Roland Edvardsen

authenticated user,dopisovatel

komentáre

Roland Edvardsen

Máš pravdu. K stavovskému zriadeniu nakoniec nedošlo. A pojem klérofašizmus je iba boľševický nezmysel, ktorý ani nedáva zmysel. Ja by som ideológiu 1. Slovenského štátu označil skôr za kresťanský korporativizmus. Práve v ňom sa zhliadli Franco, Tiso a ďalší "večný panic" Salazar, ktorý dokonca skutočných fašistov - národných syndikalistov - v Portugalsku zakázal, pretože chceli sekularizovať štát, povoliť rozvody, atď.

Títo katolícki korporativisti ponímali korporácie skôr ako nejaké „stredoveké cechy“, zatiaľ čo fašistická forma korporativizmu bola formou socializmu. Fašizmus tiež staval na odkaze pohanského Rímskeho impéria, nie na úpadkovom „Ríme“ kresťanov.

1. Slovenský štát nebol fašistickým, ale skôr konzervatívno - autoritatívnym a viac ako fašistické Taliansko alebo NS Nemecko pripomínal skôr režimy v Portugalsku a Španielsku, hoci bol pochopiteľne ovplyvnený svojim okolím. Koniec koncov tento režim ani len nezaviedol trest smrti a ani nejako extra neprenasledoval politických odporcov. Také NS Nemecko s nepriateľmi režimu zachádzalo neskonale tvrdšie.

Roland Edvardsen

Do istej miery s tebou súhlasím. Kotlebovci svojim hlúpym prístupom svoju situáciu len zhoršili. Sú to primitívi a iracionálni tmári, ktorí by Slovensko mohli priviesť do ekonomického marazmu a ťažkej izolácie (ak by mali reálnu moc), na tom sa s tebou zhodnem. Ale pokiaľ viem, tak s útokmi začal ako prvý Danko. Danko bol od začiatku zlý stratég - namiesto toho, aby sa snažil prebrať LSNS voličov (čiastočným) prebratím ich radikálnejšej agendy a rétoriky (tak ako to urobil Orbán vo vzťahu k Jobbiku), tak začal robiť presný opak. A na to aj doplatí, pretože to posledné, čo jeho voliči chcú počuť je obrana Izraela, islamu a tvrdé potláčanie slobody slova v mene kdejakých menšín. Danko v podstate začal robiť niečo podobné čo Jobbik, ktorý akoby chcel viac osloviť liberálneho voliča. Lenže Jobbik na upustenie od svojich princípov len a len doplatil a inak to nebude i pri Dankovi. SNS nikdy nebude dobrá pre liberálov a ich médiá a vždy ostane na nej "biľag" nacionalizmu a tzv. xenofóbie. Naopak, pre Danka a spol. to môže dopadnúť veľmi zle, presunom hlasov buď k LSNS, alebo aj ku SMERU, ktorý momentálne nie je kotlebovcami a Židmi natoľko posadnutý ako Danko.

Roland Edvardsen

Hrnko tuším rieši Dúhový pride - najdôležitejšiu letnú "párty" na Slovensku - teda 2. najdôležitejšiu, samozrejme po Pohode. A Danko tuším tiež rieši/riešil niečo podobné s Krempaskou a Lúčnym: https://www.teraz.sk/slovensko/andrej-danko-si-prevzal-anti-cenu-homof/3... Miloval by som vidieť ten ich rozhovor. :-D

Ale vážne k Dankovi. Čomu ten človek vlastne rozumie? Naozaj nerád zase vyťahujem IQ, ale on naozaj miestami pôsobí, že ho má dosť nízke (teraz vôbec nechcem akokoľvek žartovať, ako fakt seriózne). Ako právo nie je jednoduché, ale ak je človek veľmi usilovný, má motiváciu a výdrž, tak ho podľa mňa vyštuduje i s priemerným IQ (okolo 100). Danko môže byť takýto prípad. Možno má nejaký manažérsky a organizačný cit, ktorý mu umožnil viesť stranu, neviem, ale inak ten človek často pôsobí tak neskonalo tupo, nemožne. Pokiaľ viem on dokonca ani neovláda dobre žiaden cudzí jazyk (vie len na nejakej jednoduchšej úrovni konverzovať v nemčine. Po anglicky nevie vôbec a potrebuje tlmočníka). Vlastne on neovláda dobre žiaden jazyk, takže čo sa tu vôbec nad tým pozastavujem, že? :-)

Roland Edvardsen

Ja som teda naozaj z inej generácie, ale pri sledovaní Brežneva naozaj musím krútiť hlavou nad tým, čo alebo koho môžu niektorí ľudia považovať za "sympatického". To naozaj komunizmus tak zdevastoval ľuďom dobrý vkus? :-)

Ale rozmýšľal som akú novodobejšiu politickú osobnosť by som ja označil za sympatickú. Nuž, tak nejako mi na prvom mieste vychádza asi Jared Taylor. Ten chlap má proste takú úžasnú prezentáciu - kľudnú, kultivovanú, veľmi inteligentnú a priam aristokratickú. Takých ľudí sa naozaj veľa nenarodí.

A zo štandardných politikov bol celkom dobrý Haider. Ale aj ten nový Rakúšan - Kurz - má niečo do seba. Veď je taký všeobecne páčivý typ - mladý, svieži, energický, atraktívny. Veď práve toto sa predsa normálnym ľuďom bude prirodzene páčiť a nie obézni mľaskajúci komunistickí dedkovia, no nie?

A ešte stále mám rád aj Marine Le Pe - aj keď v poslednom čase mám dojem, že akosi upadla.

Roland Edvardsen

Áno, je to o chromozómoch. Pochopiteľne rodia sa aj jedinci s rôznym stupňom hermafroditizmu - ale to je jednoducho anomália, porucha, nič viac.

Zaujímavé, že WHO ešte v r. 2016 potvrdila, že transgenderizmus je duševná porucha - a o 2 roky tu máme takýto obrat. Ono oficiálny dôvod deklasifikácie je, že to vraj má zredukovať stigmatizáciu takýchto osôb a pomôcť ich lepšej spoločenskej akceptácii. Nuž, toto sú naozaj naivné predstavy a dosť stupídne argumenty. Bežní ľudia ich nebudú vnímať o nič lepšie len preto, že nejaká organizácia ich z čisto z tohto dôvodu uznala za zdravých. A nepomôže to ani samotným transgenderom, ak budú klamať samých seba - rovnako ako by nepomohla schizofrenikom alebo depresívcom predstava, že sú úplne zdraví. Samozrejme ľudia za takéto choroby nemôžu a treba sa k nim chovať ohľaduplne a s úctou, ale rovnako je voči nim nepoctivé, keď sú takto klamaní a zneužívaní.

Ako svet sa naozaj kvôli tomuto nezrúti, keďže je to taká zanedbateľná menšina (veď transgenderov je v populácii len 0,1 až 0,3% - aj taká nízka frekvencia výskytu o niečom vypovedá. Ja pracujem a žijem v BA a homosexuálov stretávam pomerne bežne, ale v živote som nestretol žiadneho transgendera - teda aspoň o tom neviem. Možno je to s nimi podobné ako s "lesbami" a v skutočnosti neexistujú. :-)), ale skôr ide o tú vágnosť a politickú ovplyvniteľnosť psychiatrickej vedy - to je problém.

Roland Edvardsen

Jednoznačne by na tých súťažiach nemali byť ani len silikónom pozmenené ženy - treba pretláčať prirodzenosť v kráse - a už vôbec nie vykastrovaní a hormónami nadopovaní chlapi. Hoci transgenderi môžu mať odlišné mozgy a hormonálna terapia do istej miery ovplyvní ich biológiu smerom k vytúženému pohlavia, tak biologicky to sú stále muži s XY chromozómom, mužskou kostrou a pôvodne s mužskými reprodukčnými orgánmi (resp. ženy, ak ide o opačný prípad). 

Existencia binárnosti pohlaví totiž nestojí ani na množstve daných hormónov v tele, ani na vonkajších fyzických atribútoch, ktoré okamžite rozpoznáme a nie je dokonca postavená ani na samotných sexuálnych orgánoch. Základom binárosti je totiž separácia medzi dvomi sadami vlákien DNA a následne rozlíšenie, či stojíte na jednej alebo druhej strane. To je základný determinant, či ste mužom alebo ženou -  či môžete participovať v rámci ľudskej reprodukcie na strane muža alebo na strane ženy. 

 A transgenderizmus, resp. genderová dysfória musí byť tiež psychiatrickou vedou považovaná za duševnú poruchu a to kvôli veľkej komorbidite maladaptívneho správania u transgenderov  - napr. 41% transgenderov sa pokúsilo o samovraždu v porovnaní len s 5% bežnej populácie. Samozrejme argumentuje sa tým, že trpia zvýšením stresom kvôli transfóbnej spoločnosti a ak spoločnosť prestane byť taká transfóbna, tak ich stav sa zlepší. Fajn. Ale prečo ich potom toľko spácha samovraždu i po "transformácii"? Prečo stále u nich bude pretrvávať pohlavná dysfória i po "premene", ktorá ju mala ukončiť? Áno, určite tam svoju rolu zohráva aj odmietavý postoj majority, ale netreba si zakrývať oči pred tým, že gró problému je ich vlastný, mimoriadne radikálny, nesúlad medzi ich fyzickými atribútmi a vnútorným nastavením - stav kedy de facto nenávidia vlastné telo a jeho prirozené prejavy.

Problém tu totiž spočíva v tom, že táto transformácia veľakrát nesplní očakávanie transgendera. Existuje totiž o nej množstvo mylných predstáv. Napr. aj to o tom spomínanom hlase - transgenderom sa nezmení hlas ani po hormonálnej terapii a mnohí musia podstupovať hlasový tréning, aby zneli ako opačné pohlavie. Rovnako platí, že čím neskôr transgender podstúpi hormonálnu terapiu tým ťažšie bude pre neho prezetovať sa ako žena. To je napr. dôvod prečo Bruce Jenner pôsobí tak ukrutne divne  - a ten si dokonca ani neodfaklil "klobásu" a je stále na ženy (čiže je vlastne lesba? :-D), keďže ide o tzv. gynekofilného transgendera (niektorí psychiatri ako napr. Cantor a Blanchard rozlišujú 2 typy transgenderov  - androfilných a gynekofilných -  pričom oba typy majú odlišnú anamnézu, odlišné prejavy a vývoj. Kým androfilní sú v podstate niečo ako extrémne zženštilí homosexuáli, ktorých mozgy vykazujú podobnosť s mozgom žien, tak u gynekofilných pôjde možno len o nejaký druh fetišizmu - a aj to je dôvod prečo sú o dosť nechutnejší, prečo veľakrát pôsobia len ako obyčajný crossdresser a ani nepodstúpia terapiu). 

Roland Edvardsen

Nedávno sme sa tu bavili o definícii duševnej poruchy a uvedomil som si, že som zabudol spomenúť jedno veľmi dôležité, resp. často opakované, kritérium: vnútornú vyrovnanosť. Pokiaľ nejaká podmienka spôsobuje jedincovi stres, zlé pocity, bolesť, utrpenie, tak je to choroba. Rovnako i vtedy, ak mu táto podmienka znemožňuje normálne fungovať v spoločnosti. A genderová dysfória toto kritérium jednoducho spĺňa. Transgender trpí, lebo je uväznený v tele, ktoré nechce.
Samozrejme v prípade transgenderizmu je to nadväznosť na reakciu spoločnosti. Do akej miery tu zohrávajú svoj vplyv externé vplyvy (okolie, spoločnosť) a do akej je to ich vlastný vnútorný problém, odmietanie vlastného tela.

Roland Edvardsen

To bola naozaj iná doba. Keď premýšľame o historických osobnostiach, tak je fajn si predstaviť kam by sa politicky zaradili, ak by sa narodili do dnešnej doby. Tiso by bol podľa mňa obyčajný umiernený kresťanský demokrat, napríklad (a hlavne by nebol ani kňazom, resp. nemohol by byť kňazom). A Šrobár možno v Progresívnom Slovensku. Ale nie, tomu naozaj krivdím. Myslím, že by bol skôr v Smere alebo v SAS. :-)

Ale preč od fantazírovania. Dotkla si sa niečoho, čo spomínam i ja veľmi často, t.j. skutočnosť, že i ľavičiari/progresivisti ako Šrobár sú dnešnými štandardmi považovaní za celkom silných nacionalistov a anti-semitov. Dobové pomery i naše poznanie sa od vojny tak výrazne posunulo.

Roland Edvardsen

Predstav si, že o morálke sa na práve prednáša pomerne často - aj keď v praxi to na nás veľmi nevidieť, že áno. :-D

Ja som sa naozaj len zamyslel nad podstatou problému:"Dnes je to hovädo Havran, ale zajtra to môžem byť aj ja."

Ja vlastne píšem o tom istom, čo ty. Že pri Havranovi to podporujem, lebo je to zmrd, ktorý si to zaslúži, ale keďže som (v rámci môjho silne anti-abrahámovského svetonázoru) proti anti-rúhačským zákonom, tak je tam istý vnútorný rozpor. Ale ako som už písal - nemám problém proti zmrdom použiť ich vlastné metódy (a zákony).

Roland Edvardsen

Nedávno som mal status o Sulíkovi, kde som písal, že by nebol lepším premiérom ako Fico alebo dokonca ako Danko (o Sulíkovi i Dankovi sa viackrát hovorilo ako o možných budúcich premiéroch). Ja keď si porovnám Sulíka s Dankom, tak Sulík je naozaj na tom o dosť lepšie. Na Sulíkovi vidno, že mu nejaká prehnaná emocionalita a patetickosť veľmi nereže. Toto je veľmi pragmatický a "technický" typ, a preto sme sa u neho nikdy nestretli s nejakým prehnaným pátosom okolo holokaustu a Židov ako u Danka. Sulík má proste viac testosterónu - veľmi jednoducho vyjadrené. :-)
Len Sulík sotva bude lepším premiérom, pretože má horšiu stranu ako Danko a celkovo je obklopený objektívne horšími ľuďmi. A aj o tom to celé je - nemôžete osobu politika kompletne oddeliť od jeho strany. A aj preto som bol v minulosti k Dankovi relatívne zhovievavý - kvôli tým pár zdravším ľuďom v jeho strane (ako napr. Paška) a celkovej pro-národnej minulosti jeho strany.
Sulík samozrejme je tiež dosť "tajtrlík" a "drístač" a v porovnaní s takým Ficom reálne zaostáva (netreba zabúdať i na niektoré jeho pochybné výroky o tom, že Fico to s "monitorovaním moslimov" prehnal alebo že Slovensko by mohlo jednorázovo prijať pár tisíc imigrantov - to vyslovil hneď niekoľkokrát).

Roland Edvardsen

Ja som so situáciou v orbánovskom Maďarsku dobre oboznámený. Áno, Orbán má dobré vzťahy s Izraelom a dokonca navrhol na stretnutie V4 pozvať Izrael. Orbána tiež podporuje v Maďarsku miestna ortodoxná židovská komunita, ktorá je pomerne dosť konzervatívna a ktorej imponuje Orbánovo vyhranenie sa voči islamu. Ono Orbánove vnímanie židovstva je pomerne podobné tomu, čo načrtol Krajniak v tomto svojom texte: http://www.poslednykriziak.sk/som-priatelom-izraela-a-som-na-to-hrdy-kry...
Čiže on rozlišuje akože medzi dobrými "pravicovými" židmi a ľavičiarsko-globalistickou vetvou židovstva.

Lenže Orbán nerobí to čo Danko. Dankov problém nie je v tom, že si niekde búchal čelo o múr a že sa niekde vyslovil za nejakú spoluprácu s Izraelom - ako kopec iných politikov pred ním. To by ho nerobila nijako výnimočným. Tu ide naozaj o to ako to celé preháňa, ako sa doslova masochisticky ponižuje a stráca dôstojnosť (a tým ako politický reprezentant Slovákov ponižuje aj ich). Proste toto nerobí a nerobil vo vzťahu k Židom asi nikto z vládnych politikov a väčšiny opozičných - ani Fico, ani Sulík, ani Pellegrini, ani Blaha, ani Mečiar, ani neviemeštekto vrátane dokonca množstva opozičných či "slniečkárskych" politikov. V tomto je Danko asi naozaj zrovnateľný akurát tak s extrémami ako Kiska alebo Dubačová - a možno ich už aj prekonal. A to sa prosím pekne bavíme o predsedovi akože národnej strany. To je ďalšia rovina, prečo je to celé taký veľký prúser.

A druhá rovina je jeho snaha obmedzovať tu slobodu slova a prenasledovať Slovákov za názory. Tu už naozaj prekročil isté hranice a prejavil sa ako jasný extrémista.

Roland Edvardsen

Trestné podanie na Havrana je vždy správna vec, ale povedzme, že by to nebol on, ale niekto iný - akože normálny. V takom prípade by som mal s tým celkom problém. Ja som totiž ten jeho text čítal a nemyslím si, že išlo až o taký extrém. To zdôvodnenie zo strany Čarnogurských mi príde miestami pekne smiešne (nabudúce bude vyzývať na vraždenie kresťanov...). Ako zase netvárme sa, že cirkev alebo kresťanstvo sú nekritizovateľné (to posledné, čo nám treba by bolo zavedenie nejakých "anti-rúhačských" zákonov) a židokresťan Kuffa nejaký "náš človek", ktorého sa nejako extra zastávať. Pamätáte si na Kuffove začiatky? Ako ho velice velebila svorka okolo Hríbovho Týždňa? A veru vtedy mu rozhodne nevadilo, že ho vychvaľujú "zlí liberáli" - ľudia, ktorí agresívne podporovali vraždenie žien a detí v Iraku či v Izraeli. Kedy sa vlastne tento "hrdina" vyjadril aj k vraždeniu reálnych ľudí vojnovými agresormi, nie len k jeho milovaným embryám? Detto pre jeho brata z Oľano (tam už snáď spozornia aj Kuffovi obdivovatelia z alternatívnych radov), obdobne postihnutého (holt, údery do hlavy od ich alkoholického fotra si očividne u oboch vyžiadali svoje následky :-)).

Roland Edvardsen

Pripomína ti ho, pretože to je Vivo. :-) On určite všetko vie - veď má mať IQ 140. :-)

Roland Edvardsen

Prečítal som si text tejto pani ekonómky a zvažujem, že na toto napíšem rovno celý elaborát, lebo toľko hlúpostí, čo tam posplietala si zaslúži poriadne ostrú reakciu. Až provokačne tupá baba.

Ale predsa len napíšem v rýchlosti niečo stručne i sem. To, že elity nemajú deti nie je vôbec nič novodobé a neobvyklé. Historicky to bolo typické pre Európu napr. v období stredoveku s jeho kňazskou a mníšskou elitou, ktorá požívala tú najvyššiu vážnosť a rešpekt (ale nájdeme podobné prístupy i v Indii, v Tibete a inde), pričom išlo stále o tradičnú spoločnosť, kde sa rodilo kopec detí. Každá spoločnosť bude mať istú časť obyvateľstva, ktorá nie je stavaná na to mať deti a/alebo z rôznych dôvodov nebude môcť a chcieť mať deti -a títo ľudia nie sú ani menej hodnotní ani nemusia byť nejakým spôsobom chorí či skazení. Je normálne nemať deti a je normálne nemať sex (to len v dnešnej extrémne presexualizovanej dobe, stále ovplyvnenej pseudovedeckým Freudom, sa musí podsúvať opak, a preto to niektorí majú problém pochopiť).

To, že Hitler bol bezdetný starý mládenec (ktorý sa len pred smrťou symbolicky oženil), ktorého ženy a sex veľmi nezaujímali (nuž, boli tu pre muža podstatnejšie záležitosti ako takéto malichernosti - a to boj za národ a jeho dobro :-)), nijako neovplyvnilo jeho pro-natalistickú politiku, rovnako ako celibát katolíckych kňazov nemal negatívny vplyv na pro-natalistickú politiku RKC. Človek môže mať svoje osobné dôvody a osobné preferencie bez toho, aby to ovplyvnilo jeho racio, pokiaľ ide o všeobecné dobro celku. Nič neobvyklé. To, že terajšie elity robia ľavičarsku a anti-natalistickú (ale to prevažne voči bielym, to si treba dôsledne všimnúť) politiku teda nesúvisí s tým, že nemajú mnohí z nich deti.

A hlupani by som naozaj odporučil prečítať si niečo o evolúcii od E.O.Wilsona alebo Phillipe Rushtona a ich teórii o skupinovom altruizme. Wilson pekne demonštroval na mravcoch ako sterilné robotnice stále zabezpečujú reprodukčné benefity tým, že pomáhajú svojim plodným príbuzným. A mravce a ľudia sú si podobnejší než by mnohí povedali. :-)

A k tým sebevraždám sa radšej ani nevyjadrujem. Ďalšia ukážka toho aký odpad s absencou základnej logiky nám vylieza dnes z vysokých škôl. Otras.

K dôchodkom tiež škoda reči: treba zreformovať daňový systém a získať peniaze inde - napr. znížením ekonomického bremena tým, že by sme zabránili premnoženiu kdejakých asociálov. Pretože nie ľudia, ktorí nemajú deti, ale práve asociáli, ktorí ich majú priveľa, sú zásadné ekonomické bremeno pre štát.

A hlavne toto teľa zabudlo spomenúť zásadnú vec: anti-natalisti budú predstavovať len veľmi zanedbateľnú časť populácie. Dokonca i rôzni "inosexuáli" a veční starí mládenci alebo staré dievky nebudú tvoriť až takú veľkú skupinu. Väčšina ľudí chce mať deti a chcela by vytvoriť dlhodobejšiu párovú väzbu v rámci ktorej by ich vychovávala. Lenže z ekonomických dôvodov majú dnes problém si to dovoliť. Kto ich dnes podporí? Ako ich štát k tomu motivuje? Všetci dobre vieme ako je to s bytmi a bývaním dnes extrémne ťažké. Kde sú nápady ako znižovanie hypotéky po každom dieťati (až na nulu pri určitom počte - napr. 4 alebo 5), ako to bolo v NS Nemecku? Kde sú také nápady aké som nedávno navrhoval v prípade žien, ktoré by chceli študovať vš? (Preplatiť im štúdium, ak budú mať dieťa). Prečo tá krava toto vôbec nespomenula?

Zbytok už poriešil Norman. Áno, preľudnenie je reálne a je to obrovský problém - obzvlášť pre životné prostredie, zdroje a otázku migrácie. A týka sa to samozrejme hnedoidov, u ktorých treba uplatňovať anti-natalistické politiky. A to čím skôr, lebo už včera bolo neskoro.

Roland Edvardsen

Tá kritika Fica v tom texte mi prišla celkom vtipná, pretože Fico je v skutočnosti menej strčený v "západnom zadku", ako bol svojho času Tiso. Koniec koncov Smer je rozhodne menej zameraný proti Rusku, ako boli svojho času ľudáci. Ale chápem, že zamieňať geografiu a ideológie je z mojej strany intelektuálne nepoctivé, ale predsa len vyčítať dnešnej vláde politiku nesamostatnosti a poklonkovanie cudzej mocnosti, zatiaľ čo velebíme Tisa, je také...

Neviem či má význam vyčítať nielen Ficovi, ale všeobecne ľuďom, nejaký anti-fašizmus (obzvlášť ak ide v zásade o ľudí so zdravými hodnotami, postojmi, nie typickú Antifu a iných "slniečkárov). Nemám rád celú tú mytológiu okolo SNP, lebo poznám pravdu, ale rozumiem tomu, že i smerácke kladenie vencov a iné teatrálne gestá okolo toho predstavuje istú formu slovenského nacionalizmu, aj keď pokriveného. Avšak ide o niečo, čo spája istú, rozhodne nie zanedbateľnú, ak nie väčšinovú, časť Slovákov.

A pokiaľ ide o revizionizmus, tak ten bol a asi aj dlho bude okrajová záležitosť. Ľudia nemajú čas a veľakrát ani schopnosti, motiváciu či obyčajný záujem a zvedavosť nejako podrobnejšie tieto veci študovať - a tak si vystačia pohodlne s klasickým naratívom, ktorý sa učili v škole. A navyše revizionizmus okolo 2. sv. vojny je náročná vec - obzvlášť pre každého, kto by sa tomu chcel venovať nejako profesionálnejšie. Ten proces rozlišovania medzi propagandou jednotlivých strán, falošnými dokumentami a pravdivými, rozoberanie svedectiev a rôznych technických záležitostí a pod. - tak to dá celkom zabrať. A navyše lepšie poznanie dejín Tretej ríše síce môže prispieť k jej pozitívnejšiemu obrazu, ale nikdy nebude zárukou toho, že človek radikálne zmení svoje presvedčenie alebo upustí napr. od liberálnych hodnôt. Poznám revizionistických autorov, ktorí sú aj uvedomelí pokiaľ ide o rasu a židovskú otázku, avšak na otázku, či by chceli žiť v NS systéme by vehementne odpovedali, že nie.
Dôvody prečo človek odmietne nejakú ideológiu alebo režim (alebo ju naopak prijme či bude chcieť obhajovať) budú častejšie postavené na emocionalite, osobnom biase a celkovom stave - napr. i na. príslušnosti k nejakej národnosti, etnicite či rase, pohlaviu, pre náboženské či filozofické presvedčenie, sexuálnu orientáciu, triedu, osobnú históriu jeho rodiny atď, atp. Taký svarga bude obhajovať Slovenský štát, pretože je katolík, Ficovi nemusí byť Slovenský štát taký sympatický, pretože je to ateistický ľavičiar, napríklad. A taký Kamas možno má nejakých nemeckých predkov, ktorých sa dotkla povojnová brutálne denacifikácia, atď. atp. Samozrejme ľudia budú často tvrdiť, že im ide len a len o pravdu,o fakty, ale platí to len pre málokoho. Navyše mnohé z histórie je naozaj len vecou interpretácie, o tom, na ktorú stranu sa jednoducho (častokrát v nejasnom spore) chceš pridať.

Roland Edvardsen

Je to naozaj smiešne - táto snaha oddeľovať Tisa a Slovenský štát od NS Nemecka a dokonca podsúvať, že sme vlastne boli v akomsi "rozpore". Predovšetkým, oponent veľmi ľahko preukáže a poukáže na to, že to jednoducho nebola pravda. Bez NS Nemecka by nebolo ani Slovenského štátu a ani celej tej mytológie okolo Tisa, ktorý bol skôr pasívnym činiteľom, osudom hodený do "rozbúrenej rieky", než jej tvorcom. Rôzni títo "slovenskí národovci" mi pripomínajú kdejaké tie ruské babičky, ktoré sú schopné mať na stene vedľa pravoslávnej ikony zavesený obraz ateistického komunistu Stalina. Na jednej strane budú oslavovať Tisa, na druhej bojovať proti fašizmu a velebiť Rusko. Ale nepochybujem, že v ich hlavičkách si to oni dokážu nejako odôvodniť, hoci zvyšok znalých musí naozaj len krútiť hlavami nad touto schízou. Tu máte menšie pripomenutie o čom to vtedy celé bolo:

Roland Edvardsen

Ja by som tiež nechcel osoby ako Hríb, Poliačik, kiska a pod. považovať za bielych a mužov, ale biológia nás nepustí. Ale tak "slniečkársky muž" je naozaj niečo dosť odlišné ako normálny muž. Treba urobiť nejakú novú klasifikáciu. Ono ten nápad s "tretím pohlavím" možno má niečo do seba. :-D

Prví kresťania boli etnickí Židia a to sú semiti, podobní Arabom, nie európski kaukazoidi. Toto sú základné fakty, takže je mi ľúto, Ľubov.

Roland Edvardsen

P. Hampla si objavila až teraz? Ja ho sledujem už minimálne 3 roky. Celkom zaujímavý človek a konzervatívnejšia/kresťanská časť protimoslimského dua Hampl - Konvička. Ale nie so všetkým sa dá s ním súhlasiť. Viď napr. táto veta z jeho webu: "Nemá smysl zastírat, že křesťanská civilizace je historicky spojena s bílou rasou."
Nuž, kresťanstvo predsa nevzniklo v Európe a ani nebolo s ňou výlučne prepojené. Už od svojej ranej etapy existovalo i na Blízkom východe, v Afrike, Indii a Ďalekom východe. Prvým kresťanským štátom sa stalo arménske kráľovstvo. Jednoducho ide o univerzálne náboženstvo, ktoré nehľadí na rasu/etnicitu.

Ale páči sa mi jeho nápad vyhlásiť deň bieleho heterosexuálneho muža. Hampl si tu v podstate robí prdel zo všetkých tých ľavičiarskych/neomarxistických ideológov a aktivistov a de facto kopíruje ich politiku identity, ktorá im slúži na verbovanie rôznych menšín a ich "militarizáciu". Ja som nedávno zverejnil na svojej FB stránke text, kde som sa zaoberal práve týmto - stratégiou využitia politiky identity, samozrejme v tomto prípade zameranej na bielych.

Na druhej strane ma Hamplov text prinútil k istému zamysleniu vo vzťahu k menšinám a bielemu heterosexuálnemu mužovi. Nacionalistickí disenti sa budú sťažovať, že dnešná liberálna demokracia dáva ženám a menšinám, vrátane Židov, príliš veľkú moc - a majú pravdu. Lenže boli to práve bieli heterosexuálni muži, ktorí de facto tento systém presadili. A bieli heterosexuálni muži dodnes dominujú politike i biznisu, napriek tomu, že sú postupne vytláčaní ženami, homosexuálmi a farebnými. A namiesto toho, aby sa voči tomu postavili, tak tento proces vytlačenia mnohí z nich budú oslavovať. Takže ja sa tiež pýtam: prečo je biely heterosexuálny muž taký zbabelý a slabošský? Bol to predsa on, kto sa upísal slobodomurárovi a Židovi a zapredal mu svoju dušu a krajinu, nie ženy a menšiny. Ženy a menšiny len využívajú vzniknutú situáciu a keďže globalistická ideológia vyslovene cieli na nich a sľubuje im to povestné "modré z neba", pričom zároveň im neustále pripomína ich "stigmatizovanú minulosť", tak je potom pochopiteľné, že je u nich ľahšie jej prepadnúť. Je pre nich o dosť ťažšie jej odolať a ak to dokážu, tak ich to bude viac ctiť ako bieleho heterosexuálneho muža, na ktorého dnes systém otvorene útočí.

Ja od bielych heterosexuálnych mužov predovšetkým budem očakávať viac a v súlade so spravodlivosťou ich za prípadné zlyhania budem aj tvrdšie kritizovať. Pretože ženy majú iné mozgy, odlišnú hormonálnu sústavu a je jasné, že budú súcitnejšie a viac konformné (aj voči systému), pretože príroda to takto zariadila. Ale aké ospravedlnenie pre svoj masochizmus a submisivitu majú heterosexuálni bieli muži? Havran, Hríb, Poliačik, Korda, Kiska, Galko, Lajčák, Andrejko Lúčny (ženatý otec piatich detí - a aj tak je to vrcholne odpudivá a extrémistická slniečkárska kreatúra) atď. sú všetko bieli heterosexuálni muži a aj tak vidíme, že sú na tom rovnako zle ako tie najhoršie ženy a príslušníci menšín. A zároveň ospravedlniť ich zradu a zlo bude pre nich ťažšie. Zradca je totiž vždy horší ako nepriateľ.

Roland Edvardsen

Prečo tie úvodzovky, provokatér? Ale je dosť možné, že si naozaj tak retardovaný, že si nevieš zistiť aké kresťanské cirkvi pôsobia v Afrike. Nuž, v takom prípade ti naozaj nepomôžem. :-)

Roland Edvardsen

Ty si spomínal humanitárnu pomoc a tá sa dnes týka najmä Afriky. Ani slniečkári sa nebudú s negrami miešať až v takom rozsahu, aby sa niečo zmenilo. Slniečkári bývajú v tomto v skutočnosti dosť pokryteckí. Vyhladovanie parazita je len detská fantázia - v reáli jediná vec, ktorá pomôže je deportácia a pre niektoré dlhodobo usadené asociálne populácie antikoncepcia (prípadne i sterilizácia, ak prestane byť takým tabu) /aplikovaná eugenika.
Ten článok sa mi celý nechce čítať, možno inokedy, ale za extrémnu chudobu a zaostalosť Afriky určite nemôže kolonializmus.

Roland Edvardsen

Pre Afriku by bolo úplne najlepšie obnovenie bieleho kolonializmu. Neviem, mnohí nacionalisti argumentujú podobne ako ty: nechajme ich tak, nestarajme sa o nich a do nich. Lenže v skutočnosti platí, že chudoba a zaostalosť tam povedú len k ich väčšiemu nárastu a tým pádom i k častejším a hromadnejším pokusom dostať sa do Európy. Veľké zlo tu samozrejme páchajú aj kresťanské cirkvi, ktoré im zakazujú antikoncepciu a potraty. Naozaj, oslavovať tu nejaký ich tradicionalizmus, ako to robia ľudia ako Dugin, je na hlavu postavené. Pre nás z toho, že sú "tradiční" nič dobré nevyplýva, ba práve naopak.
Potrebujeme do Afriky exportovať feminizmus, materializmus a samozrejme antikoncepciu a potraty. No a pritom aspoň o niečo vylepšiť ich životnú úroveň.

Terajší (akýsi polovičný) prístup je však to úplne najhoršie čo môže byť.

Roland Edvardsen

Treba porovnávať. Taký Kaddafi minimálne dokázal zabezpečiť svojmu ľudu dosť slušnú životnú úroveň, zatiaľ čo Rumunsko za Caucescu zaostávalo i v porovnaní s ostatnými socialistickými krajinami. Tá tzv. "tretia cesta" či nezávislosť formálne znie fajn, ale čo z nej, pokiaľ ľud hladuje a nemá zabezpečené ani základné potreby a slobody? Ani pri Severnej Kórei niet čo veľmi oslavovať, hoci je to príklad striktného etnoštátu. Ja v takýchto izolovaných diktatúrách vážne pripomínajúcich väzenie rozhodne zmysel nevidím - niet tam čo veľmi chváliť.

Treba vyzdvihovať skôr krajiny ako Japonsko alebo Island, ktoré dokážu skombinovať aj hrdosť, homogenitu aj materiálnu prosperitu, aj slobodu, demokraciu a rozvoj indivídua než rôzne pofidérne diktatúry, ktoré možno boli nezávislé, ale priniesli často len zaostalosť.

Roland Edvardsen

Ja som nikdy nepochopil, prečo slovo neger má byť také tabu. Však negri sa medzi sebou vkuse nazývajú negrami, tak čo ako? Je to len latinizovaný termín pre černocha. Rozhodne žiaden rasizmus. Ten jednoznačne nepodporujem a odsudzujem, to dobre viete. :-)

Tréner Nemec neprekvapí, hoci ani sebalepší Nemec nedokáže do negrov nahustiť i tie typické nemecké vlastnosti, ktoré častokrát stoja za ich víťazstvom ako odolnosť, plánovanie, disciplína a tímová práca.

Ja to tiež veľmi nesledujem, keďže bývam dlho v práci a vlastne ma to už tak veľmi ani nebaví, obzvlášť ak to mám pozerať len sám. Ale tak beriem, že je to globálne najpopulárnejší šport a MS celkovo veľká vec, takže úplne ignorovať si to nedovolím ani ja - nefanúšik futbalu. Teraz som zrovna skukol koniec zápasu medzi Nemeckom a Južnou Kóreou. Ale zle to dopadlo. Každopádne ja asi ani Nemecku až tak nefandím, takže to rozdýcham raz dva. Možno viac Islandu, tí sú tiež celkom šikovní a navyše ja mám pre ten sever proste slabosť - asi ako Blaha pre tých indiánov. :-)

Roland Edvardsen

Argentína je stále ešte na tom dosť dobre v rámci Južnej Ameriky, takže kľudne jej môžeme fandiť aj keď nehrá s negerskými negrami z Negeru. Ak by som si mal vybrať život v nejakej juhoamerickej krajine, tak by som si zvolil buď Argentínu, alebo Chile (ktoré je inak i politicky dosť "pravicové"). Akurát Argentína je kultúrne viac taliansko-nemecká, zatiaľ čo Chile španielsko-francúzske. Takže asi skôr tá Argentína.

Roland Edvardsen

Tiež si na to spomínam. Je to samozrejme zábava sledovať, ale v skutočnosti si treba uvedomiť, že aj takéto prípady svedčia zase o úpadku - v športe i v spoločnosti.

Roland Edvardsen

Plakanie na verejnosti môže byť ošemetná záležitosť. Popravde, toto je jeden z dôvodov, prečo môžu mať niektorí problém so ženami v politike (a aj v iných oblastiach) a následne ich obviňovať z prehnanej a rozkolísanej emocionality, lability. Nemala by žena ako politička byť rovnako chladnokrvná a neukazovať slabosť podobne ako akýkoľvek iný chlap? :-) Každopádne, ja si myslím, že výnimkou by rozhodne mali byť práve prípady, kedy žena plač využije na manipuláciu a získanie si ostatných (ako to robila napr. Mária Terézia). To už je predsa len iné, takéto typicky ženské metódy ženám predsa nemôžete uprieť. :-)

Roland Edvardsen

Dokonca nech už by Matečná bola akákoľvek, tak to čo predvádzajú títo tzv. farmári je jednoducho do neba volajúca drzosť. Tu nejde o to vyriešiť nejaké ich konkrétne problémy (lebo inak by sa ich traja zástupcovia s Matečnou stretli, ale to odmietli, aby namiesto toho mohli robiť cirkus aj s infantilnou a neurotickou spodinou drzo sa prehlasujúcou za "Slušné Slovensko"). Jednoducho je to zase ten istý príbeh, ktorý dobre poznáme i z minulosti - manipulácia istej špecifickej skupiny a jej zapojenie do tradičných mimovládkových intríg zameraných na prevrat voči vláde. Čiže "aktivisti/farmári" nech neočakávajú, že skutočne slušní ľudia budú za nimi stáť. A teátro s kiskoidom a vrecom zemiakov bolo už obzvlášť nechutné - holt, sú to všetko podľudia, čo od nich očakávať, že?

Roland Edvardsen

Futbal (a samozrejme, že aj iné športy) je vlastne náhradou gladiátorských hier v Ríme a plní presne ten istý účel - panem et circenses. Je to teda, popri množstve iných vecí, rozptýlenie a odpútavanie pozornosti od skutočných, existenčných problémov, ktorým čelíme. Navyše zrovna tento šport je dnes dosť nechutne spolitizovaný práve rôznymi tými doktrínami či heslami multikulturalizmu a anti-rasizmu - a to viac než iné, typicky belošské, športy, pretože sa v ňom angažuje toľko farebných. Tuším aj ten negrofil, čo zabil toho Filipínca bol futbalový fanúšik (Manchester United bol jeho obľúbený tím). Ani ma neprekvapuje, že zrovna marxista Blaha bude zároveň veľkým fanúšikom tohto športu. Blaha samozrejme fandí opálenejším mužstvám z Latinskej Ameriky, nie Európe. Tak to už s marxistami býva...:-)

Popravde, futbal mi príde trochu nudný a rozhodne nebudem v tomto sám. Ako decko ma to ešte ako tak bavilo a chodieval som s otcom aj na zápasy miestnej ligy, ale postupne to akosi opadlo. Naozaj, osobne radšej sledujem hokej, to sa ani nedá porovnať z hľadiska dynamiky, akcie. A fakt nechápem, prečo sa MS v tomto tradične bielom športe (a aj slovenskom) opomenuli (alebo mi niečo uniklo?), zatiaľ čo táto nezáživná "propagácia hnedých a čiernych tlám" aka futbal sa tu opomenúť nesmie (brať s nadsázkou) :-D.

Roland Edvardsen

Ešte som chcel napísať, že z tohto človeka ma ide jednoducho rozhodiť - absolútne nepredvídateľný, nejasný, pochybný typ, od ktorého nikdy neviete čo čakať (s výnimkou jeho, naozaj už klasických, brebtov - apropó, aby mal nejaký právnik takéto príšerné vyjadrovanie, tak to je naozaj veľká hanba, to by sa za normálnych okolností nemalo stávať). Toto je istým spôsobom ešte horšie, ako keby to bol nejaký typický zmrd, pretože vždy je lepšie jasne vedieť na čom ste, než nepredvídateľnosť a arbitrárnosť akú predvádza Danko - také niečo je v politike obzvlášť nebezpečné.

Roland Edvardsen

Naozaj je to celé absurdné. Na jednej strane je ľuďom podsúvané, že sa v liberálnej demokracii máme posúvať dopredu, pokiaľ ide o rozsah slobôd a vnucované, že sloboda má byť najvyššia hodnota, na druhej strane v reáli dochádza k jej okliešťovaniu a popieraniu skrz kdejaké nové "hejpíč", popieračské a najnovšie (viď Británia) i rúhačské zákony. "Liberáli" sa jednoducho z tohto nevedia vykecať - tak buď uznajú, že nemajú záujem o slobodu a rozvoj skutočne liberálnej spoločnosti a viac sa im pozdáva "sovietsky model", alebo budú musieť ustúpiť.

Ayn Randová nepatrila k najlepším mysliteľom, ale v tomto jednoducho mala pointu:

"The principle of free speech is not concerned with the content of a man’s speech and does not protect only the expression of good ideas, but all ideas. If it were otherwise, who would determine which ideas are good and which are forbidden? The government?”

Áno, kto bude rozhodovacím orgánom a na základe čoho chce tento orgán rozhodovať, ktoré myšlienky sú dobré a ktoré zlé? A ak sú niektoré myšlienky zlé, potom prečo ich jednoducho nevyvrátiť? Prečo sa treba uchyľovať k trestom a obmedzovaniu slobody Trestným zákonom?

V tomto je tento systém veľmi pokrytecký - na rozdiel od minulých systémov či už išlo o systém komunistický, fašistický/NS alebo katolícky feudalizmus, ktoré sa netajili svojou totalitárnou tendenciou. Pochopiteľne, každý systém nájde svojich odporcov, svojich disidentov, ktorých sa bude snažiť potlačiť. A liberálna demokracia zo systémov, ktoré sme poznali, nie je (zatiaľ, ale to už potom nebude liberálna demokracia) natoľko brutálna vo svojom trestaní a je v nej viac možností ako uniknúť trestu, ale je rozhodne najpokryteckejšia, najfalošnejšia zo všetkých vo svojom popieraní jej totality.

Ja som v podstate v tomto paleoliberál a práve z dôvodu že mi záleží o.i. aj na slobode, tak musím so zdesením pozerať na to kam sa naozaj Európa i USA v tomto smere posúvajú. Ide to naozaj opačne, ako sa hlásalo a predpovedalo. Ako som načrtol i v tomto texte, tak elity smerujú v skutočnosti k likvidácii toho, čo by sa mohlo nazvať "eklektickým" systémom v prospech niečoho, čo bude mať bližšie k socialistickej tyranii, hoci v tomto prípade presadzujúcej neoliberálnu a kultúrnomarxistickú ideológiu. 

Roland Edvardsen

Vidím, že ste začali moju obľúbenú tému (chcel som o.i. kedysi ísť študovať psychológiu alebo i psychiatriu). Problém je pomerne veľká vágnosť konceptu duševnej choroby, jeho závislosť od sociálneho kontextu a neustály vývoj. To ako poňať tento koncept je jednoducho celkom kontroverzné, pretože existujú vzorce správania, psychologické profily a syndrómy, ktoré môžu byť alebo nemusia byť v súlade s dominantnými spoločenskými normami dnešnej doby a keď sa nejaké správanie príliš odchyľuje od toho, čo daná spoločenská autorita myslí, že je bežné, potom môže označiť dané správanie za vychýlené, deviantné, abnormálne či za chorobu. To čo môže byť v USA považované za kompulzívno-obsesívnu poruchu, môže byť v takom Japonsku a Nemecku vnímané len ako puntičkárstvo, zdravá túžba mať napr. doma vždy všetko čisté a upratané. A práve v USA mám dojem, že psychiatrická veda, resp. psychiatri vyslovene vyrábajú nové a nové poruchy, aby mali (a samozrejme i farmaceutický priemysel) pekne zabezpečovaní svoj nemiestny príjem. Koľko Američanov je dnes napr. na anti-depresívach? Koľko z nich musí absolvovať psychoterapiu? Nuž, tie čísla sú tam naozaj šokujúce. Nechce sa mi veriť, že jeden národ môže byť až takto narušený, či? :-)

Každopádne takým základným oporným bodom, kritériom pri duševných poruchách, býva zameranie sa na to, či daný vzorec správania u toho ktorého subjektu je dysfunkčný vo vzťahu k nemu a spoločnosti alebo nie. Pokiaľ daný jedinec nemá problém vychádzať so svetom, jednoducho fungovať normálne v spoločnosti, a svojim stavom neubližuje sebe a/alebo spoločnosti, potom to nie je choroba. To som nedávno načrtol i na prope, kde došlo k debate o tom, či Hitler bol alebo nebol duševne chorý. Nuž, na konci vojny zrejme trpel depresiou, keď sa zabil (v zásade sa ľudia, ktorí sú po psychickej stránke dostatočne zdraví, nezvyknú zabiť s výnimkou prípadu ukrutných bolestí napr. v dôsledku nejakej choroby alebo nejakého sebaobetovania v prospech vyššieho dobra). Stále mohol riešiť situáciu i inak - napr. útekom ako Musssolini. Ale inak na ňom nebolo nič extra zvláštne, čo by nás podľa mňa oprávňovalo hovoriť o nejakej štandardnej psychiatrickej diagnóze.

Ale dokonca "funkčná" definícia choroby môže byť problematická, lebo opäť je tu závislosť od spoločenského kontextu. Napr. v 17. storočí, v takom Saleme alebo v Nemecku, bolo množstvo žien, ktorých správanie bolo označované za "bizardné", "čudné", "nenormálne" ostrakizovaných a zabitých ako bosorky. Ich správanie bolo "dysfunkčné" v tom zmysle, že viedlo k spoločenskej ostrakizácii, hoci táto "dysfunkcia" bola len sociálnym konštruktom danej spoločnosti a tieto ženy len nevinné obete. Takže i "funkčná" definícia choroby má svoje úskalia, kde treba starostlivo určiť, ktoré problémy sú výsledkom jednotlivca, t.j. ktoré vyplývajú z jeho vnútra a ktoré sú ultimátne len výsledkom či vinou spoločnosti a jej dobového pohľadu, ktorý môže byť napr. príliš rigidný a odsudzujúci.

Roland Edvardsen

Zdroj: https://brilliantmaps.com/the-genetic-map-of-europe/

Ten podiel R1b v stredoeurópskych populáciach tiež nie je zanedbateľný. Treba sa pozerať na celkový pomer a mix, nie len na to čo prevažuje. Môžeme jasne vidieť, že štvorka Česko, Slovensko, Maďarsko a Rakúsko sú namiešané dosť podobne. 

 

Táto mapka genetickej vzialenosti tiež pekne ukazuje,  že národy sú si geneticky najbližšie s tými, ktorí sú k nim blízko i geograficky. 

 

Každopádne netreba zabúdať, že západní Slovania prešli dosť odlišným kultúrnym vývojom než východní a Balkán - veľa spravila i západná forma kresťanstva a celkovo silnejší kultúrny vplyv Nemecka. Sme jednoducho očividný mix a most medzi európskym východom a západom, medzi slovanskou a germánskou kultúrou. 

Roland Edvardsen

Ani neviem, či sa na ten prejav vôbec sťažovať, keďže pre kisku a kiskoidov to je jedine kontraproduktívne. Vidno, že Bútora sa tiež už načisto pomiatol - nuž, to sú oni, veční neurotici a hysterici.

Som zvedavý na ďalšie prieskumy popularity politikov, pretože ak po tomto zvracaní (a aj odhalení ďalších daňových podvodov) bude kiska opäť na 1.mieste, tak potom asi budem mať chuť to tu už načisto zabaliť...

Roland Edvardsen

Tu nie je momentálne žiadna strana, ktorá by za veľa stála.

Ja tiež v podstate tie strany nepoznám (je tu niekto kto áno? Bol niekto členom a má skúsenosti s niektorými ľuďmi?). Smer je (a aj bol) relatívne dosť diverzifikovaný, ale nie som si istý, že by bol personálne na tom výrazne horšie ako v minulosti. Niektoré dosť problematické zjavy z tej strany postupom času zmizli alebo sa viac menej stiahli do úzadia (teraz napr. i Maďarič) a ostali tam ľudia lojálnejší voči Ficovi.

No a SNS je naozaj dnes skôr neznáma, ale žeby tam bol niekto (z tých ktorých poznám) taký, kto by mi nejako extrémne vadil, to naozaj nemôžem povedať. Vskutku, nechytá ma nejaká extra averzia ani pri kontroverznom Dankovi . Pri týchto ľuďoch to ani nie je o tom, že by boli vyslovene "zlí" (tak ako opozícia, médiá, mimovládky a pod.), ale skôr to, že sú "slabí" a "neznalí". Ja viem, slabosť voči zlu je tiež zlo, ale aj tak...

Sú tu možnosti posunu? Chcem veriť, že áno a bude to závisieť aj od tlaku voličov a vývoja v susedných krajinách. Ale nechcem špekulovať. Nechcem byť ani prílišný optimista, aby som sa nesklamal, ale ani pesimista, ktorý predčasne všetkých odpíše, hoci môžu mať nejaký skrytý potenciál. Premýšľam, čo sa dá robiť v tejto nejasnej situácii...

Roland Edvardsen

Pochopiteľne, že je inde, ale anglosionistické svine sú rovnaké svine ako tie z 2.sv. vojny - vrátane nemilosrdného vraždenia, ak majú pocit, že by niečo podstatné mohli stratiť.

Roland Edvardsen

Príklady Maďarska a Rakúska naozaj nie sú to, čo som mal na mysli. A netreba zabúdať, že pre tzv. národovcov sú Rakúsko a Maďarsko stále príliš mäkké a "zapredané".

Zrovna nedávno zase jeden môj známy národovecký exemplár z FB zdieľal fotky mladého Kurza s jarmulkou na hlave a pri Múre nárekov. Komentáre "národovcov" si samozrejme môžeš domyslieť. Títo ľudia odmietajú podporovať i Le Penovú - pretože "paktuje" so židmi.

A v podstate majú samozrejme i pravdu. Nie je to o tom, že by Maďarsko a Rakúsko boli úplne slobodnými krajinami a niečo iné než liberálnymi demokraciami (bez ohľadu na to, čo hovorí Orbán o tom, že buduje "kresťanskú demokraciu").

Vieš, snažím sa o myšlienkové experimenty - o to naozaj si dobre vyjasniť, i tu na Nadhľade, čo presne chceme a čo je reálne možné v relatívne krátkej dobe dosiahnuť a kam by sa rôzne disidentské skupiny a smery mali posunúť. Preto tieto úvahy.

Roland Edvardsen

Ak som i bol "ukrivdený rebel", tak chcem zdôrazniť, že v mojom prípade to nikdy nebolo až také žalostné ako v prípade väčšiny tzv. národovcov. Vždy som sa snažil nájsť nejaký balans medzi mojim idealizmom a tým, čo je reálne možné a praktické - niekedy úspešnejšie, inokedy možno menej.

Smer a SNS v mnohom zlyhali, tam naozaj ťažko konštatovať niečo iné, hoci otázkou je, či ich treba kompletne odpísať, prestať ich akokoľvek podporovať. V tomto by som bol predsa len opatrnejší. Myslím, že chybu, ktorú robia mnohí nacionalistickí disidenti je hádzanie SMERU a SNS do jedného vreca s opozíciou.

Ja som dokonca na pochybách, či sú tieto dve strany naozaj nejako výraznejšie horšie na tom ako v minulosti. Smerom zaiste otriasol Kuciak a následný pokus o prevrat, ktorý vyvolal následne zníženie podpory, ale žeby sa nejako radikálne zmenilo gró jeho politiky, tak to sa mi veľmi nezdá - je to viac menej stále to isté so všetkými plusmi i mínusmi, ktoré poznáme. Pozeral som tlačovku Fica a zvyšných smerákov k Merkelbabe a ťažko som tomu mohol niečo vyčítať, napríklad. Do volieb je ešte stále ďaleko a netreba zabúdať, že voliči Smeru sa často nechcú priznať k jeho podpore (preto zvykol SMER mávať vo voľbách i viac než mu namerali prieskumi).

A SNS má dnes istejší vstup do parlamentu než kedykoľvek predtým. So Slotom a Malíkovou to bolo celé príšerne nestabilné - vskutku, škandál za škandálom a do toho obrovská nekompetentnosť. Danko minimálne priniesol istú stabilizáciu pomerov a normalitu.

Myslím, že podpora kotlebovcov má zmysel najmä v tom, že funguje ako nasierací efekt pre "ľudí, ktorých naozaj nemáme radi" a zároveň sa od nej očakáva, že by mohla dotlačiť mainstreamové strany k tomu, aby si osvojili radikálnejšiu rétoriku a postupy (to sa mimochodom na začiatku i stalo v prípade Smeru, hoci neskôr poľavil - i v dôsledku zavalenia Slovenska inými témami a umelo vytvorenými mediálnymi kauzami) - viac však čakať netreba.

Roland Edvardsen

Ako dlhodobý pozorovateľ radikálnych zoskupení a ideológov dobre viem, že niektorí z nich sú sakramentsky utopickí a ak by sa dostali k moci stať by sa mohlo čokoľvek (ale na druhej strane, oni sa k moci dostať veľmi nevedia, sú dosť neschopní, a preto čakajú len na katastrofy). Predovšetkým je tu strach z ozbrojeného potlačenia nového režimu zo strany zahraničných neoliberálnych vlád - viď príklad Miloševičovej Juhoslávie.
A prípad Hitlerovho Nemecka je ešte veľavravnejší. Už tu bol jeden pokus o národnosocialistický systém v Európe, ktorý bol kompletne potlačený - a to s príšernými následkami, ktoré pociťujeme a ešte tvrdo pocítime i my. Nie je tu nijaká garancia, že by cudzina nereagovalo obdobne agresívne voči novým nacionalistickým režimom v Európe.

Roland Edvardsen

Sú tu nejaké nové pokusy - strana Napred a SHO - ale takýmto v podstate rýchlokvaškám (ok, viem, že SHO má za sebou už poriadny kus práce, ale ako politické hnutie ešte len začínajú) veľké šance nedávam, aspoň nie v nejakom krátkom časovom horizonte. Kotlebov úspech bol jednak súhrn istých okolností (migračná kríza, znechutenie, beznádej istej časti verejnosti + i rozmach internetovej alternatívy) ako aj výsledok jeho dlhoročného aktivizmu - najmä v oblasti cigánskej problematiky. Kotlebovi samozrejme výrazne pomohol predošlý úspech v BB. Neviem, toto sa asi už v krátkej dobe pri nejakej novej nacionalistickej strane opakovať nebude.

A ešte ku kotlebovcom: tu nie je problém len v tom, že sú slabí rétoricky, politicky či strategicky. V mojom prípade sú tu i isté ideologické rozpory. Je tu dosť bodov, kde sa naozaj zhodnem viac so Smerom a SNS než LSNS. Uvidíme ešte kam sa Kotleba a jeho strana posunie, ale momentálne je to veľmi nemastné neslané. Veľmi pochybujem, že takýto ľudia by vedeli Slovensko posunúť k niečomu lepšiemu - i v porovnaní so Smerom a SNS.

Roland Edvardsen

Áno, len a len súhlas z mojej strany. Dodám ešte, že ten komplex obete, v ktorom sa mnohí títo nacionalisti vyslovene rochnia je naozaj len druhá strana menšinových a "slniečkárskych" komplexov. Už len to, ako sú s v tomto s nimi podobní je jednoducho do neba volajúce.

Priznám sa, že tento komplex nenávidim viac a viac - asi i preto, že aj ja som ním v minulosti trochu trpel. Večne som sa sťažoval len na zlý systém, pretože to bolo pohodlnejšie, než trochu viac pohnúť zadkom a zapracovať na sebe. Ale aby sme si rozumeli - systém je naozaj v mnohom zlý a utláča jedinca i nacionalistov. Sme jeho obeťami, to je pravda. Lenže už z čisto psychologického hľadiska nie je dobré sa s týmto statusom stotožniť či nedajbože prijať ho za svoju identitu - pretože výsledkom bude beznádej, pasivita a naivné predstavy o tom, že nás "spasí" nejaký z neba spadnutý vyvolenec.

Nacionalisti sa naozaj potrebujú urýchlene zbaviť tohto komplexu a osvojiť si mentalitu víťaza. Byť viac sebavedomí - a menej "dobrí".

Roland Edvardsen

Áno, práve na katastrofy sa tí najradikálnejší idealisti spoliehajú, pretože oni to už de facto vzdali. Nevedia sa presadiť v liberálno-demokratickom systéme a ani to vlastne nechcú, pretože by to znamenalo robiť s týmto prehnitým systémom kompromisy. A oni predsa musia byť vždy tí dobrí, vždy tí poctiví, že áno. "Zomreme ako totálni lúzri, ale aspoň sme nekolaborovali, ostali sme čistí". :-)

Druhá otázka je, či je naozaj alternatíva, ktorú niektorí z týchto ľudí ponúkajú to, čo by sme naozaj chceli. Tu sú adekvátne obavy z toho, či by sa to nemohlo celé zvrtnúť do nejakých totalitárnych extrémov (viď niektorí náboženskí fanatici. Naozaj by ste chceli žiť v štáte, kde by boli zakázané rozvody a povinné náboženstvo, napríklad?) a následne občianskych i medzištátnych vojen. Áno, ja viem, že ide o známy argument prosystémových obrancov, ale to neznamená, že je úplne od veci a netreba o ňom premýšľať.

Roland Edvardsen

Tu nejde len o slovenskú scénu, ale naozaj o celý tento nacionalistický disent, ktorý sledujem poriadne dlho, celé roky. Nevedia sa pohnúť ďalej, majú veľký problém získať reálnu moc a ich myšlienky, predstavy mi prídu miestami natoľko odrezané od reality, že sa sotva diviť tomu, že majorita od nich bočí (samozrejme démonizácia mainstreamom tiež veľa robí, ale oni sami sebe v tomto smere tiež častokrát nepomáhajú, skôr naopak).

Čítal som rozhovor s týmto mladým zajacom a opäť som len musel krútiť hlavou: https://deliandiver.org/2018/06/co-dal-s-narodnim-hnutim-reakce-c-3.html

Takže "zajačik" chce byť idealista za každú cenu a dištancovať sa od Okamuru. Aké "originálne". Čítal som následne komenty na tento rozhovor zo strany čitateľov DP - samozrejme väčšina z nich bola pozitívna. Kamas a iní sa tam rozplývali nad tým akú "správnu cestu" si mladý zvolil a že niet nad idealizmus. Tiež som bol taký, ale bohužiaľ, čím viac sledujem a analyzujem, tým som skeptickejší, pokiaľ ide o tento prístup.

Základná otázka, ktorú si disidenti musia položiť je, či chcú získať moc. A následne premýšľať, taktizovať ako ju získať. A som čoraz viac presvedčený, že získanie moci si bude nevyhnutne vyžadovať radikálny pragmatizmus, kompromisy i istý stupeň kolaborácie s dnešnými elitami. Nepôjde to len skrz nejaké presvedčovanie tzv. strednej triedy (tá je v skutočnosti príliš apatická a nespoľahlivá). Veľké zmeny prichádzajú zhora, nie zdola - a je načase to už konečne pochopiť.

Roland Edvardsen

Veď ako som i ja napísal, Kotleba a vlastne celkovo všetci títo tzv. národovci sú charakteristickí obrovskou naivitou a neznalosťou. Samozrejme, že nielen pokiaľ ide o armádu, ale takpovediac pri každej problematike.

A tu je naozaj na mieste sa opýtať: naozaj by ste chceli vládu takýchto ľudí? Naozaj ponúkajú niečo lepšie než je súčasný systém? Alebo lepšie povedané: sú naozaj schopní vytvoriť lepší systém? To sú veľmi dôležité otázky, ktoré si treba položiť a ktoré zároveň dávajú aj odpoveď, prečo väčšina ľudí nakoniec uprednostní skôr mainstreamové strany ako Smer. Pretože pokiaľ tam chýba radikálny pragmatizmus a celková znalosť problematiky/pomerov, tak to nakoniec môže doviesť štát akurát tak ku katastrofe.

Roland Edvardsen

Veru, perfektná fotka. A zasraná Merkelbaba v poslednej dobe naozaj nemá chybu. Teraz čítam napr. toto a len krútim hlavou: https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Fico-reaguje-zmenu-Merkelovej-mig...
Takže nakoniec to bola len "chyba". Ale v tom čase bolo očividne ohromne ťažké prísť na to, že to je "chyba". Tá ženská a jej drzosť sú jednoducho neuveriteľné... Mala by aspoň rezignovať, aby ju človek mohol brať trochu vážne. Ale dokonca i takéto minimálne, nedostatočné, gesto je pre ňu očividne príliš.

Roland Edvardsen

Chcel som ešte dodať, že ak by sa náhodou Kotleba dostal do 2.kola prezidentských volieb a jeho proti-kandiátom by bol ktorýkoľvek opozičný či "slniečkársky" zmrd, tak budem určite voliť Kotlebu.

Prezidentských volieb sa tentokrát mienim zúčastniť. Posledne som urobil chybu v tom, že som nedal hlas Ficovi a určite nebudem sám. Absolútne nechcem, aby sme tu ďalších 5 rokov mali zase nejakého kiskoida (ako je napr. Mistrík). Som zvedavý s čím príde SMER a SNS (popravde, žiadnu výnimočnú ženu v strane nevidím. Danko má, podobne ako Sulík, očividne premiérske ambície, takže sa na kandidatúru vykašlal).

Každopádne uvažujem nad Harabinom v 1.kole, ale treba si ešte počkať na ostatných.

Roland Edvardsen

Pozrel som si to včera a musím uznať, že to bolo skôr fajn. Kotleba nie je veru žiaden extra inteligent, ale predsa len na ňom vidieť, že je do istej miery učenlivý a prispôsobivý. Len bohužiaľ, všetko to prichádza akosi neskoro. Jeho uniformovaná "fashy" minulosť sa s ním bude už vliecť navždy.

Každopádne bolo zaujímavé počuť práve od neho, že na cigánov treba pozerať ako na jednotlivcov a nehádzať ich do jedného vreca. Uvedomuje si Kotleba, že sa týmto de facto hlási k princípom liberalizmu, ktorým inak tak opovrhuje? :-)

Ale jeho pohľady ohľadne NATO a armády sú už zase akési naivné. Tu si treba uvedomiť, že Európa potrebuje veľkú spoločnú armádu na obranu hraníc a ochranu pred ostatnými veľkými civilizačnými zväzkami (Rusko, Čína, moslimský svet, a pod.) Európa si potrebuje rovnako USA ako i Rusko držať od tela. Čiže v ideálnom prípade by to nemalo byť o tom, že NATO (v zmysle spoločná armáda) úplne zanikne, ale o tom, že Európa si ho udrží, ale vykopne odtiaľ USA. Amerika je tu problém č. 1. Tu nie je dôvod, aby USA a Európa mali takú prihlúplu anti-ruskú zahraničnú politiku akú majú dnes.

Roland Edvardsen

Teraz som si uvedomil, že slovo vražda, ktoré som vo svojom FB statusu použil je úplne nepatričné. Nešlo tu totiž o vraždu, ale zabitie, v čom je podstatný rozdiel, a preto gorile hrozí len 7 až 10 rokov.

Roland Edvardsen

A Blaha si môže dať facku za svoje hysterické výlevy o vyholených neonacistoch v bomberách, ktorí ho (a jeho kamarátov) naháňali v 90-tych rokoch a chceli zbiť (alebo aj zbili), a ktoré účelovo a manipulatívne spojil s uvedeným prípadom.

Roland Edvardsen

Výborne, že si nám sem hodil odkaz na jeho FB. Naozaj odporúčam pozrieť si nielen fotky, ale i kolónku "páči sa mi". Táto steroidová gorila nebola v nijakom prípade "rasista" alebo "kotlebovec" či čokoľvek podobné, ako sa naznačuje médiami a inými zmrdmi. Naopak, skôr sa zdá, že to bol tak trochu negrofil.

Roland Edvardsen

Len na začiatok, ja by som tu slovo sionizmus veľmi nepoužíval. Normálne hovorme o slobodomurárstve.
Fakt, že tí, ktorí sa podieľali na rozvrate R-U spolupracovali so slobodomurármi alebo nimi priamo boli dobre vieme. R-U bola posledná katolícka feudálna monarchia v Európe, takže je jasné, že musela byť terčom. A liberálna revolúcia, ktorá prebiehala v Európe od čias osvietenstva a bola iniciovaná slobodomurármi stavala i na myšlienke práv národov na sebaurčenie, aby destabilizovala väčšie katolícke a monarchistické ríše multi-národnostného charakteru. Je to trochu paradox, že v tých časoch boli "ľavičiari" vlastne nacionalistickí a dnes sú zase presný opak. Koniec koncov to, že Štefánik mal byť členom francúzskej slobodomurárskej lóže je pomerne rozšírená informácia (podľa jednej z teórií ho dali zabiť práve slobodomurári, keďže Štefánik mal byť nakoniec znechutený ich činnosťou a chcel rozpustiť v Československu všetky takéto spolky. Bohvie, ako to naozaj bolo...).

Je to problematické? V zásade áno, ale treba to brať všetko s nadhľadom :-). Slobodomurárstvo predstavovalo komplexný fenomén a paktovaniu s nimi sa ani nedalo vyhnúť (aj taký Herman Göring sa chcel stať slobodomurárom, aby neskôr proti nemu bojoval). Ani s tým Československom to nebolo všetko čierne a biele, tam bol v prvom rade problém v neuznaní autonómnosti, tak ako sme sa na tom pôvodne dohodli a presadzovanie umelo vytvoreného čechoslovakizmu.

Stránky