Neviem, či sa vôbec dajú synchronizovať prenosové sústavy, keď je jedna v ostrovnom režime. Postup je taký, že z ostrovného režimu sa musí krajina pripojiť späť do pôvodnej prenosovej sústavy, a až potom sa začína synchronizácia.

Pri Ukrajine však platí, že sa dejú zázraky na počkanie. Stačí, aby synchronizáciu podporilo niekoľko koncertov vo väčších mestách a poškodenie ďalších vojnových hrobov a pietnych miest.

 

Z korporátnej žumpárne sa téme pomerne seriózne venovali vo štvrtok Hospodárske noviny:

 

Ukrajina je ostrovom. Jej sieť čaká na pomoc

 

Ukrajinský a moldavský prevádzkovateľ prenosovej sústavy požiadali o núdzové pripojenie na zaistenie stability a frekvenčnej podpory.

Bratislava – Išlo o zhodu okolností. Projekt postupného prepnutia siete Ukrajiny prebieha už od roku 2017. No práve v deň, keď Rusko minulý štvrtok prekročilo ukrajinské hranice a zaútočilo, národný prevádzkovateľ siete Ukrenergo vykonával skúšobné odpojenie od siete agresora. Vzhľadom na okolnosti sa preto rozhodol, že už sa naspäť nepripojí. Momentálne je tak Ukrajina ostrovným systémom, spojená iba s Moldavskom, v dôsledku čoho je náchylnejšia na výpadky.
Krajina požiadala Úniu o núdzové pripojenie. Rozhodnúť o synchronizácii však musia všetci prevádzkovatelia sústav kontinentálnej Európy. Vyriešiť pritom treba prevádzku, bezpečnosť, ale aj obchodné a právne vzťahy. Kedy sa celý proces podarí doviesť do úspešného konca, si nikto netrúfa odhadnúť. Dovtedy však ukrajinská sieť zostáva zraniteľná.

Poškodené siete po bojoch
„Ukrajina už z bezpečnostných dôvodov nechce byť spojená s krajinami, ktoré sú jej nepriateľské. Dnes funguje jej prenosová sústava ako ostrov, nie je prepojená s nikým okrem Moldavska,“ vysvetľuje aktuálnu situáciu Adriana Komorníková z komunikačného odboru Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy. Tento stav trvá od minulého týždňa, keď zhodou okolností Ukrajinci takúto ostrovnú prevádzku testovali a odpojili sa od okolitých prenosových sústav. „27. februára sme zo strany zástupcov prevádzkovateľov prenosových sústav Ukrajiny a Moldavska dostali informáciu o rozhodnutí nepripojiť sa spätne k sieti IPS/UPS, teda Bielorusko a Rusko,“ hovorí Komorníková. Ukrajina sa tak už nevrátila do predošlého stavu. Dopĺňa, že teraz fungujú v ostrovnej prevádzke aj vrátane takzvaného Burštýnskeho ostrova, ktorý bol pred skúškou prevádzkovaný synchrónne so sieťami kontinentálnej Európy.

Bez vplyvu na nás
Komorníková zároveň dodáva, že situácia na Ukrajine nemá na prevádzku našej prenosovej sústavy priamy vplyv. „Informácie, čo sa deje v rámci ich vnútornej infraštruktúry, nemáme priamo k dispozícii. Máme len sprostredkované údaje na základe pracovných vzťahov a intenzívnej komunikácie, ktorá prebieha najmä v súvislosti s riešením otvorených otázok a predbežného vyhodnotenia testov ostrovnej prevádzky,“ vysvetľuje. Vďaka tomu vedia, že je niekoľko vedení ukrajinskej prenosovej sústavy poškodených, ale bez významného vplyvu na prevádzku. Väčšie škody sú avizované v distribučných sieťach hlavne v oblastiach, v ktorých sa bojuje. Situácia je však turbulentná a môže sa rýchlo zmeniť.

Získať aj vyviezť
Ukrajinský a moldavský prevádzkovateľ prenosovej sústavy požiadali o núdzové pripojenie na zabezpečenie stability a najmä frekvenčnej podpory zo strany kontinentálnej Európy. „To znamená, že v prípade väčšej sústavy nedochádza k takým poklesom frekvencie pri výpadkoch zdrojov ako v ostrovnej prevádzke,“ povedala Komorníková. Zvyšok Európy taktiež bude môcť Ukrajine a Moldavsku ponúknuť havarijnú pomoc, čo bez prepojenia nie je možné. „Práve synchronizácia s európskou elektroenergetickou sústavou by Ukrajine pomohla jednoduchšie zabezpečiť rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny a minimalizovať tak riziko úplného výpadku, blackoutu,“ opísal Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk. Jednoducho, náš východný sused by v prípade nedostatku dokázal získať dodávky elektriny z Únie a v prípade prebytku by ich zasa vedel vyviezť.

Posúdenie rizík
Definitívnemu „áno“ núdzovej synchronizácii musí predchádzať dôkladné posúdenie rizík a aj ich potenciálnych riešení. Pôvodne mal celý tento proces trvať osemnásť mesiacov.
„Určite sa tento čas dá skrátiť, možno aj bezprecedentne, no podľa nás tu musí prísť k jednohlasnej dohode všetkých prevádzkovateľov prenosových sústav kontinentálnej Európy,“ myslí si generálny riaditeľ našej prenosovej sústavy Peter Dovhun. Spadajú tu siete 26 krajín v rámci ENTSOE – európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu. „Časový harmonogram sa neodvážime odhadnúť. Začali sa kroky na riešenie tejto otázky z prevádzkovej, bezpečnostnej, obchodnej, ako aj právnej stránky v rámci pracovných skupín aj za účasti našich zástupcov,“ hovorí Komorníková za slovenskú sústavu.

 

Okamžité pripojenie k nám nie je možné

 

Expert na energetiku Andrej Hanzel vysvetľuje, čo treba absolvovať pred pripojením k európskej sústave.
Ukrajina žiada o synchronizáciu s európskou elektrizačnou sústavou. Ako to pripojenia prebieha?
Slovensko bolo synchrónne pripojené k západoeurópskej sieti asi po piatich rokoch od žiadosti. Počas tohto obdobia bolo potrebné preukázať, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava dokáže pozitívne ovplyvňovať najmä frekvenciu siete, ale museli byť splnené aj ďalšie podmienky. Najmä tie, ktoré súvisia s bezpečnosťou prenosu elektriny vnútri krajiny a tiež aj navonok, teda export a import. Na Slovensku boli potrebné rekonštrukcie regulátorov turbín a elektrických generátorov. A veľká investícia bola potrebná na rekonštrukciu celého riadiaceho systému sústavy. Bolo potrebné zabezpečiť nové meracie body a zber dát v reálnom čase v sekundách.
Experti už teraz hodnotia prevádzkové, bezpečnostné, obchodné i právne otázky.
Pripojenie každého nového územia do synchrónnej sústavy je komplikovaný proces, ktorý má dve roviny problémov. Legislatívnu a technickú, a tá je spojená s ekonomickými nákladmi. O tom, že pripojenie nového územia nie je taký jednoduchý proces, svedčí aj fakt, že všetky tri pobaltské republiky – i napriek ich veľkej snahe odpojiť sa od Ruska – sú stále súčasťou elektrizačnej sústavy, ktorú riadi de facto Rusko ako najväčší subjekt tohto prepojenia. Pritom komisárom pre energetiku bol štyri roky Litovčan Andris Piebalgs, ktorý bol neskôr aj komisárom pre rozvoj.

Čo teda krajina musí splniť, aby sa mohla pridružiť k zvyšku Európy?
Je potrebné mať primerané prepojenie na susedov. Tými by sa z hľadiska elektroenergetiky stali Poľsko, Slovensko, Rumunsko, a to na vysokonapäťovej úrovni minimálne 400 kilovoltov, ktoré sa musí v prípade Ukrajiny dobudovať. Pred 30 rokmi bolo prepojenie na úrovni dokonca 750 kilovoltov. Treba vykonať revíziu, v akom stave je samotné zariadenie, a prípadne využiť aspoň súčasný koridor na výstavbu nového vedenia.

Istá skupina štátov má obavy, aby sa aj po pripojení Ukrajiny zachovala bezpečnosť. Je na to dôvod?
Dnes je veľká móda hovoriť o blackoute. A je to neférové, pretože zmienka vyvoláva strach nielen u obyvateľstva, ale aj v podnikateľskej komunite. Ak by sa blackout udial, bol by to skutočný problém pre elektrizačnú sústavu. Preto boli vybudované silné technické opatrenia, ktoré dnes úroveň vedy a techniky ponúka. Ak sa objaví v energetike problém – skrat alebo náhla zmena frekvencie, neočakávaná zmena v napätí –, takáto oblasť je ihneď izolovaná, aby sa prípadná porucha nešírila ďalej.

Slovensko bolo pripojené k západoeurópskej sieti po piatich rokoch od žiadosti.

 

Pripojenie atómových elektrární Ukrajiny do európskej siete de facto znamená ich ukradnutie zo siete Ruska, Bieloruska a ďalších postsovietskych štátov. Všetky jadrové elektrárne na Ukrajine vybudoval ZSSR.

Neboli vybudované na to, aby sa na nich vyžierala západná Európa, ktorá by v prípade ťažkých energetických problémov - ktoré sú už tu - bez váhania Ukrajinu vycucla a nechala padnúť energeticky na hubu. Preto proces pripojenia zúfalo beží aj vo vojne.

Ak nastane na Ukrajine v dôsledku snahy pripnúť ju do európskej siete blackout, neverte korporátnej mediálnej žumpe a facebooku Polície SR, že to spôsobilo Rusko.

A Moldavsko? To nikoho nezaujíma. Okrem Rumunska. To záujem má.