Pred pár rokmi mali v zoo Blava vlkov (zrejme náhodou) umiestnených tak, že človek mohol prísť až celkom k ich klietke a cez mreže byť s nimi úplne blízko - aj keď teda neručím, že niekomu nehryzli ruku, sám som to tak priamo neskúšal. Potom sa to zmenilo.
Ale zoo Blava mám dojem bola asi jediná zoo širiko ďaleko, kde sa dá návštevníkmi bez príplatku a dokonca bez dozoru zamestnanca priamo pohladiť dospelý nosorožec. Neviem, či to je stále tak (ja nejak zooparky nepoznám, len si neviem predstaviť, že by to aj inde mali tak volne a tak dosť rizikovo :) Mal by som tento rok pozrieť, či je to stále tak.
No ja si ako dieta pamatam, ze niekedy okolo ''revolucie'' bolo v ZOO Bojnice mozne, pre dospeleho jedinca, bez problemov dociahnut rukou do klietky leopardov a tigrov. Zrejme sa vtedy akosi prirodzene predpokladalo, ze ludia nie su idioti.
Zvláštne, len ma tak napadlo, s dospelými ľuďmi prichádzam do konfliktu oveľa viac, ako s deťmi a zvieratami. Trebárs cudzie psi sú ku mne úplne prítulne a maličké, čo i cudzie deti nikdy neplačú, keď ich vezmem na ruky. Ale trebárs v obchode mávam občas konflikt s predavačkou, pokladníčkou, musim si odtrpieť dlhé dokazovanie a vysvetľovanie svojej pravdy s pracovníčkou na úrade, s pani vydávajúcou dáke jedlo v jednom z mnohých fastfoodov... Zvieratá nič nepotrebujú, len potravu a lásku. Rovnako tak deti. Zato dospelý človek, ach vlastne úprimne, neviem, čo vlastne potrebuje dospelý človek. Priateľa /ku, lásku, jedlo, sex, pozornosť, spánok, zábavu, spoločenské uznanie, úspech v čomkoľvek ... a ešte mnoho tisíc ďalších vecí ?
minule s kamarátmi sme tiež tak rozmýšľali, že by nás tu na zemi postačovalo tak 20. Viac ľudí netreba. A potom sme vymysleli teóriu, že vlastne ostatní sú taký komparz, kulisy dejovej línie nášho mikrosveta. Sem tam nejaká človečina obživne. To je tak, keď sú strachom pozatvárané kanály a za žitie meníme energie. Ale inak je tu fajn, samé zázraky..
Je čoraz menej ľudí čo rešpektujú nepochopiteľnú prirodzenosť universa. Takže dá sa povedať, že väčšina ľudí o svete vie veľmi málo. To sa ale netýka tých nádherných divých bytostí nazývaných tu zvieratá lebo práve tie sa nedajú oklamať tým ako svet vyzerá. Oni vidia inak. Je ale pravdou, že sa chytia do pasce, sú lovené, týrané ale to len preto pretože im sú cudzie ľudské úklady.
Príde mi ale smiešne keď niekto chce zaujať roľu spasiteľa či záchrancu keď ten niekto nevie zachrániť ani seba a tak svojou spásou viac škodí - to sú takí prďolovia.
áno, dá sa nerešpektovať "nepochopiteľná prirodzenosť universa", len to univerzo sa oklamať nedá. Také sú nastavenia, niekto tomu hovorí karma. A niekedy to potom bolí, odchýlky zo stredu bytia. Veľmi slušná trpezlivosť vesmíru, vychovávať ľudské plemeno.
1488 moji noví spojenci 2 kosatky - úžasné tá sila . Šak načo hovoriť o karme , ked príde posledný tanec príde aj pre niekoho veľmi tvrdá konfrontácia a niekto rozprestrie krídla. wau.
čo zaseješ to budeš žať.
videjko aké sú krásne: https://www.youtube.com/watch?v=QdcQhzb0LkI
Veď len si to porovnajme,tieto videá a to s Hríbom Pod lampou.Hneď vidíme ten priepastný rozdiel v dôstojnosti.Len či je to priateľstvo,je diskutabilné.Mne to pripomína skôr lásku.Tú nezištnú,bezdôvodnú,pravú.
Neter mi stále básnila o tej gorile v budapeštianskej zoo,volá sa Golo ,je to samec so strieborným chrbtom a pohľadom smutného filozofa.Že pohľad jeho očí cez sklo je taký silný,silnejší ako pohľad človeka.Tak som pred ním konečne stála,vstávali sme skoro,aby tam nebola ešte tlačenica.Boli sme tam len niekolkí.Golo si nás dlho nevšímal,pozeral stoicky do zeme ,osamelý a srdcervúci pocit z neho.Potom tá hora svalov vstala a predsa len prišla ku sklu.Ženy ho začali "hladiť po tvári",hovoriť mu nejaké sladké slová v maďarčine,a on tam chvíľku stál zhovievavý a velkorysý.No určite ho to nabavilo.
Vstúpili mi slzy do očí,už verím neteri.Golo nie je žiadna opica na diváky.
Twraz,keď sa všetko mení na opak,aj Darwin,samozrejme a sme akoby na začiatku,iste ste sa už dostali k teórii o vzniku gorily z človeka.
chodím pozerať vlka do KE ZOO. Rozmýšľam, ako ho vypustiť :)
Pred pár rokmi mali v zoo Blava vlkov (zrejme náhodou) umiestnených tak, že človek mohol prísť až celkom k ich klietke a cez mreže byť s nimi úplne blízko - aj keď teda neručím, že niekomu nehryzli ruku, sám som to tak priamo neskúšal. Potom sa to zmenilo.
Ale zoo Blava mám dojem bola asi jediná zoo širiko ďaleko, kde sa dá návštevníkmi bez príplatku a dokonca bez dozoru zamestnanca priamo pohladiť dospelý nosorožec. Neviem, či to je stále tak (ja nejak zooparky nepoznám, len si neviem predstaviť, že by to aj inde mali tak volne a tak dosť rizikovo :) Mal by som tento rok pozrieť, či je to stále tak.
No ja si ako dieta pamatam, ze niekedy okolo ''revolucie'' bolo v ZOO Bojnice mozne, pre dospeleho jedinca, bez problemov dociahnut rukou do klietky leopardov a tigrov. Zrejme sa vtedy akosi prirodzene predpokladalo, ze ludia nie su idioti.
Vypustime vlka na slobodu
a pohybovať sa tam dá celkom beztrestne. Len či by nebol stratený.
To by bola pravdepodobne jeho smrť.
S nami je to podobne.
To je nase vychodniarske heslo a pristup k zivotu!
Skoncime na Policajnej stanici. Ani to by nebolo zle.,:)
Keď už sme pri zvieracích videách.
https://www.youtube.com/watch?v=8e29chj1-DY
Zvláštne, len ma tak napadlo, s dospelými ľuďmi prichádzam do konfliktu oveľa viac, ako s deťmi a zvieratami. Trebárs cudzie psi sú ku mne úplne prítulne a maličké, čo i cudzie deti nikdy neplačú, keď ich vezmem na ruky. Ale trebárs v obchode mávam občas konflikt s predavačkou, pokladníčkou, musim si odtrpieť dlhé dokazovanie a vysvetľovanie svojej pravdy s pracovníčkou na úrade, s pani vydávajúcou dáke jedlo v jednom z mnohých fastfoodov... Zvieratá nič nepotrebujú, len potravu a lásku. Rovnako tak deti. Zato dospelý človek, ach vlastne úprimne, neviem, čo vlastne potrebuje dospelý človek. Priateľa /ku, lásku, jedlo, sex, pozornosť, spánok, zábavu, spoločenské uznanie, úspech v čomkoľvek ... a ešte mnoho tisíc ďalších vecí ?
minule s kamarátmi sme tiež tak rozmýšľali, že by nás tu na zemi postačovalo tak 20. Viac ľudí netreba. A potom sme vymysleli teóriu, že vlastne ostatní sú taký komparz, kulisy dejovej línie nášho mikrosveta. Sem tam nejaká človečina obživne. To je tak, keď sú strachom pozatvárané kanály a za žitie meníme energie. Ale inak je tu fajn, samé zázraky..
https://www.youtube.com/watch?v=0K-BIfIpYaw
https://www.youtube.com/watch?v=SCe_OKeV-rE
Je čoraz menej ľudí čo rešpektujú nepochopiteľnú prirodzenosť universa. Takže dá sa povedať, že väčšina ľudí o svete vie veľmi málo. To sa ale netýka tých nádherných divých bytostí nazývaných tu zvieratá lebo práve tie sa nedajú oklamať tým ako svet vyzerá. Oni vidia inak. Je ale pravdou, že sa chytia do pasce, sú lovené, týrané ale to len preto pretože im sú cudzie ľudské úklady.
Príde mi ale smiešne keď niekto chce zaujať roľu spasiteľa či záchrancu keď ten niekto nevie zachrániť ani seba a tak svojou spásou viac škodí - to sú takí prďolovia.
https://www.youtube.com/watch?v=OdZ2QU1hkPU
áno, dá sa nerešpektovať "nepochopiteľná prirodzenosť universa", len to univerzo sa oklamať nedá. Také sú nastavenia, niekto tomu hovorí karma. A niekedy to potom bolí, odchýlky zo stredu bytia. Veľmi slušná trpezlivosť vesmíru, vychovávať ľudské plemeno.
1488 moji noví spojenci 2 kosatky - úžasné tá sila . Šak načo hovoriť o karme , ked príde posledný tanec príde aj pre niekoho veľmi tvrdá konfrontácia a niekto rozprestrie krídla. wau.
čo zaseješ to budeš žať.
videjko aké sú krásne:
https://www.youtube.com/watch?v=QdcQhzb0LkI
Veď len si to porovnajme,tieto videá a to s Hríbom Pod lampou.Hneď vidíme ten priepastný rozdiel v dôstojnosti.Len či je to priateľstvo,je diskutabilné.Mne to pripomína skôr lásku.Tú nezištnú,bezdôvodnú,pravú.
Neter mi stále básnila o tej gorile v budapeštianskej zoo,volá sa Golo ,je to samec so strieborným chrbtom a pohľadom smutného filozofa.Že pohľad jeho očí cez sklo je taký silný,silnejší ako pohľad človeka.Tak som pred ním konečne stála,vstávali sme skoro,aby tam nebola ešte tlačenica.Boli sme tam len niekolkí.Golo si nás dlho nevšímal,pozeral stoicky do zeme ,osamelý a srdcervúci pocit z neho.Potom tá hora svalov vstala a predsa len prišla ku sklu.Ženy ho začali "hladiť po tvári",hovoriť mu nejaké sladké slová v maďarčine,a on tam chvíľku stál zhovievavý a velkorysý.No určite ho to nabavilo.
Vstúpili mi slzy do očí,už verím neteri.Golo nie je žiadna opica na diváky.
Twraz,keď sa všetko mení na opak,aj Darwin,samozrejme a sme akoby na začiatku,iste ste sa už dostali k teórii o vzniku gorily z človeka.
https://www.youtube.com/watch?v=L6gAIl2m_AI