Aby sa nemohla vyhovárať, že nič nevedela a že žiadne nazi nebezpečenstvo nehrozí, pretože ukrajinský Krusty the Clown (Herschel Shmoikel Pinchas Yerucham Zelensky) je žid.

THIERRY MEYSSAN vysvetľuje, prečo banderovská vetva SS nebola súdená v Norimbergu, a dokazuje, že USA s ňou spolupracovali celé roky a spolupracujú s ňou aj dnes ako so svojou rukou na vyvolanie tretej svetovej vojny.

Propaganda NATO sa snaží bagatelizovať prítomnosť neonacistov na Ukrajine porovnávaním s údajne podobnými skupinami na Západe. Pravda je úplne iná. Za posledných 30 rokov banderovci postupne ovládli krajinu, prepisovali históriu, školili mládež a nakoniec zmenili všetky štátne symboly. Indoktrinovali najmenej tretinu obyvateľstva a predstavujú viac ako tretinu ozbrojených síl. Ich hlavným cieľom je zničiť Rusko, o čo sa snažia s pomocou sionistov.

Vojnový zločinec Stepan Bandera počas svojej práce pre CIA v roku 1950 napísal: "Všeobecná línia našej oslobodzovacej politiky je založená na tom, že boj za nezávislý ukrajinský štát je bojom proti Rusku. Nielen proti boľševizmu, ale aj proti ruskému imperializmu, ktorý bol typický pre celý ruský ľud. Ruský ľud podporuje tento imperializmus a urobí všetko pre to, aby udržal Ukrajinu v otroctve. To sa odráža v politickom myslení a cítení všetkých ruských kruhov, komunistických aj protiboľševických."

Britská tajná služba MI6 a americká CIA vytvorili počas studenej vojny spojenectvo s ukrajinskými banderovcami. Namiesto toho, aby ich súdili v Norimbergu, kam jednoznačne patrili, stali sa pre nich tieňovými vojakmi, ktorí si teraz mohli uplatniť svoju protiruskú posadnutosť v ich službách.

Ak chceme pochopiť podstatu toho, čo sa deje, musíme vedieť, čo sa pred západnou verejnosťou dôsledne tají: Konkrétne o tom, ako títo fanatici obsadili Ukrajinu, potom ju ovládli a akokoľvek fantasticky to mnohým môže znieť, de facto boli jedinými porazenými a pokračovali v druhej svetovej vojne proti Rusku. V roku 2000 sa títo zbojníci zmenili z pomocných síl na americké úderné jednotky a uzavreli pakt so sionistami proti Rusku. Práve tento pakt viedol k súčasnej vojne.

Banderovci zvnútra aj zvonka
Keď sa začiatkom 90. rokov 20. storočia rozpadol Sovietsky zväz, banderovskí vodcovia vystúpili z tieňa a dostali sa do hlavného prúdu. Niektoré z nich prežili druhú svetovú vojnu a obdobie nepokojov, ktoré po nej nasledovalo (1945-50). V roku 1954 ich Nikita Chruščov (sovietsky vodca ukrajinského pôvodu, ktorý k Ukrajine pripojil aj ruský Krym) omilostil a začlenil do systému. Pripojili sa ku komunistickej administratíve, ale udržiavali kontakty medzi sebou a s externými banderovcami z Antiboľševického bloku národov (ABN) a Svetovej antikomunistickej ligy (WACL).

Zatiaľ čo Gorbačovov oslabený ZSSR slabol, hŕstka študentov, z ktorých niektorí boli banderovci, zorganizovala v októbri 1990 na námestí Majdan (vtedy ešte "Námestie októbrovej revolúcie") hnutie proti akejkoľvek forme spojenia s Ruskom. Toto obdobie sa stalo známym ako "žulová revolúcia", obdobie veľkého intelektuálneho zmätku. V tom čase si mnohí Ukrajinci nemysleli, že Rusi sa chcú oslobodiť od sovietskeho režimu tak veľmi ako oni. Mnohí prijali tézu, že ZSSR bol len formou ruského imperializmu a že Rusi chceli zničiť ich krajinu.

Keď Ukrajina 24. augusta 1991 vyhlásila nezávislosť, banderovci celkom otvorene vystúpili z tieňa. Neprezentovali sa ako bývalí kolaboranti nacistov, ktorí sa dopustili zločinov proti ľudskosti, ale ako "nacionalisti" a protisovietski bojovníci. Podarilo sa im presvedčiť mladých brancov, aby podpísali dokument, v ktorom sa zaviazali bojovať proti Rusku v prípade konfliktu. V roku 1992 sa im tiež podarilo zorganizovať sedemtisícovú demonštráciu v uliciach hlavného mesta na oslavu 70. výročia vzniku banderovskej armády - tentoraz za účasti banderovcov zvonka, ktorí sa vrátili do krajiny.

Reorganizácia spoločnosti Bandera (1990-98)

Vnútorní banderovci (OUN-B) sa rozdelili na Sociálno-nacionalistickú stranu Ukrajiny (SNPU) a potom na stranu Svoboda, zatiaľ čo tí skúsenejší vytvorili Ukrajinské národné zhromaždenie a Ukrajinskú ľudovú domobranu.

Paravojenské jednotky Andrija Bileckého ("Biely führer") sa administratívne oddelili od Svobody a vytvorili vlastnú organizáciu. Svoboda sa však nezmenila. V platforme strany sa naďalej uvádzalo, že má v úmysle "fyzicky zlikvidovať" všetku rusky hovoriacu inteligenciu a zavraždiť všetkých ukrajinofóbov bez súdu. Strana začala zakladať tajné informačné spisy o proruských, prorumunských, promaďarských a protatárskych občanoch, pretože "toto stádo by sa malo zredukovať o približne 5 až 6 miliónov osôb".

Na čele ukrajinskej ľudovej domobrany stál banderovec Jurij Šuchevyč, syn známeho vojnového zločinca. Jeho skupina sa pod vedením CIA zapojila do vojen proti Rusom, často na strane islamistov. Nie je isté, či bojovali s Gruzíncami v Abcházsku (1998), ale určite s Rumunmi v Podnestersku (1992), s Arabskou légiou Usámu bin Ládina v Juhoslávii (1992-95), s Azerbajdžancami v Náhornom Karabachu (do roku 1994) a predovšetkým s islamistami v prvej čečenskej vojne.

Ruská prokuratúra identifikovala niekoľko vedúcich bojovníkov vrátane Igora Mazúra, Valerija Bobroviča, Dmytra Korčinského, Andrija Jahniboka (brata Oleha Jahniboka), Dmytra Jaroša, Vladimira Mamalygu a Oleksandra Mužičeka. Vynikali bojovými schopnosťami aj mimoriadnou krutosťou. Islamský emirát Ičkeria (Čečensko) vyhlásil Olexandra Muzyčka za "hrdinu národa" za to, že "lámal prsty ruským dôstojníkom, vypichoval im oči, vytrhával nechty a zuby a potom ich zastrelil". Stal sa šéfom ochranky Emira Džokara Dudajeva.

Vražda Georgieho Gongadzeho (2000)
Leonid Kučma počas svojho prezidentovania sprivatizoval všetko, čo sa dalo. Bohatstvo sa tak sústredilo v rukách trinástich oligarchov zoskupených do troch klanov (doneckého, dnepropetrovského a kyjevského). Čoskoro mali väčšiu moc ako politici. Tento systém, ktorý pretrváva dodnes, v skutočnosti zbavil Ukrajincov suverenity a úplne zmazal hranice ich krajiny.

V roku 2000 zmizol novinár Georgij Gongadze, ktorý odišiel do Gruzínska bojovať s banderovcami a potom vyšetroval korupciu prezidenta Kučmu a jeho okolia. Jeho telo sa neskôr našlo rozštvrtené a postriekané dioxínom, aby sa sťažila jeho identifikácia. Predseda Najvyššej rady vtedy zverejnil nahrávky rozhovoru medzi prezidentom Kučmom, šéfom jeho kancelárie a ministrom vnútra o tom, ako umlčať Georgija Gongadzeho. Koniec Kučmovho prezidentovania bol žalostný.

Koncom roka 2000 veľvyslanec USA Lev E. Dobrianskeho (vodcu Banderovcov v USA) vo Washingtone na konferencii o bilaterálnych vzťahoch medzi USA a Ukrajinou. V 12 pracovných skupinách odznelo 70 vystúpení. Delegáciu Republikánskej strany viedol sionista Paul Wolfowitz, delegáciu Demokratickej strany Zbignew Brzezinki.

Wolfowitz pochválil zničenie ukrajinských jadrových zbraní, uzavretie černobyľskej elektrárne a členstvo v Partnerstve za mier s NATO, po ktorom oznámil uvoľnenie pôžičky MMF vo výške 2,6 milióna dolárov a potvrdil tlak Washingtonu na EÚ, aby prijala Ukrajinu za svojho člena. Predovšetkým však zdôraznil, že Rusko je stále imperialistickou mocnosťou, čo podľa neho ukázala vojna v Čečensku, na ktorej sa banderovci aktívne podieľali. Bolo jednoducho potrebné podporiť ich v boji proti Rusku.

Brzezinski opäť porovnával Ukrajinu s Ruskom, ale považoval ju za demokratickejšiu a menej skorumpovanú (!). Dlho argumentoval, že Ukrajina by sa nemala považovať za postsovietsky štát, ale za európsky štát, aby mohla ľahšie vstúpiť do uzavretého klubu Európskej únie.

Suma-sumarum: Banderovskí spojenci z čias studenej vojny sú v súčasnosti považovaní za jedného z hlavných spojencov USA pri budovaní tzv. amerického unipolárneho sveta.

Oranžová revolúcia (2004)
Prezidentské nástupníctvo nemalo zmeniť rovnováhu medzi klanmi. Kučma (klan Dnepropetrovsk) nakoniec ustúpil kandidatúre svojho premiéra Viktora Janukovyča (klan Doneck). Hoci voľby vyhral, vyvolalo to ostrý protest kyjevského klanu (podporovaného Národnou nadáciou pre demokraciu - NED). Voľby sa preto opakovali - a Viktor Juščenko už vyhral. Tak vznikla tzv. oranžová revolúcia.

Nový tím sa však rýchlo rozdelil na skupiny, ktoré stáli na jednej strane za Viktorom Juščenkom a na druhej strane za Julijou Tymošenkovou. Banderovci využili vnútorný rozkol v oligarchii, aby posunuli svojich pešiakov o niečo vyššie v oboch táboroch.
Na podnet CIA vytvorili banderovci z Ukrajinskej ľudovej sebaobrany spolu s islamistami 8. mája 2007 v Thermopolise protiruský "Antiimperialistický front" pod spoločným predsedníctvom Dmytra Jaroša a emira Ičkeria Dokka Umarova. Zúčastnili sa na ňom podobné organizácie z Litvy, Poľska, Ukrajiny a Ruska, vrátane islamistických separatistov z Krymu, Adygey, Dagestanu, Ingušska, Kabardy-Balkarie, Karačajevsko-Čerkeska, Osetska a Čečenska. Dokka Umarov, ktorý sa kvôli medzinárodným sankciám zatiaľ nemohol zúčastniť, aspoň prečítal svoj prejav. Inými slovami, nacistické ministerstvo východu Alfreda Rosenberga a ABN Stepana Banderu ožili pod záštitou ukrajinského štátu v inom nátere.

Židovská karta
Rozdelenie kyjevského klanu umožnilo zvolenie Viktora Janukovyča v roku 2010. Nahradil klanový systém svojou rodinou, ktorú umiestnil na najvyššie miesta v štáte. Pochopil, že je dôležitejšie udržiavať dobré vzťahy s príbuzným ako zastupovať konkrétneho oligarchu. Tento "nový" prezident Janukovyč prostredníctvom svojej politickej strany Strana regiónov postupne ovládol celý politický a hospodársky život. Zo systému tak vypadlo päť oligarchov, ktorí by sa inak spojili so straussovcami a banderovcami, aby získali späť moc.

Propaganda však bola v plnom prúde, a tak si Ukrajinci postupne zvykli na prítomnosť Banderovcov - teraz financovaných židovským oligarchom Ihorom Kolomojským (vlastníkom značnej časti súkromných médií vrátane televízie). V roku 2011 presadili zákon zakazujúci oslavy konca druhej svetovej vojny - pretože Sovieti vyhrali a banderovci prehrali. Prezident Juščenko však odmietol zákon podpísať. Rozzúrení banderovci potom zaútočili na sprievod veteránov Červenej armády - a prešlo im to. O dva roky neskôr mestá Ľvov a Ivano-Frankovsk zrušili oslavy Dňa víťazstva a zakázali všetky oslavy. Prezident Juščenko v demisii - krátko pred koncom svojho funkčného obdobia - udelil vojnovému zločincovi Stepanovi Banderovi titul "Hrdina národa".

Keď sa komunistická strana čudovala, že Žid financuje neonacistov, Židovský výbor Ukrajiny reagoval urazene, že komunisti tým šíria novú verziu antisemitského príbehu, že to boli Židia, ktorí priviedli boľševikov k moci, a že to boli Židia, ktorí začali druhú svetovú vojnu. A nastalo ticho.

Od tejto chvíle to ide ako po masle...
Ďalší prevrat - takzvanú Revolúciu dôstojnosti - v roku 2014 už zorganizovala sionistka Victoria Nulandová (Obamova námestníčka ministra zahraničných vecí) s pomocou bojom zocelených banderovcov. Tentoraz sa prezidentom stal oligarcha Petro Porošenko a oficiálne posty už otvorene obsadili banderovci.

Tretina ministrov bola z hnutia Svoboda alebo Ukrajinskej ľudovej domobrany. Tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany sa stal Andrij Parubij a jeho zástupcom Dmytro Jaroš. Nový režim okamžite zakázal ruštinu, hoci ňou hovorila približne polovica Ukrajincov.

Krym tento brutálny akt odmietol, hlasoval za nezávislosť a pripojenie k Ruskej federácii, zatiaľ čo regióny Donbasu (Doneck a Luhansk) sa vyhlásili za autonómne.

V marci 2014 sa Ukrajinské národné zhromaždenie a domobrana Ukrajinskej ľudovej sebaobrany premenovali na Pravý sektor pod vedením Dmytra Jaroša a Andrija Bileckého.

Druhá svetová vojna sa vraj neskončila
V apríli 2015 Najvyššia rada vyhlásila členov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) za "bojovníkov za nezávislosť". Zákon schválil v decembri 2018 prezident Porošenko. Bývalí príslušníci Waffen SS mali spätne nárok na odchod do dôchodku a dostávali rôzne ďalšie výhody.

Školské osnovy boli zmenené tak, aby sa deti učili nové dejiny (keby sa o tom dozvedela západná verejnosť, bola by šokovaná): druhá svetová vojna sa vraj neskončila, ale čoskoro sa skončí - porážkou Ruska a triumfom Ukrajiny.

Banderovci všade konali na spôsob nacistických búračiek (SA) v 30. rokoch 20. storočia: otvorene vyvíjali nátlak na súdy, vyhrážali sa sudcom, vystavovali administratívu skutočnému teroru, aby prinútili starostov a guvernérov konať podľa ich požiadaviek. Ich najznámejším "presadzovaním práva" bolo beztrestné upálenie desiatok ľudí vrátane žien a detí v Dome odborov v Odese.

Posledný krok Banderovcov: Volodymyr Zelensky
Židovský oligarcha a sponzor Banderovcov Ihor Kolomojskij priviedol do politiky komického herca Volodymyra Zelenského. Vysielal jeho televízny seriál Sluha ľudu, potom pre neho zorganizoval politickú stranu a nakoniec ho priviedol k prezidentským voľbám.

Zelenského (Kolomojského) program pozostáva zo šiestich bodov:

Decentralizácia energie v súlade s európskymi normami

Transformácia verejnej správy na prefektúry európskeho typu

Zvýšiť životnú úroveň Ukrajincov nad európsky priemer

Prijať zákony potrebné na vykonávanie dohody o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ.

Rozvíjať spoluprácu s EÚ a NATO

Reforma ozbrojených síl v súlade so štandardmi NATO.

Ukrajincov, ktorí ocenili krížovú výpravu tohto mladého umelca, ktorý sa, samozrejme (ako všetci pred ním), vymedzil predovšetkým proti korupcii. Zlákaní jeho európskym snom o rýchlej zmene tragickej životnej úrovne Ukrajincov mávli rukou nad jeho obdivom k NATO a 21. apríla 2019 ho 73 % hlasov zvolilo za prezidenta.

V marci 2021 mesto Ternopol a následne Ľvovská oblasť premenovali svoje štadióny na počesť generála Romana Šuchevyča (otca zakladateľa Ukrajinskej ľudovej sebaobrany) a Stepana Banderu.

Dňa 1. júla 2021 prezident Zelenskyj vyhlásil zákon o pôvodnom obyvateľstve Ukrajiny. Preto sa občania ruského pôvodu už nemôžu na súde dovolávať štandardných ľudských práv.

Dmitrij Jaroš sa 2. novembra 2021 stal poradcom vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl generála Valerija Zálužného. Všetky banderovské polovojenské organizácie - 102 000 mužov - boli začlenené do Ozbrojených síl Ukrajiny. Potom vypracovali plán útoku na Krym a Donbas. USA, alebo skôr "ich" NATO, ktoré už malo na mieste poradcov a vojenských inštruktorov, im na to poslali zbrane.

Dňa 24. februára 2022 ruský prezident Vladimir Putin spustil "špeciálnu vojenskú operáciu" na "denacifikáciu Ukrajiny".

Ako to bude fungovať? Skončí sa - údajne nekonečná - druhá svetová vojna hladkým prechodom do tretej, jadrovej?

Autor: Thierry Meyssan

Text zverejnil Hájek na svojom Protiprúde

Treba dodať, že naratív tunajších korporátnych mediálnych splaškov priamo nadväzuje na Stepana Banderu a maľuje Rusko ako "imperialistické". Ak by medzitým debilný cenzor zabudol, čo Bandera povedal, citát nájde v úvode tohto textu.