamu.
Dobre vieme, že samotný František niekoľkokrát poznamenal, že nevidí žiadnu hrozbu v islame. Tu sú jeho presné slová:
“Moslimský terorizmus neexistuje…existujú len fundamentalisti a násilní jedinci vo všetkých národoch a náboženstvách.”
Pápež má však omnoho prísnejší meter, pokiaľ ide o európskych nacionalistov, ktorým prekáža masový import moslimov do Európy. Vyslovene hovorí o nebezpečenstve nárastu “extrémistických” a “populistických” skupín v Európe, ktoré podľa neho neponúkajú alternatívu konštruktívneho politického projektu.
František už dlhšie požaduje od Európanov, aby vítali moslimských imigrantov s otvorenou náručou. Svoju podriadenosť voči moslimom vyjadril aj symbolicky – umývaním a bozkávaním ich nôh v r. 2016 v samotnom Ríme.
Treba však napísať, že Františkove správanie len nasleduje jeho predchodcov. Pápež Ján Pavol II. sa napr. ospravedlnil moslimom za krížové výpravy a pobozkal Korán. A pápež Benedikt XVI sa taktiež ospravedlnil moslimom za svoju miernu kritiku vo svojej prednáške v Regensburgu. Na neskoršom stretnutí s moslimskými lídrami, ukázal Benedikt “úctu a hlboký rešpekt, ktorý má pre moslimských veriacich”.
Tieto problematické postoje a prejavy súčasného pápeža sú pomerne známe a netreba ich už podrobnejšie rozoberať. O čom sa menej diskutuje je skutočnosť, že Bergogliova afinita k islamu je v skutočnosti spoločná pre inštitucionálnu cirkev ako celok. Cirkevní lídri naprieč Európou opakujú výzvu pápeža privítať moslimských migrantov a vyhnúť sa nacionalistickým riešeniam. Na túto pro-imigračnú a pro-moslimskú orientáciu kladie dôraz predovšetkým cirkev v Taliansku.
Talianska cirkev
Emeritný biskup z Casserta, Monsignor Raffaele Nogaro sa napr. vyjadril, že je pripravený premeniť všetky kostoly na mešity, aby tak mohli slúžiť masovej migrácii:
“Morálne ako človek viery som ochotný premeniť všetky kostoly na mešity, ak to pomôže zachrániť životy chudobných a nešťastných mužov a žien, pretože Kristus neprišiel na zem, aby staval kostoly, ale aby pomáhal ľuďom bez ohľadu na ich rasu, náboženstvo alebo národnosť.”
Je to práve katolícka cirkev, ktorá je hlavným ubytovateľom migrantov v Taliansku, pričom za týmto účelom využíva nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Jednou z katolíckych skupín, ktorá je najaktívnejšia v usídľovaní migrantov je, ironicky, Maltézsky rád – nástupca rytierskeho rádu, ktorý v minulosti obraňoval Európu pred moslimskými invazistami. Súčasný veľký majster rádu Albrecht von Boeselager sa vyjadril, že európska duša bude vážne zasiahnutá, pokiaľ nepríjme viac migrantov plávajúcich cez Stredozemné more.
Ďalej tu máme aj Úrad pre migráciu a utečencov vo Vatikáne, ktorý opakovane tlačí na Taliansko, aby prijímalo viac neeurópskych občanov. Podľa jeho oficiálneho stanoviska prisťahovalci umožňujú vyriešiť problém s nedostatkom talianskych pracovníkov, pričom ich neakceptovanie je prejavom neviery v Boha.
Mnohí talianski klerici sa pomerne ostro vyhranili voči nacionalistickej politike Mattea Salviniho. Noviny Guardian dokonca tvrdia, že práve katolícki kňazi dnes tvoria najsilnejšiu opozíciu voči Salvinimu. Uvádzajú príklad kňaza, ktorý napr. zakazuje “rasistom” vstup do kostola. Iní kňazi viedli otvorené protesty voči talianskej vláde. Mocný arcibiskup z Milána, sa opakovane odmietol stretnúť so Salvinim alebo s inými politikmi zo strany Lega.
Niekoľko kňazov začalo praktizovať občiansku neposlušnosť v štýle Martina Luthera Kinga proti novému zákonu, ktorý odstránil “humanitárnu ochranu” pre migrantov. Jeden z takýchto kňazov sa jasne vyjadril, že podporovatelia Salviniho by nemali zobrazovať scénu z Betlehemu počas Vianoc, pretože nie sú pravými kresťanmi.
Kňaz Luca Favarin so svojimi priateľmi z imigrantskej komunity z Padova (severné Taliansko).
Americká cirkev
Katolícka cirkev v USA nie je na tom o nič lepšia ako tá talianska. Napr. charitatívne organizácie združené v cirkvi sú lídrami v presídľovaní utečencov do USA, z ktorých 40% tvorili v r. 2014 moslimovia.
Centrom moslimského radikalizmu v Amerike je Minneapolis – mesto, do ktorého priviedli moslimskú somálsku komunitu práve katolícke charitatívne organizácie. Je veľmi nepravdepodobné, že americká katolícka cirkev zmení svoje spôsoby. Federálna pomoc pre presídlenie utečencov totiž tvorí podstatnú časť príjmu americkej konferencie katolíckych biskupov, pričom na tento účel dostali katolícki preláti medzi rokmi 2008 až 2015 až 2 miliardy dolárov.
Nejde len o problém liberálov v cirkvi
Inštitucionálna cirkev teda nie je prekážkou pre islam. Lenže problém je v tom, že vyššie spomenuté sa netýka len tzv. liberálnych kňazov. Aj niektorí tradicionalisti vnímajú moslimskú migráciu ako dobrú vec pre Západ, pretože ide o ľudí viery, ktorí veria v jedného Boha, na rozdiel od značnej časti bielych Európanov.
Presne s takýmto argumentom prišiel vplyvný integralistický kňaz Edmund Waldstein z Rakúska. Waldstein je redaktorom populárneho integralistického outletu Josias. Tento kňaz argumentoval v eseji z r.2017, že žiaden národ nemá právo na to, aby svoju imigračnú politiku založil výlučne na tom, čo mu prospeje.
Podľa Waldsteina je súčasná moslimská imigrácia do Európy vlastne pozitívom, keďže mladí moslimskí muži minimálne veria v Boha, čo je pokrok v porovnaní s väčšinou mladých rakúskych mužov.
Waldstein tiež reagoval na kritiku jeho pozície s tvrdením, že kontakt s moslimami poháňa Európanov k tomu, aby sa vrátili k viere, a že mnohí moslimovia, ak sa dostanú do Európy, konvertujú na kresťanstvo. Obe tvrdenia sú však celkom pochybné vzhľadom na skutočnosť, že cirkevná účasť v Európe konštantne upadá, zatiaľ čo moslimská populácia sa zvyšuje, pričom počet nových konvertitov na kresťanstvo sa javí byť zanedbateľným.
Človek môže povedať, že ide len o jedného kňaza, ale outlet Josias má dosť signifikantný vplyv na amerických katolíckych intelektuálov a tento názor odráža aj súčasnú pozíciu cirkvi. Viacerí tradicionalistickí katolíci budú mať v skutočnosti radi oddaných moslimov, pretože vytvárajú s nimi front proti liberalizmu, a preto vnímajú islamský fundamentalizmus ako potencionálneho spojenca proti sekularizmu.
Záver
Islam je dnes na pochode, zatiaľ čo katolicizmus v Európe upadá. Cirkev sa chce vyrovnať s touto vzostupnou silou tak, aby prežila, hoci aj v oslabenom a submisívnom stave. Napr. Bergogliova dohoda s veľkým imámom a jeho celková submisivita umožnili, aby katolíci mohli chodiť na omšu v gulfských štátoch. Samozrejme, že je to pápež, ktorý predstavuje slabšiu stranu pri takýchto rokovaniach – a tak tomu bude aj v nasledujúcich rokoch.
Je veľmi nepravdepodobné, že Františkov nástupca bude demonštrovať militantnejší prístup k islamu – cirkev už dlhšie nemá vôľu vyjadriť takýto postoj. Skôr než spojencom vlastencov proti islamu, bude cirkev pravdepodobne slúžiť ako jeho spojenec.
Odpor voči islamu pravdepodobne nevzíde z inštitucionálnej cirkvi, ale stále môže vzísť z laickej verejnosti. Momentálne je to výlučne na obyčajných (laických) katolíkoch, aby donútili svoju cirkev postaviť sa proti islamskému totalitarizmu a nerobiť žiadne kompromisy s cudzou silou. Budú mať však k tomu dostatok sily?
Zdroj: Is Catholicism a Bulwark Against Islam?, autor: Robert Hampton
Najväčším nepriateľom rôznych cirkví sú racionálni ateisti, lebo tých cirkev nemôže psychicky ovládať a manipulovať, ohrozujú jej mocenské postavenie. Kvôli tejto istej príčine aj islam vyhlásil hon na ateistov.
A už dávno sme tu písali, že práve kresťanstvo so svojím všeobjímajúcim univerzalizmom predstavuje veľmi vážnu hrozbu pre národnú identitu aj pre rozmanitosť národov.
Místo jedné ze dvou zřícených věží katedrály Notre-Dame vznikne minaret. Francouzi se radují
Šalamounsky vyřešila Francie včerejší požár katedrály Notre-Dame. „Myslím, že je to boží znamená, aby se z katedrály stala mešita. Proto jsme se rozhodli místo jedné té zřícené věže postavit minaret. Francouzští muslimové jsou tak hodní, že to zaplatí ze svého. S podporou Saúdské Arábie a Islámského státu. Jsme těm dobrodincům vděčni. Odtrhli si od vlastních úst, aby nám všem mohli dopřát takový krásný minaret. Notra-Al-Dame bude symbolizovat sepjetí křesťanství a islámu,“ konstatoval prezident Macron v televizním vystoupení.
Podle úřadů v souvislosti s minaretem dojde k několika menším změnám. „Po dokončení minaretu se z katedrály stane mešita, do které budou moci vstupovat jen muslimové. Vnímáme to jako pozitivní krok. Francouzští muslimové nám tím nabídli ruku ke smíru. Velmi si toho gesta vážíme a milerádi přestaneme katedrálu navštěvovat. Jsme tolerantní a respektujeme každé náboženství. Obzvlášť, když se jedná o islám,“ uvedla po čerstvé obřízce a ve slušivém hidžábu v nefrancouzských barvách starostka Paříže Anne Hidalgová.
Francouzi přivítali změny s velkým nadšením. „Je úžasné, jak jsou k nám muslimové laskaví. Klidně Notre-Dame převezmou a budou se o ni sami starat. Víte, kolik se tím ušetří peněz? Stát pak bude moci o to víc dávat na sociálních dávkách budoucím vědcům, IT odborníkům, právníkům a lékařům z předměstských čtvrtí Paříže a Marseille. Něčeho takového by například Židé nebyli schopni. Jsem rád, že odcházejí pryč. Naše země se tak stává lepší a lepší, až bude úplně nejlepší Palestinou na světě,“ konstatoval rodilý Francouz Omar Ibn-Al-Fatah.
Francouzská vláda a prezident se zároveň omluvili muslimské komunitě, že ji nemohou katedrálu Notre-Dame předat v lepším stavu. „Bůh nás potrestal, za to, že jsme si chtěli nechat katedrálu jen pro sebe. Měli jsme ji odevzdat našim muslimům už dávno. Bohužel se tak nestalo a nás to moc mrzí. Slušní muslimové si zasloužili něco mnohem lepšího. K výstavbě minaretu jim aspoň jako satisfakci nabídneme k práci bílé otroky. Neomezené množství. Jsou to stejně untrmenšové, kteří se rekrutují z řad euroskeptiků. Jako takoví si zaslouží jen to nejhorší zacházení,“ konstatoval premiér.
https://www.eportal.cz/Articles/10466-misto-jedne-ze-dvou-zricenych-vezi...
O pápežoch všeobecne sa už napísalo dosť, o ich rôznych zlyhaniach v minulosti. Je to dosť preťažený úrad - v zmysle, že ten človek tam má čo robiť, aby to zvládal ...
Chcem len povedať na základe pohľadu na posledných niekoľko pápežov, že sa zdá, že to asi musí robiť naozaj len Talian :) Možno Taliani majú lepší zmysel pre mocenskú politiku, pre tradíciu, ktorá tam zostala ešte z rímskych čias. Toto, čo sa deje, odkedy sú tam politickí pápeži, hlavne Jano Palo2 (politicky ťažko zapredaná figúrka, protislovanský pápež janičiar) a terz Argentínčan Fero - to je naozaj zlé profanovanie duchovna. (ten Nemec Benedikt bol neobvykle odvolaný, ten asi nebol ochotný spolupracovať na takejto diskreditácii katolíckej církve).
Proste - katolícstvo má taliansky charakter a to mu najlepšie svedčí. Všetko ostatné je príliš kozmopolitné. Lenže katolíctvo, aj keď je formálne katholica-všeobecné, je typovo uzavrená spoločnosť rodinného typu (to myslím ako pozitívny opis). Katolícstvo je dominus, alebo ináč povedané pater , ešte tak Matka pre ucelenie jednoty. To bola podstata tej spoločnosti, nie iné okrajové príliš metafyzické drobnosti (ja si nepamätám, že by Ježiš v biblii niekomu umýval nohy - naopak, jemu umývali nohy a jemu prinášali z cudzích krajín ich elita dary - toto je základ toho písma, prečo sa toho nedržať? Submisivita nebola faktickou črtou reálneho kresťanstva - nie je dôvod, aby do nej upadalo. Teda ... ak za dôvod nebudeme považovať slabosť a nedostatok vôle, ako i vzdelania.
Veď Bergoglio je predsa tiež Talian. :-)
Ja si myslím, že je to jedno, či tam je Talian alebo Netalian (veď v článku sa vysvetľuje čo stvárajú práve talianski kňazi). Celá tá téza, že Vatikán začal mať problémy len od nejakého II. koncilu v 60-tych rokoch neobstojí.
Cirkev zlyhala v tom reformovať kresťanstvo v správnom čase z náboženstva chudoby/spodiny (kresťanstvo začalo ako reformácia judaizmu a svoj úspech v Ríme dosiahlo mobilizáciou otrokov, spodiny a žien) na náboženstvo strednej triedy (a preto sa stredná trieda/inteligencia/belosi od neho odvrátili a dnes ide o náboženstvo zamerané v podstate na nebiely svet, hnedoidnú spodinu). Prečo cirkev zlyhala v reforme? Lebo príliš veľa anti-intelektualizmu, uprednostňovanie povery namiesto mýtu a utrpenia namiesto heroizmu. A pretože je to povahou viac semitský kult než európsky. Nikdy sa nedokázala poriadne vyrovnať s takými mysliteľmi ako Darwin, Menger, Maxwell, Durkheim a Nietzsche alebo ich nejako prijať, dostatočne zladiť svoje učenie s realitou.
A nezvládla príliš veľa zmien v krátkom čase. Akademický sektor sa postupne od nej odčlenil a štát postupne prevzal jej rozsiahle pozemky. A cirkev nedokázala poraziť svoju opozíciu (marxizmus, liberalizmus), lebo bola a stále je príliš lenivá a intelektuálne nekompetentná a nechala sa nimi nakoniec rada ovládnuť. A dnes sa skrýva medzi chudobou tretieho sveta a myslí si, že jej importom do bielych krajín si v nich nejako zlepší svoje postavenie. Čo sa dá s ňou robiť?
Bergoglio Talian? Ale Argentínsky :)
Samozrejme som to myslel trocha s humorom, že Taliani - ono nie je zákonité, že by práve netalian blbol (indícia je práve ten nemec Benedikt, ktorý, napriek tomu, že nebol Talian zrejme nechcel globalisticky blbnúť), ale to nasadzovanie netalianov spojené s blbnutím Vatikánu očividne súvisí. Znova pripomeniem inak oblúbeného JanaPavla, ktorý vytvoril negatívny precedens politického poslušného debilka poslúchajúceho svojich pánov - dnes už je vyhlásený za svätého a tak ho ostatní majú tendenciu napodobovať.
Ja sa prikláňam tomu, že ten koncil (a vôbec zmeny po vojne) zrejme výrazne pozmenili charakter a silu Vatikánu. Proste: víťazi vojny ani tu neodolali a katolíctvo otrávili - lebo mohli. Samozrejme, kresťanstvo aj katolíctvo majú svoj profil a svoje hranice - ale to, čo sa deje od toho koncilu, je proste zásah zvonku.
Toto nechce byť nejaká kritika katolíctva, skôr naopak, určité zastanie sa ho s tým, že toto nie je ono, že proste stratili svoju identitu.
Ale to si napísal trefne, že (kresťanstvvo) je "povahou viac semitský kult než európsky. Nikdy sa nedokázala poriadne vyrovnať s takými mysliteľmi ako Darwin ...." no proste s rôznymi vecami to nedokázalo.
Je smutné, že musíme hodnotiť už ani nie tak to, ako katolicizmu dokáže bojovať proti zlu, ale musíme hodnotiť, či vôbec dokáže, ba dokonca musíme hodnotiť, do akej miery sa sám stáva zlom a slúži mu.
Dobre si pripomenul aj to, že katolíci majú úspech už iba v chudobe tretieho sveta a TO je naozaj motívom, prečo fero chce spodinu dovliecť do Európy . Je to presne to isté, ako u kozmopolitných židov pred vojnou, ktorí chceli a chcú mať z bielej Európy hnedoidných priblblých otrokov. Je to hanba.
Samozrejme, treba pripomenúť, že prvotné zlo a nákaza sú reálni hnedoidi, kultúrne stelesnení v židovstve a isláme. Tam je zdroj problémov.
Ja som pôvodne bral ten naratív s 2.koncilom, ale ak začneš tie veci podrobnejšie analyzovať, tak zistíš, že jeho význam sa preceňuje. Tam sú hlbšie problémy v samotnom ideologickom jadre a skoršie zlyhania. 2. Vatinkánsky koncil maximálne možno vnímať ako isté spečatenie danej línie.
K Ratzingerovi: Babka mala od neho jednu knihu (Boh a svet sa to volalo), ktorú som zvykol čítavať. Efekt: len sa mi potvrdilo, aký impotentný je tento ideologický smer, dokonca aj vo svojej viac konzervatívnej podobe (stelesnenej Ratzingerom).
Áno, Benedikt bol koznervatívnejší v teologickom zmysle, ale jeho praktické politické pohľady boli stále kozmopolitné a multi-kulturalistické. A navyše aj ten konzervativizmus je samozrejme relatívny. V porovnaní s niekym ako Marcel Lefebvre a jeho následovníkmi, Ratzinger nie je konzervatívec, a určite nie tradicionalista. Na druhej strane, v porovnaní s takým Bergogliom alebo takým Hansom Küngom je celkom konzervatívny.
A ak sme pri prípade Lefebre, tak hej, teologicky to bol tradicionalista, ale prakticky pomerne silný afrikanofil. Je pravdou, že oponoval imigrácii - ale len ak išlo o moslimov, nie černošských kresťanov. Značnú časť života strávil konverziami Afričanov, ktoré pomohli posilniť africkú demografickú explóziu, t.j. pomáhal masám černochov, ktoré cirkev vykrmovala a starala sa o ne, prísť do Európy (počas jeho apoštolátu v Senegale sa senegalská populácia zdvojnásobila). Lefebreho spomínam, lebo je to taký ten najžiarivejší príklad, na ktorý tradicionalsitickí katolíci poukazujú.
Takže s Benediktom to bolo tak, že pokiaľ išlo o feminizmus, potraty, gender, LGBTI a pod., tak tam zaujímal povedzme konzervatívny či reakcionársky postoj. V prípade imigrácie (aj moslimskej) bol stále na strane globalistov, multi-kulturalistickej ľavice. Všetky tie reči o "nacistickom pápežovi" boli totálne paranoidný bullshit. Benedikt bol filosemita a milovník hnedoidnej spodiny rovnako ako Bergoglio. On predstavoval katolícky štandard.
Snažím sa teraz Vatikán hodnotiť ako skupinu podľa toho, do akej miery je integrovaná, životaschopná a boja schopná. A nevychádza to dobre.
Čo sa týka koncilu, samozrejme je každý koncil len symbolickým predelom nejakého procesu, ktorý prebiehal predtým. Ale koncil možno považovať za jeho prejavenie - a ten 2. Vatikánsky bol dosť výrazný. Je to určitý prejav. Nie je to príčina - ale evidencia.
Čo sa týka Ratzingera, predpokladám, že to určite nie je žiaden výkvet. Len si treba uvedomiť, aké neviditeľné sily ovládajú Vatikánom, keď si nielen dosadzujú, ale aj odvolávajú pápežov. (je dosť možné, že Ratzinger osobne by poslúchal, možno ho vyhodili naozaj len kvôli jeho členstvu v detstve v Hitlerjugend - úplne vážne to nejakým globalistom možno symbolicky vadilo v ich procese, ktorý teraz robia).
Hej, to členstvo v Hitlerjugend určite zavážilo. Proste ho neznášali, lebo to bol biely Nemec z Hitlerjugend - to môže bohato stačiť. Hovorím, mal tiež pomerne kritický pohľad na feminizmus. To globalistom tiež dosť vadí (taký Bergoglio napr. nie. Ten dokonca sám rozširoval tú známu feministickú lož o rozdielnych príjmoch).
"ib ra" je v staroegypstine "srdce žiary", ak chcete, "srdce boha".
Meno Ibrahím je používané doteraz. Nesie ho ale hlavne jedna postava z "Uru Chaldejského" - Je to dosť pravdepodobne primitívne "chtonické" zmaterializovanie toho starého pojmu ibra, aby ho ako-tak pochopili aj materialistické mysle semitských pastierov.
Na Blízkom východe, tej zúženej kontinentálnej križovatke, vznikli niekedy, hovorí sa pred cirka 5 tisíc rokmi, možno aj oveľa skôr, neobvykle koncentrované spoločenstvá. Nebola to náhoda, bolo to pod vplyvom kauzálnych udalostí, pod vplyvom geografie, pod vplyvom pretlaku pažravosti, vojen, nenávisti a strachu. Aby sa akosi udržala integrita a moc týchto spoločenstiev, vykryštalizovali sa ideológie, ktoré ovládali život malého človeka, otroka, občana. Niektoré žijú dodnes, a tie sa nazývjaú "abrahámovské náboženstvá".
Je trocha paradox, že pritom aj v biblickej tradícii prežili niektoré texty, ktoré práve varujú pred týmito pozostatkami, pred týmto "babylónom", pred "neviestkou na tróne", teda pred chaotickými prehnitými zvyškami predošlých krutých ríš. Ale to sú len okrajové texty - naopak, hlavné hypnózy týchto textov majú stále svoj vplyv a hýbu temnými vodami toho, čo sa nazýva ľudstvo.
A ľudstvo, jeho veľká časť, poslúcha. A trpí.