korporáty

Máme za sebou fchancúske voľby. Boli učebnicovou ukážkou technológie zvanej demokratické voľby. Nahnevaný a podvedený národ silne cíti, že je v ohrození. A napriek tomu nepriateľ, predstaviteľ záujmov cudzej veľmoci tie voľby jasne vyhral.

Kedysi aj náš pán premiér spomínali tretiu cestu. Ba dokonca sa mi čosi marí, že sa aj jeho strana jeden čas tak volala: Smer – tretia cesta. Už tú tretiu cestu nespomína, asi na ňu pod dojmom štedrých sponzorských darov po prvej ceste zabudol.

Někdy v roce 1905 pronesla služka ke svému pánovi tuto větu: „Říká se, že na Kubě bude válka, a já tam mám rodinu.“ Pan Rothschild odvětil: „Žádná válka nebude, nedám peníze.“ A skutečně, i když se vedly řeči, že válka na Kubě je nevyhnutelná, neválčilo se.

Ešte pred 50 rokmi klasickí ekonómovia považovali za prejav životaschopnosti ekonomiky, keď dokázala produkovať veci, ktoré ľudia chcú (a vedia za ne aj zaplatiť). Dnes bola ekonomika predefinovaná na čosi, čo sa nazýva Hrubý domáci produkt, či HDP.

Na Slovensku od roku 1948 prebiehal proces intenzívnej morálnej a intelektuálnej degenerácie národa. Ak si niekto predstavoval ako ja, že po roku 1990 sa situácia zmení, neprestáva si pretierať oči! Sprostých amorálnych komunistických papagájov komsomolcov nahradili často ešte sprostejší a amorálnejší papagáji finančnej oligarchie, pričom na môj vkus príliš často sú to tí istí sprostí komsomolskí papagáji.

V Literárnej prílohe denníka Právo vyšiel na začiatku januára 2000 rozhovor s filozofom Egonom Bondym. Myšlienky, ktoré boli vyslovené v tomto interview majú byť podnetom k diskusiám o povahe doby, v ktorej žijeme.

Konzervatívna strana CDU/CSU získala vo včerajších spolkových nemeckých voľbách úspešných 41,5%, čo je o 2 percenta viac, ako minule. Je to ich úspech, pretože stúpanie obľúbenosti počas vládnutia nie je vec ľahká. Pripomína to úspech strany Smer na Slovensku - okrem stabilnej popularity počas vlády sú to aj podobné dominantné percentá, ale aj ďalší faktor - problém s koaličným partnerom.