Viete aký je rozdiel medzi vojenskou agresiou a mierovou misiou? Je dobré to vedieť, ak nechcete riskovať doživotie…

Ivan Lehotský

Treba vidieť veci v kontexte a rozlišovať dôležité od nedôležitého. Tak napríklad, keď na prvý pohľad to isté vôbec nie je to isté: povedzme schvaľovanie ozbrojeného prepadnutia nejakej krajiny inou krajinou. V jednom prípade za to môžete dostať pochvalu, v inom doživotný trest odňatia slobody. Preto je dobré si to trochu ujasniť

Vojna je zlá. Iste to je ten dôvod, prečo nás polícia upozornila, že podľa § 417 Trestného zákona, kto za krízovej situácie podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie – teda dostane podobný trest ako človek, ktorý spácha úkladnú vraždu (viď tu).

 

Mierová misia, to je niečo celkom iné ako vojna


Treba však rozlišovať: medzi vojnou a mierovou misiou je zásadný rozdiel. Kým vojna ľudí zabíja, mierová misia im prináša mier. Len si spomeňme na poslednú mierovú misiu, ktorá sa v našom civilizačnom priestore odohrala: bolo to v marci roku 1999. Ponad naše územie vtedy (bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, ale so súhlasom našej vlády) lietali humanitárne bombardéry USA a NATO, ktoré priniesli mier do Srbska.

Na to, aby tam bol ten mier dosiahnutý, bolo nevyhnutné, aby 1150 humanitárnych lietadiel počas 2300 náletov vystrelilo na Srbsko takmer 420 000 kusov munície s celkovou váhou 22 tisíc ton, pričom bolo zničených 14 juhoslovanských tankov, 48 nemocníc, 422 škôl, mosty, továrne, čínska ambasáda, štátna televízia a každé väčšie mesto v Srbsku. Tretinu z vyše dvetisíc civilných obetí tvorili deti.

Ale stálo to za to – to by nám iste vysvetlili odborníci, napríklad tí z mierového think-tanku Globsec: po 78 dňoch humanitárneho bombardovania naozaj prišiel sľubovaný mier. A je tam dodnes (a žiaľ, aj rakovina zo zamorenia krajiny uránom obohatenou muníciou).

Humanitárna misia USA a NATO priniesla do Srbska mier a dokonca vytvorila celkom nový, mierový štát (je vyslovene obranne a mierovo zameraný, na jeho obranu si tam USA dokonca postavili druhú najväčšiu vojenskú základňu v Európe). A preto je možné sa s mierovou a humanitárnou misiou NATO v Juhoslávii plne stotožňovať. My našťastie žijeme v demokracii a krajine so slobodou slova, a preto sa z tejto humanitárnej udalosti môžeme slobodne radovať, náš trestný zákon to nijako nezakazuje.

A ani tzv. „medzinárodné právo“ s tým nemá problém, keďže nikto z pôvodcov humanitárnej misie v Srbsku z roku 1999 nie je potrestaný, voči žiadnej zo zúčastnených krajín neboli vznesené sankcie. Na žiadnu nebolo uvalené embargo, zákaz preletu lietadiel, zákaz súťaženia športovcov a všetky tie ostatné veci, veď viete, čo sa vždy robí, keď nejaká krajina napadne inú krajinu bez súhlasu OSN. No, takmer vždy.

 

Nezamieňať jablká…


Povedali sme si teda, že mierová misia je niečo celkom iné, než vojna. A pri tejto príležitosti by sme chceli upozorniť na jednu vec. Rusko tvrdí, že to, čo momentálne robí na Ukrajine, nie je vojna, ale špeciálna operácia na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny, teda v podstate čosi ako mierová misia. Oficiálne stanovisko Západu, čiže samozrejme aj Slovenska, je však také, že na Ukrajine v súčasnosti ide o vojnu. A čo je oficiálne, to platí.

Čo z toho vyplýva? Kto by sa stotožňoval s ruským pohľadom na to, čo Rusko robí na Ukrajine, mohol by za to ísť do väzenia, „až by sčernal“, ako politicky nekorektne hovoria bratia Česi, pretože by tým schvaľoval vojnu. A na to máme § 417 Trestného zákona a jeho vyššie spomenuté trestné sadzby.

Chceme preto upozorniť občanov, ktorí naleteli zákernej kremeľskej propagande (a nie je ich málo, podľa rôznych odhadov to vraj môžu byť až desiatky percent!), že mať iný názor na dnešné dianie na Ukrajine, než je ten oficiálny, by mohlo byť trestné, s vyhliadkami na sedenie v base v extrémnom prípade až na doživotie.

 

Ako sa vyhnúť problémom?

Ako môžete mať istotu, či váš názor už nie je trestne stíhateľný? Ak nie ste si istí, čo si vlastne máte a smiete myslieť, osvedčené je napríklad staré pravidlo, ktorým sa kedysi riadili naši rodičia, a ktoré sa možno ešte zíde: dávajte si pozor, keď myslíte. A ak si už niečo myslíte, tak to aspoň nehovorte nahlas. A ak už to hovoríte, tak to aspoň nepíšte. A ak to už píšete, tak to aspoň nepodpisujte. A ak to všetko robíte, tak sa nečudujte…

A preto by sme všetkým chceli odporúčať, aby radšej nechodili na konšpiračné rusofilské weby, ktoré slúžia Kremľu ako nástroje hybridnej vojny (ako zistil minister obrany Jaroslav Naď a ďalší vlastenci), resp. na zvyšok takých stránok, ktoré ešte zostali v prevádzke potom, ako ich znefunkčnili nejakí anonymní hekeri (ktorí nepochybne nie sú nijako spojení s oficiálnymi štátnymi štruktúrami SR, a už vôbec nie Spojených štátov). Tieto tzv. „dezinfoweby“ totiž podkopávajú naše jednotné euroatlantické zmýšľanie, môžu človeka nebezpečne pomýliť, a tým ho následne priviesť do maléru.

Na takých weboch by ste sa napríklad dozvedeli, že aj hromadné dodávanie zbraní na Ukrajinu západnými krajinami (vrátane Slovenska) je vojnovým štvaním, a teda jeho schvaľovanie by malo byť trestné, a podobné absurdity a dezinformácie. A dokonca, predstavte si, píše sa tam, že vraj tá vojna v skutočnosti vôbec nie je o Ukrajine, ale má to údajne byť „proxy“ vojna Ruska a USA… Viem, je to absurdné, ale aj takýmto šialeným myšlienkam niektorí ľudí veria.

 

Vraj proxy vojna USA… ako to niekomu mohlo vôbec napadnúť?

Ukrajinská veľvyslankyňa Oksana Markarová na dôvernom, uzavretom stretnutí s americkými senátormi apelovala na to, že Ukrajina potrebuje ďalšie zásoby a vybavenie, vrátane smrtiacich zbraní, informuje americký denník Politico (viď tu). Konkrétne senátorom oznámila, že Ukrajine už dochádzajú rakety zem-vzduch Stinger a protitankové strely Javelin.

„Rusko by mohlo vydržať oveľa dlhšie ako Ukrajina,“ povedal senátor Jim Risch z Idaha, hlavný predstaviteľ republikánov v senátnom výbore pre zahraničné vzťahy. A dodal: „To je hrozné!“ Senátor Chris Murphy (demokrat za Connecticut) uviedol: „Toto je najnebezpečnejší okamih od kubánskej krízy. Toto je chvíľa, keď musíme odložiť naše rozdiely.“

A vskutku: americké záujmy (ktorými je v prvom rade demokracia na Ukrajine) sú ohrozené ako azda ešte nikdy, a preto demokratické sily, či v USA, na Slovensku alebo na Ukrajine, musia teraz bojovať spoločne, nech sa deje čokoľvek. USA preto najnovšie vyčlenili ďalších 600 miliónov dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine. Tomu sa hovorí naozaj nezištná a obetavá pomoc, keďže v USA je niekoľko desiatok miliónov ľudí, ktorí hladujú a sú odkázaní na program potravinovej pomoci, a USA si aj napriek tomu „odtrhnú tie milióny od úst“, aby pomohli partnerom v núdzi.

Pravda, USA nie sú jediné, komu na demokracii na Ukrajine záleží viac než na čomkoľvek inom. Ukrajinský prezident napríklad napísal na sociálnej sieti (viď tu), že nemecký kancelár Olaf Scholz v ich telefonickom rozhovore „zdôraznil potrebu zavrieť nebo nad Ukrajinou. Práca na prijatí Ukrajiny do EÚ by sa mala urýchliť.“ Prijatie Ukrajiny do EÚ už podporili prezidenti Česka, Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovinska, a samozrejme, Slovenska.

 

EÚ prvýkrát v histórii zaplatí dodávky zbraní nečlenskému štátu

Ministri obrany krajín EÚ sa v pondelok jednomyseľne zhodli na financovaní dodávok zbraní pre Ukrajinu. Bude to v histórii prvýkrát, keď EÚ bude financovať dodávky zbraní štátu, ktorý nie je členom EÚ.

Únia aktuálne sľúbila Ukrajine zbrane veľkého kalibru, protitankové strely, ako aj rôzne vybavenie a palivo do tankov či lietadiel. Všetko spolu v hodnote 500 miliónov eur. Ukrajine sprístupnia aj informácie o pohyboch ruských jednotiek prostredníctvom svojho satelitného centra. Poľsko sa hneď aj ponúklo, že bude organizovať prevoz týchto zbraní na ukrajinskú hranicu. EÚ Ukrajine má poskytnúť aj bojové lietadlá, zrejme má ísť o Migy 29, tie však nebudú hradené z rozpočtu EÚ ako iné typy zbraní.

Niektorí menej euroatlanticky uvedomelí predstavitelia EÚ sa však stále zdráhajú prijať Ukrajinu do NATO. Našťastie máme v únii aj statočných politikov, ktorí vedia, čo je pre Slovensko, EÚ a celý svet najlepšie a najbezpečnejšie. Napríklad náš minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sa najnovšie chystá prísť na rokovanie vlády s návrhom na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku v rámci tzv. predsunutej prítomnosti. On v tom má jasno: Ukrajina by mala byť v EÚ aj NATO. A má to hlbokú logiku: všetkým nám je jasné, že až keď bude Rusko úplne obkľúčené krajinami NATO, bude svet bezpečný.

 

Ivan Lehotský, Hlavné správy

 

 

----

Tento článok z HS mi včera zostal náhodou visieť na obrazovke, tak ho sem dávam. 

Ako memento pre zločn, čo spravili slovenskí extrémisti vo vláde - snažia sa umlčať mediálnu opozíciu, zatiaľ portál Hlavné správy. 

Je to niečo tak úbohé a nezmyselné, že na to niet slov - iba paragrafy.

 

0

nové