Otrávená mediálna kaša XVII. – O mýtoch slávnej histórie a poľnej tráve

Všetky ríše, všetky civilizácie v konečnom dôsledku stoja na nejakej abstraktnej myšlienkovej konštrukcii. Je len vecou terminológie, či to nazveme mytológiou, ideológiou, náboženstvom, tradíciou, legendou. Vždy bude platiť, že Homo Sapiens, to je tlupa (trochu silne premnožená, ale predsa len tlupa) nahých opíc, ktoré môžu byť len prostou nesúrodou sumou jedincov, alebo môžu tvoriť nejakú vyššiu entitu – a tým, čo ju tvorí, je čosi nehmotné, nejaká centrálna myšlienka, nazvime ju trebárs mytológia.
Prečo toto rozpisujem? Všelijakí obrezaní hríbovití mudrlanti nám, Slovákom, v rámci plánovitého rozbíjania národného povedomia a sebavedomia tak akosi plazivo podsúvajú, že naša hodnota spočíva v tom, ako obstojíme v akejsi súťaži so „značkovými“ národmi a ríšami, najlepšie v štandardných disciplínach, v ktorých sú oni preborníkmi. A z toho im potom vychádzame ako lúzri. Veď ani pizzu nevieme robiť ako Taliani, ani biznis nevieme robiť ako Židia a ani históriu nemáme takú bohatú a kvalitne sfalšovanú ako koloniálne veľmoci.
Konkrétne teda napríklad tá naša história. Vraj je chudobná. Nuž, aj o tom sa dá úspešne polemizovať, keďže, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, veľká časť našej skutočnej slávnej histórie nám bola ukradnutá či zatajená. Lenže háčik je ukrytý v čomsi inom, a síce v samotnom jedovatom princípe, ktorý nám podsúvajú: že ten, kto má „bohatšiu“ históriu, je čosi viac ako ten, kto ju má chudobnejšiu, resp. žiadnu. Tento vulgárny šovinistický darwinizmus je však falošný a my, konšpirátori, nepochybujeme, že je to zámer.
Každý z dnes žijúcich obyvateľov Zeme je potomkom bezbrehého radu generácií predkov. A každý z nespočetných miliárd predkov dnešných pozemšťanov bol príslušníkom nejakej skupiny ľudí, nejakého jedinečného rodu, kmeňa, národa. Každý z dnešných pozemšťanov je potomkom bohatierov zo slávnych kmeňov, nepremožiteľných víťazov, ktorí zvíťazili v rade slávnych a hrdinských bitiek, potomkom žien nádherných ako sen, potomkom toho najlepšieho (ale i horšieho), čo sa z minulosti do súčasnosti prenieslo. Každý z týchto miliárd ľudí je potomkom najrôznejších tradícií, kultúr, ktoré sa miešali i odpudzovali a po stáročiach a tisícročiach, pod vplyvom prírodnych a spoločenských podmienok v rôznych regiónoch dali vzniknúť novej kvalite a pestrosti. Že len niektoré z týchto národov a ríš sa dožili pomenovania a identifikácie práve v tejto dobe, to ešte neznamená, že sú, boli a budú jediné a významnejšie než tie nám dnes neznáme.
Všetko toto, čo som napísal, nesmeruje k nihilistickému záveru, že veď všetci sme rovnakí, a teda na našej identite nezáleží. Áno, toto pomýlené uvažovanie by nám niekto chcel podsunúť. Ale je to presne naopak. Logicky správny a správne logický je celkom opačný záver.
Rastliny sú rôzne: jedna má najväčšie plody, druhá najzdravšie, tretia najsladšie... ale z hľadiska vesmíru, z hľadiska jeho bohatstva a pestrosti je rovnako hodnotná, a má rovnaké právo na život, aj tá nenápadná maličká bylinka, ktorá na pohľad nevyniká vôbec ničím.
A tak je to aj s ľuďmi: každý región, obyvatelia každého jedného obývaného kúska tejto planéty sú pokračovateľmi nekonečne bohatej a jedinečnej histórie. Sú jedineční práve preto, že sú výsledkom dlhodobej evolúcie a adaptácie na dané prostredie, na unikátny prírodný, geopolitický a duchovný priestor. Nemusia to demonštrovať vyťahovaním vlajok, prezentovaním národných jedál, krojov, kinematografie či keramiky. Aj bez týchto vecí sú vzácni prosto tým, že sú. Aj my Slováci: ani keby sme nemali Tatry, Štiavnicu, Čičmany, Spišský hrad, Veľkú Moravu, Svätopluka, Sagana, Murgaša, Baniča, Gáboríka, Hamšíka, halušky, bryndzu, či dokonca samotnú Kisku... ani keby sme nemali vôbec nič, čím by sme cudzincov mohli prekonať či aspoň zaujať, neboli by sme o nič menej vzácni a jedineční. A nemali by sme o nič menšie právo mať vlastnú identitu, o nič menší dôvod byť hrdo sami sebou.
Toto, čo som napísal, neznamená, že sme všetci rovnakí, rovnako inteligentní, zdatní v bubnovaní, behu cez prekážky či konštruovaní kozmických lodí. Znamená to presný opak: nie sme všetci rovnakí. Plnohodnotne nahradiť na Slovensku Slovákov novým materiálom by znamenalo zopakovať tu desaťtisíce rokov dejín, a výsledok by aj tak nebol rovnaký.
A teraz sa vráťme k mytológii. Sú to korene tej vzácnej rastliny, našej identity. Musíme starostlivo ošetrovať každý jeden, lebo ktorýkoľvek by sme odtrhli, rastline by sme tým ublížili. Nuž áno, niektoré tie korienky sú možno trochu krivé. Ale nemusí nás to trápiť. A vôbec nie preto, že iné národy sú na tom rovnako, resp. ešte horšie – ale preto, že na tom skrátka nezáleží.
Históriu píšu víťazi. Ale iné staré príslovie hovorí: svetská sláva, poľná tráva. Príliš nezáleží na tom, čo si ctíme ako naše duchovné korene – dnes už aj tak nikto nezistí, ako to kedysi dávno vlastne bolo. Hlavne na to nesmieme zabudnúť, nesmieme dovoliť, aby nás niekto ohlúpol natoľko, aby sme na to rezignovali, alebo nám podsunul nejakú planú náhradu, ktorá nás otrávi. Dôležité je, že sme stále sami sebou, že naša rastlinka žije. Že tá desaťtisícročná kontitnuita existuje vo vnútri v nás. Nemusíme nikomu nič dokazovať, a ani sa hrať na niečo, čo nie sme. Záleží len na tom, aby sme ostali sami sebou.
 

Autor: 
téma: 
Sinuhe

Toto som si prečítal už dvakrát. Nie preto, žeby som na prvý raz neporozumel písanému textu. Tak sa mi to páčilo. Tento Tvoj príspevok, buheh, keby som bol ministrom školstva, tak dám do učebných osnov.

rosa

Tolko klise na jednom mieste...ach jaj.
Lidi, neblaznete :o)

Ľubov

Buheh predsa píše o tom,že má rád to,čo je autentické,veď je to celkom zrozumiteľné.

Čo má najväčšiu cenu je vždy originál.To,čo je pravdivé.Píše nám,aby sme sa neopičili po nikom,lebo aj my máme svoju jedinečnú cenu.Aj Ty,aj ja.
Veru,dobre píše.

buheh

priletelo sedem vrán. Jedna vraví dobre orie, druhá vraví zle orie...

Ďakujem Vám, bratia a sestry, všetkým trom, naozaj zo srdca. Možno máte všetci kus pravdy. Najmä Sinuhe s tým ministrom školstva :D Ja by som Ťa, Sinuhe, hneď volil.

Keď ma raz za čas pochytí túžba vyliať si srdce a napísať slohovú prácu, tak to robím práve preto, že existujú ľudia ako Vy.

Norman

Po našej debate o mytológii tvoj článok chápem ako prejav dobrej vôle a pokus vysvetliť tvoje pozitívne názory, respektíve dokonca tvoj súhlas s tým,na čom sme sa nakoniec akosi dohodli. Čiže čiste len kvôli tomu, že to je také pokračovanie našeho dialogo, sa aj ja trocha vyjadrím.

Nuž... výsledok je rozporuplný, ako vidíš. Nie že sedem vrán, ale proste nie je príliš jasné, čo vlastne myslíš a na druhej strane je jasné, že to čo hovoríš je také ... neautentické (ako ti tu Rosamunda napísala. a konieckoncov aj Sinuhe, lebo označiť niečo za vhodné do školských osnov ... hm:).

Pozri, všetky články (tu a na podobných fórach) sú akési pokusy o (lepšie) formulácie, o lexiku a vytvorenie nástrojov diskurzu, opakujem, pokusy - takže buďme v dobrej až najlepšej vôli, skúsme sa ale odosobniť od tvojej nepochybne dobrej snahy, ktorú ocenil aj Sinuhe a Ľuba, a teda ak skúsime ten tvoj text chápať skôr ako otázku do publiku, či to takto nejako je a či je to tak nejako výstižne vystihnuté ... v tom prípade moja odpoveď je: nie.

rosa

tak tento prispevocek milujem :o)
Roztomile :o)

buheh

možnože takpovediac nepochybne to azda nejako bude.

Ľubov

okolo tej autentickosti.Norman,predstasvuješ si pod tým niečo hmotné,alebo skôr nehmotné,alebo najlepšie:kombináciu?

Kedy je Slovák naozaj autentický? J e to Maco Mlieč s čiapkou v ruke pred nejakými dverami? Brrr,ale zas,čo iné je manažér v nejakej slovensko-nemeckej firme,keď v mobile opakuje neustále,ja,ja,ja?Alebo je to môj dedko,šofér,40 rokov to isté za volantom tatrovky,bol medzi tými,čo stáli na hrádzi v Gabčíkove,keď Binder povedal "Sypte!",alebo som to ja,čo si dávam taký pozor,aby som nebola k niekomu nespravodlivá nebodaj.
Prekvapujúso sebavedome Ti teraz poviem,áno,my všetci sme autentickí,čo sme tu.My sme soľ zeme,tak nejako to hovorí klasik.Ale aj tak,niečo ešte chýba, na niečo sme zabudli ,a práve to ma mrzí,že neviem na čo :(.

Norman

je predsa jednoducho nehranie sa na niečo cudzie.
Reč je práve o autentičnosti tu, kde nás nič nenúti byť nesvoji. Naozaj nemá zmysel sa hrať na to, že veci chápeme akosi rovnako, keď ich akosi nechápeme rovnako.
Ovšem ja sa samozrejme nechcem hrať na rozhodcu, len vyjadrujem svoj názor, lepšie povedané svetonázor, a to, že niečo mi nič nehovorí.

Autentickosť reálneho života je predsa úplne iná téma, tam nie je autentický nik, všetci tam len niečo predstierame, a to ešte každú hodinu čosi iné. A literárne postavy ako Maco Mlieč už nemajú s realitou takmer nič spoločné. Nehovorím o Buheheho reálnom živote, o ktorom viem prd, ale len o tých slovách tu. Len o slovách.
Ćo sa týka sebavedomia, to všetci potrebujeme. Ja viem, že to v tom článku bolo, s tým súhlasím. Ale ... to je primálo.

Ľubov

Ešte by som pokračovala v úvahe,kým perie práčka. Sú teda vlastnosti ako pokora,pracovitosť,empatia typické pre otroka,kresťana,alebo jednoducho iba pre ľudského človeka...tu však musím podotknúť,že vždy,keď som bola najviac slušná,pokorná,pracovitá a empatická,mala som sa v živote najhoršie. Sú to, zdá sa vlastnosti otroka ,bohužial.Takže ostáva otázka,viem aká.Boli sme autentickí na tento spôsob aj pred Cyrilom a Metodom?

Norman

že pred Cyrilometodom sme takí otroci neboli. Je to také selankové videnie minulosti, ale asi je to tak.

Ale za to zhoršenie nemôže nejaký Cyrilometod, ani ich císar či iní vagabundi - proste sa situácia objektívne zahustovala, teplota stúpala a vajcia sa uvarili.

Čo sa týka spravodlivosti života - myslím, že každý, kto rozmýšla nad tým, či sa má dobre alebo zle, sa má veľmi dobre. Hm, ktovie, ako sa mám ja. A či si zaslúžim, čo mám... alebo naopak, či mi nepatrí viac. Majú ma ľudia radi, alebo tušia, že som hovado? :)

Ľubov

ako sa máš v živote,ale pôsobíš tak,že sa máš dobre. Dúfam,že sa nemýlim.
V istých momentoch však pôsobíš odzbrojujúco,predsa len,ak si náhodou hovädo,prosím Ťa,nebuď:).

Norman

kedže som homo sapiens, tak v podstate si nemožno robiť nejaké veľké ilúzie.

Norman
Norman