Problémom je, že množstvo začínajúcich podnikateľov sa necháva zlákať na príbehy bohatých ľudí o tom, že začali svoje spoločnosti budovať z ničoho a po pár rokoch sa zmenili na bohatých a úspešných podnikateľov. Avšak ja tvrdím, že na to sa začínajúci podnikateľ nikdy nemôže spoliehať, nemôže si brať z toho príklad. Nemôže si hovoriť, že keď ten a ten jedinec to dokázal, tak ja to dokážem tiež.
Podľa profesora Fursova, reálne analógie súčasnej globálnej krízy netreba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze tridsiatych rokov, ani v kríze z obdobia rokov 1973-1983, ale v „obdobiach chronologických medzníkov“. Typologicky najbližšie sa takéto obdobie vzťahuje na roky 1873-1933. Práve vtedy sa sformovalo „aktuálne 20. storočie“, všetky jeho hlavné sily a protirečenia.
Faktom je, že svet je Nemeckom fascinovaný. Spomedzi všetkých členov EÚ ako jedinej krajiny akoby sa kríza vôbec nedotkla. Kým v Španielsku, Portugalsku či Grécku dosahujú percentuálne údaje o nezamestnanosti hrozivé rozmery, v Nemecku je miera nezamestnanosti na rekordne nízkej úrovni. Kým ostatným krajinám Európy takmer kolabuje export, v Nemecku je to hybná sila ekonomického rastu. Ak sa teda hlásim k “veľkonemeckej” filozofii, hlásim sa k udržaniu konkurencieschopnosti domáceho trhu, finančnej disciplíne, zvyšovaniu domácej spotreby a k zodpovednému korporatizmu.
Je roky známym faktom, že USA rešpektujú len tie dohody, ktoré sa im hodia, a oficiálnou politikou Bieleho domu je vydieranie za pomoci rinčania zbraňami.
V tichosti, bez zbytočných rečí bolo odobraté obrovské vlastníctvo krajín s „totalitnou minulosťou“, prebehli miestne privatizácie, v dôsledku ktorých novými „privátnymi“ vlastníkmi sa stali, ktovie prečo, výlučne nie miestni vlastníci. Opäť zdôrazním: hlavným, jednoduchým a efektívnym nástrojom toho, čo sa deje – je pod kontrolu postavená, riadená, skorumpovaná elita miestnych národov. Tá teraz uviazla v slepej uličke a v strachu pre budúcnosťou. Tento strach je oprávnený.
Možno to niekomu bude znieť ako rozprávkový nadpis, ale nie je to tak úplne nezmyselné tvrdenie. Spotrebné dane, dane z pridanej hodnoty, dane z platu, dane z nehnuteľností sa dajú zrušiť veľmi jednoducho. A pritom štát môže ďalej fungovať a občania sa budú mať oveľa lepšie.
Uverejňujeme spojenú sériu blogu Pavlíka Morozova alias Leonarda o histórii finančníctva, teda o najpodstatnejšom atribúte histórie posledných pár storočí ( na Západe, ale, samozrejme, s globálnym dopadom).
Doteraz sa naša civilizácia osvedčila ako veľmi odolná. Čo všetko už na nás roky hrozí padnúť: krach burzy, krach bánk, štátny bankrot, svetová vojna, hladomor – a v roku 2012 hrozil dokonca úplný "koniec sveta". Tak aspoň niektorí verili. Bezpochyby mnohí hladia do budúcnosti ešte stále s obavami, ale napriek všetkým svetovýn témam, v živote väčšiny ľudí sa neprejavujú zmeny. A teda kým problémy nepocítia na vlastnej koži, prevláda ľahostajnosť.
Prečo sa občania západných priemyselných krajín nechajú tak radi klamať?
Žijeme v blahobyte, naše krajiny sú bohaté, existuje rozsiahla stredná trieda, sme slobodní a demokraticky zvolená vláda koná v najlepšom záujme ľudu. Nielenže tieto lži sú nám znova a znova predkladané, väčšina ľudí dokonca verí v tieto nezmysly. Ľudia, ktorí sa denne trápia v dopravných zápchach, len aby boli načas v práci. Ľudia, ktorých plat horko-ťažko stačí financovať ich skromný život. Ľudia, pre ktorých strata ich nenávideného pracovného miesta vedie k finančnej katastrofe. Široká verejnosť nie je stredná trieda - je to ľudský kapitál!
Prostá skutečnost je taková, že finanční sektor je příliš mohutný a mocný, než abychom jej mohli efektivně regulovat. Ve Spojených státech se nezvladatelná moc bankovní lobby už stala problémem, který uznává politická levice i pravice. A dokonce i kdyby se podařilo největší banky rozbít, zřejmě by se obnovily v ještě koncentrovanější podobě, jak vysvětluje profesor Gar Alperovitz z Marylandské univerzity. V Británii je situace méně přehledná nežli ve Spojených státech, ale málokdo by se snažil popřít zhoubný vliv londýnského City, který se promítl do oslabení závěrů Vickersovy zprávy. Požadavek důsledného faktického oddělení obchodního a investičního bankovnictví nahradil požadavek „samostatně vedených účtů“ a to ještě až k roku 2019.
Poznáte rozprávku o polievke zo sekery? Putuje hladný vojak krajinou a príde k domčeku, kde žije lakomá starena. Pýta si jesť, ale starena nedá. Tak sa jej vojak spýta, či vie robiť polievku zo sekery, že by jej ukázal ako sa to robí, keby mu na chvíľu požičala sekeru. Za odmenu sa z polievky naje.
Hlavná hlasná trúba propagandy plutokracie na Slovensku, stoka zvaná Sme, dnes poskytla priestor maďarskému ekonómovi menom Péter Duronelly v téme: súčasné maďarské problémy. Nie, tentoraz nejde o slovensko-maďarské vzťahy. Ide o celkovú ekonomiku "moderných" štátov. V interview padli niektoré vety, ktoré, po presnejšom pochopení, dosť jasne odzrkadlujú iluzórnosť slobodnej ekonomiky štátov, ako aj ich závislosť na nadnárodnej plutokratickej mafii.
S príchodom nového roka zaplnili titulné stránky korporátnych médií iránske vyhrážky o uzatvorení Hormuzského prielivu v Perzskom zálive a "analytici ropného trhu" sústredili svoj chabý intelekt na vytváranie scenárov, že čo bude, keď bude... prieliv nepriechodný. Dôvod iránskych úvah o takomto zásadnom kroku sa však nedozvieme. Ich spúšťačom sa stal obdobný akt, aký použili židovskí bankári so sídlom v USA proti Nemecku v 20. rokoch.
Tento raz je snahou banksterskej mafie zabrániť prostredníctvom amerických sankcií uvalených na iránsku centrálnu banku, aby dostal Irán za ropu zaplatené. Irán totiž ako platidlo za svoju ropu neakceptuje USD a významne sa tak zúčastňuje na erózii petrodolára, ktorý garantuje židoameričanom svetovú hegemóniu.
Píšuc z regiónu, ktorý vytvára viac fráz na štvorcový meter, než ktorýkoľvek iný – z Blízkeho východu – mal by som sa azda zastaviť pred tým, než poviem, že som v živote nečítal toľko odpadu a úplných blábolov, ako teraz o finančnej kríze.
Ale nebudem zadržiavať svoje rozhorčenie. Zdá sa mi, že reportáže o kolapse kapitalizmu dosiahli nové dno, prekonávajúcaj Blízky východ, a to v dôsledku čírej slepej poslušnosti voči tým istým inštitúciám a harvardským "expertom", ktorí celú tú zločinnú tragédiu spôsobili.