Pocta Mariánovi Benkovi

Už tu boli slová o predčasnej smrti Mariana Benku, aj link na článok v DAV2, a mali sme tu aj video s Rostasom, kde aj o tomto hovorí a moc to nezvláda. Ale teda aj keď to nie je úplne nové, práve preto - počkal som určitý pietny čas.

 

Neviem, kedy presne toto šaman Benka napísal, ale možno už smrteľne chorý. Je zaujímavé, ako človek takpovediac pred smrťou ide do hĺbky. Aby bolo jasné, ja som v pohode a v princípe zdravý, hm, len mám taký meditačný deň.  A preto chcem pripomenúť, že považujem tieto verše za niečo, čo by malo byť povinné pri skúškach dospelosti. Pri všetkých: konfirmácie, sväté prijímania, maturity, čokoľvek. Človek by to mal pochopiť nie pred smrťou, ale predtým, než vôbec začne naozaj žiť. 

Ale na toto nikdy nie je neskoro. Odložte to. Je to na úrovni najlepších upanišád, a lepšiu pochvalu nepoznám.

 

 

ODLOŽIL SOM SA

Odložil som nabok svoje strachy,
odložil som nabok svoje sklamania,
odložil som svoje viny,
spolu s nimi všetky správne správania,
rozšírené medzi dospelými.

Odložil som svoje ciele,
odložil svoje nádeje,
odložil svoje túžby rozkrídlené,
odložil plody blížiacej sa jesene.
Odložil svoje postavenie,
odložil hnevy na iných,
odložil to, čo vo mne nie je,
len som sa k tomu mierne priblížil.

Odložil smiešno smutné predstavenie,
ktoré som hrával pred nimi,
odložil šaty, ktoré boli tesné,
odložil reči, činy, prečiny.

Už nie som súčtom dôležitých úloh,
už nie som naplnením niečích želaní,
už nie som plameňom,
čo ktosi cudzí sfúkol,
už nie som osudovou čiarou na dlani.

Teraz som pierkom vo vetre,
nevážim ani desatinu toho,
čo vážil môj prvotný hriech
a nesnažím sa viacej hľadať prapríčinu.
Teraz som prázdnou dierou v priestore,
ochotnou prijať nový tvar,
voňavou hlinou,
čerstvým cestom na stole
a opäť, ale inak všetkým,
čo som tak usilovne
nabok odkladal.

 
 
0
Ľubov

Áno,doslova ma to šokovalo,nie sme už na takéto prekvapenia zvyknutí.
Dnes si teda budem listovať v starých číslach ZV a budem čítať iba články od Mariana Benku a budem si predstavovať,že sa má veľmi dobre.

Nie každý sa vie odložiť a tiež je to silné. Pretože Jiří Grossman nebol vôbec zmierený.

Kdybys byl králem a mohl mi dát
jen jakoby darem svoji zem či stát
Když koupíš mi zámek a ze zlata štít
a sbírku všech známek já nebudu chtít
Vždyť já chci jen žít jak žít se má
a o nic víc
Je to jen má touha šílená
a té chci říctZávidím řekám, vidím je téct
závidím chlebům ,cítím je péct
závidím ohňům voňavý dým
závidím růžím a nepochodím
závidím včelám medový ráj
závidí dubnu,že pŕivádí máj.

ps. Ako to myslíš "v princípe zdravý" ? No,mal si čo napísať,mne starému koviďákovi .((

Norman

no kto už má drzosť napísať, že je nejak úplne zdravý? Zvlášť po tridsiatke :) To je ako rozprávať bohu o svojich plánoch, aby sa rehotal.

Luko

Je celkom zaujímavé, že z dobrých, ustálených dvojíc Šimek - Grossmann, Suchý - Šlitr, Vodňanský - Skoumal, Dvořák - Bohdalová, Lasica - Satinský, Hlaváček - Krajíček, ... , vždy prvý umiera ten múdrejší (aspoň sa to potom tak zdá).
A k tej pesničke "Závidím" (orig. Ragazzo Della Via Gluck - Chlapec z Gluckovej ulice, spieva Adriano Celentano) musím povedať, že pôvodný text je tiež riadne nadupaný emóciami, takže Grossmann za to až tak nemôže.

Truhlík

Lipcsey je ten hlúpejší ? :-)

Luko

Hej.

iris

Neviem ci som to spravne prelozila..." it has a value only if you can share it."
Zrejeme ako vino. Z burciaka sa stava lahodne zrele vino v zaprasenej flasi, kym sa nepremenime na krv Kristovu:)
Marian Benka.... v zivote som to meno nepocula a teraz sa dotkol moje duse.
No nie je to zazrak?

nové