Vo svete prebieha genocída páchaná na bielych. O tom sa nedá pochybovať, nech sa akokoľvek pozriete na počty a dynamiku rastu populácií, a keď sa pozriete na ich globálny pohyb.

Samotná genocída sa zatiaľ neprejavuje tragickým poklesom počtu ľudí bielej rasy, ale horibilným nárastom ľudí farebných rás. Druhým výrazným znakom je zmenšovanie sa územia, kde je biela rasa vo väčšine. Bývalý priestor bieleho človeka sa stáva doménou farebných, a čo je najhoršie, jedná sa o jadrové oblasti, čiže miesta, kde rasa belochov má svoje pôvodné historické centrá - najmä Európu.

V Afrike a na Blízkom Východe a Indickom subkontinente narástli populácie do miliardových počtov. Sú to ľudia v štatistickom priemere neschopní udržiavať komplexnú modernú spoločnosť, nemajú na to inteligenčné, ale hlavne vôľové a morálne predpoklady. Nie sú ani schopní žiť vo svojich krajinách, ktoré sú absolútne preťažené. V celom tomto svete hrozí nielen prepad do chudoby a pomerov afrického subsaharského  typu, ale aktuálne nedostatok pôdy, vody, zničenie základnej ekológie a hladomor globálnych rozmerov.

Títo ľudia majú voči svetu belochov len dva postoje: nenávidia ho, pretože je dôkazom ich vlastnej druhoradosti, a za druhé naň hľadia ako na korisť, ak chcete, ako poslednú možnosť vlastného prežitia (na úkor belochov, za cenu vyvraždenia belochov, samozrejme, ale to je cudzincom jedno, lebo bezcitnosť a neprítomnosť svedomia je jeden z dedičných deficitov, ktoré majú).

Zo strany týchto farebných populácií teda nemožno čakať akúkoľvek empatiu pre svet a životy belochov. Farební už dávno všetci zistili, že vo svete belochov dokážu žiť iba na okraji a nedokážu sa mu prispôsobiť - preto to prispôsobenie už ani neskúšajú. Ich životná stratégia je vysať belošský svet a hrubo ho zdeformovať na svoj obraz - na ten svet, čo mali doma pred tým, než si ho zničili.

Zaujímavejší je pohľad na to, prečo tento proces doslovne podporujú aj milióny bielych. Pokus pochopiť to sa opakuje znova a znova, lebo je nevyhnutné odstrániť takýto samovražedný postoj.

Ešte pred zapísaním dôvodov je prvý všeobecný faktor: postihnuté biele populácie sú nevedomé toho, čo robia. Nechápu dosah týchto činov, vidia iba krátkodobý dopad, a nie dlhodobejšiu perspektívu. Neznalosť vzniklá aj všeobecnou debilizáciou spoločnosti, cielenou propagandou jej nepriateľov, to je základný faktor. Ale je príliš všeobecný, takže musíme konkrétnejšie.

1. Odcudzenie a z neho plynúca nenávisť

Je veľká skupina bielych ľudí, ktorá nepociťuje svoju identitu ako belošskú. Považuje svoju osobnú kultúru za výsledok iných etník, iných rás, nejakého metafyzického bôžika, prípadne iného nebelošského faktora. Ak si odmyslíme skutočných či myslených miešancov, žijúcich medzi belochmi, tak sú to hlavne členovia rôznych náboženstiev a siekt. Títo považujú bielu kultúru, ktorá ich obklopuje, za cudziu, nepriateľskú, nemajú ju radi, opovrhujú či nenávidia ju a snažia sa ju preto oslabiť, zničiť.

Toto je univerzálny proces, ktorý sa vždy vyskytoval a nedá sa ovplyvniť apelovaním na "dobrú vôlu" či na "všeobecnú lásku" a podobne. Ak žijú spolu dve antagonistické kultúry, budú sa navzájom ničiť - aj keby dotyční ľudia sami mali dojem, že vlastne nič také nechcú.

2. Výhrady voči  minulosti a súčasnosti  belošskej civilizácie

Medzi bielymi žije množstvo ľudí, ktorí považujú civilizáciu svojich predkov, z ktorej oni sami vyrástli, za zlo. Každá civilizácia má svoje morálne úpadky aj faktické slepé uličky smerovania. Biela civilizácia je najrozsiahlejšia a pre svojich členov samozrejme najlepšie známa - preto vzniká prvotný omyl, že ona má pochybení najviac. Je to ohromný omyl a len výrazne obmedzené vzdelanie  môže viesť k takému názoru. Týmto ľuďom treba odporučiť, aby aspoň trocha spoznali naozajstný svet.

3. Obava o budúcnosť belošskej civilizácie, hľadanie iných ciest , hľadanie multikulti  

Toto je verzia predošlého, len sa kriticky hľadí ani nie tak na minulosť bielej civilizácie, ako skôr na budúcnosť.

Biela civilizácia prirodzene nemá zaručenú skvelú budúcnosť, zvlášť pri súčasnom tlaku iných rás, ale aj z dôvodu vyčerpania zdrojov a podobne. Preto sa vyskytujú ľudia, čo úprimne veria, že biela kultúra potrebuje iné podnety, iné smery - a paradoxne  ich hladajú v iných, oveľa viac zlyhávajúcich civilizáciách. Darmo im budete ukazovať realitu života v Afrike či Bangladéži, oni veria, že čím viac prísad dáte do polievky, tým bude lepšia. Lenže civilizácia a hlavne rasa nie je polievka, ale kvalitná oceľ, ktorej zložky treba presne udržiavať.

Biela civilizácia bude mať problémy, ale ak chce mať šancu vyriešiť ich, tak iba vo svojej najlepšej kvalite, vo svojej čistej forme. Inak sa rozpadne pod prvým tlakom ako hlinený kolos.

4. Slabosť, neschopnosť sa brániť, rezignácia - globalizovaný svet

Títo ľudia vidia nebezpečenstvá hroziace z cudzích kultúr, ale sú tak defétistickí, že neveria možnosti sa tomu brániť. Vraj je svet globalizovaný a cudzie etniká sa sem tak či tak dostanú.

To je ťažký faktický omyl, zväčša je to zámerná lož, vyskytujúca sa len v posledných desaťročiach. Cudzie etniká mali v minulosti ešte otvorenejšie hranice, ako dnes a naopak, dnes umožňuje technika oveľa lepšie stráženie hraníc, ako kedykoľvek v minulosti.

5. Naivita, rozmaznanosť

Celé generácie bielych vyrastali  rozmaznané. Mnohí preto ani v dospelosti nie sú schopní akceptovať existenciu tragických problémov a protikladov -  a tak to riešia ich popieraním.

Toto je asi najrozšírenejší zdroj hlúposti belochov. Je to vlastne prejav klasického mechanizmu degenerácie civilizácií na vrchole svojej moci. V podstate biele etnikum začína rodiť nezrelých, nedospelých, "nebielych".

6. Humanita - snaha pomôcť a spasiť celý svet

Je to analógia spomínanej naivnej detinskosti, toto sú klasickí dobrosráči. Títo ľudia ale nepopierajú problémy farebného sveta, len ich realitu tlmia predstavou, že je v silách bielej populácie im všetkým pomôcť. Pomôcť im tam vonku, alebo ich prijať u nás.

Samozrejme, podobné utópie sa prejavujú neochotou rozmýšľať reálne. Týmto ľuďom poviete, že všetkých černochov nemožno prijať do Európy - ale oni aj tak budú trvať na tom, že to treba robiť. Proste mienia radšej nabrať na čln toľko pasažierov, až sa rozpadne a utopia sa všetci, než aby dokázali povedať "Stop, čln je plný".

Na záver týchto bodov treba zopakovať, že všetky tieto choré tendencie sú zámerne živené a podporované vedomými nepriateľmi bielej kultúry a bieleho etnika. Bez tejto cielenej podpory v médiách, v masovej popkultúre a v totalitnej výchove by sa tieto choroby medzi bielymi nikdy nerozšírili tak, ako v súčasnosti. Takže všetky tie vyššie spomínané prejavy a spôsoby chorého myslenia sú len symptóny - základný zdroj choroby je  nenávisť cudzích elementov voči belochom.

Koniec civilizácií nie je to isté, ako koniec rasy

Je to stará známa vec, ale minimálne od čas Oswalda Spenglera sa hovorí o životných cykloch civilizácií. Každá civilizácia má svoje detstvo, rozkvet a nakoniec úpadok a zánik. Potom prídu iné a cyklus sa opakuje. Jasné, triviálne, jednoznačne pravdivé.  Konieckoncov, napríklad len nedávno skončil taký cyklus toho výtvoru, čo sa nazýval "komunizmus", aj Západ už má niekoľko cyklov úpadku za sebou.

Treba ale upozorniť:

kým pády civilizácií sú bežným javom histórie a ich cyklický život sa znova obnovuje, tak história, ba ani prehistória, nepozná zničenie rasy, po ktorom by nasledovalo nejaké jej oživenie. Civilizácia, tento kultúrny fenomén existujúci len 10 000 rokov, sa vytvára a zaniká v historickom meradle relatívne rýchlo. Zničenú rasu ale nikdy nikto ešte neoživil, a zrejme to na Zemi ani nie je možné. Vyhubenie rasy, genocída, je to isté, čo smrť jednotlivca - nezvratný proces, trvalá strata, prepadnutie sa do pekla.

Takže si to rozmyslite, ako ďaleko to necháte zájsť.

Nezabúdajte, že človek je iba jeden z mnohých živočíšnych druhov. Nič viac a nič menej. Dalo by sa parafrázovať: Keď vyhubili nosorožcov, mlčali ste, keď vyvražďovali gorily, mlčali ste, teraz idú vyhubiť vás a vaše potomstvo - a mlčíte tiež.

V pekle vám krik už nepomôže.