Pocta Mariánovi Benkovi
Už tu boli slová o predčasnej smrti Mariana Benku, aj link na článok v DAV2, a mali sme tu aj video s Rostasom, kde aj o tomto hovorí a moc to nezvláda. Ale teda aj keď to nie je úplne nové, práve preto - počkal som určitý pietny čas.
Neviem, kedy presne toto šaman Benka napísal, ale možno už smrteľne chorý. Je zaujímavé, ako človek takpovediac pred smrťou ide do hĺbky. Aby bolo jasné, ja som v pohode a v princípe zdravý, hm, len mám taký meditačný deň. A preto chcem pripomenúť, že považujem tieto verše za niečo, čo by malo byť povinné pri skúškach dospelosti. Pri všetkých: konfirmácie, sväté prijímania, maturity, čokoľvek. Človek by to mal pochopiť nie pred smrťou, ale predtým, než vôbec začne naozaj žiť.
Ale na toto nikdy nie je neskoro. Odložte to. Je to na úrovni najlepších upanišád, a lepšiu pochvalu nepoznám.
ODLOŽIL SOM SA
Odložil som nabok svoje strachy,
odložil som nabok svoje sklamania,
odložil som svoje viny,
spolu s nimi všetky správne správania,
rozšírené medzi dospelými.
Odložil som svoje ciele,
odložil svoje nádeje,
odložil svoje túžby rozkrídlené,
odložil plody blížiacej sa jesene.
Odložil svoje postavenie,
odložil hnevy na iných,
odložil to, čo vo mne nie je,
len som sa k tomu mierne priblížil.
Odložil smiešno smutné predstavenie,
ktoré som hrával pred nimi,
odložil šaty, ktoré boli tesné,
odložil reči, činy, prečiny.
Už nie som súčtom dôležitých úloh,
už nie som naplnením niečích želaní,
už nie som plameňom,
čo ktosi cudzí sfúkol,
už nie som osudovou čiarou na dlani.
Teraz som pierkom vo vetre,
nevážim ani desatinu toho,
čo vážil môj prvotný hriech
a nesnažím sa viacej hľadať prapríčinu.
Teraz som prázdnou dierou v priestore,
ochotnou prijať nový tvar,
voňavou hlinou,
čerstvým cestom na stole
a opäť, ale inak všetkým,
čo som tak usilovne
nabok odkladal.
Áno,doslova ma to šokovalo,nie sme už na takéto prekvapenia zvyknutí.
Dnes si teda budem listovať v starých číslach ZV a budem čítať iba články od Mariana Benku a budem si predstavovať,že sa má veľmi dobre.
Nie každý sa vie odložiť a tiež je to silné. Pretože Jiří Grossman nebol vôbec zmierený.
Kdybys byl králem a mohl mi dát
jen jakoby darem svoji zem či stát
Když koupíš mi zámek a ze zlata štít
a sbírku všech známek já nebudu chtít
Vždyť já chci jen žít jak žít se má
a o nic víc
Je to jen má touha šílená
a té chci říctZávidím řekám, vidím je téct
závidím chlebům ,cítím je péct
závidím ohňům voňavý dým
závidím růžím a nepochodím
závidím včelám medový ráj
závidí dubnu,že pŕivádí máj.
ps. Ako to myslíš "v princípe zdravý" ? No,mal si čo napísať,mne starému koviďákovi .((
no kto už má drzosť napísať, že je nejak úplne zdravý? Zvlášť po tridsiatke :) To je ako rozprávať bohu o svojich plánoch, aby sa rehotal.
Je celkom zaujímavé, že z dobrých, ustálených dvojíc Šimek - Grossmann, Suchý - Šlitr, Vodňanský - Skoumal, Dvořák - Bohdalová, Lasica - Satinský, Hlaváček - Krajíček, ... , vždy prvý umiera ten múdrejší (aspoň sa to potom tak zdá).
A k tej pesničke "Závidím" (orig. Ragazzo Della Via Gluck - Chlapec z Gluckovej ulice, spieva Adriano Celentano) musím povedať, že pôvodný text je tiež riadne nadupaný emóciami, takže Grossmann za to až tak nemôže.
Lipcsey je ten hlúpejší ? :-)
Hej.
.
Mohol som chodiť po zemi ako ostatní.
Ale ja som sa rozhodol cestovať s vetrom a hviezdami.
Dnes o 11 30 sa v bratislavskom krematóriu konala posledná rozlúčka s plukovníkom,letcom,Ing.Petrom Švecom. Za signatárov Nitrianskej deklarácie suverenity SR sa s Petrom Švecom rozlúčil Jozef Šedovič :
" Bol to môj najlepší priateľ. Od začiatku sme bok po boku zápasili o Slovenskú štátnosť, v tomto zápase sme zvíťazili. Zomrel prakticky v boji, pripravovali sme obranu pred nepriateľom, ktorý nás systematický oberá o našu štátnosť, tým aj o národnú a osobnú slobodu a v konečnom dôsledku aj o prosperitu a demokraciu. Posledný článok do blogu v HS odoslal necelé dve hodiny pred svojou smrťou. Je to obrovská strata pre nás všetkých, pre celú Slovenskú republiku. Nerozumiem ešte celkom tomuto božiemu zámeru, ale prosím boha aby mu odpustil hriechy a dal mu ľahké odpočinutie.
Peter Švec bol najväčšou politickou nádejou Slovenska, čestný, hrdý , odvážny, rozhodný a nepodkupný muž, vybavený obrovskými znalosťami a bohatými skúsenosťami , ľudskou dobrotou a veľkorysosťou. Napriek svojej individualite, bol jednoznačne tímový hráč s brilantným písomným prejavom a vodcovskou výrečnosťou. Jeho predčasným odchodom prichádzame ako národ oveľa. Osobnosti jeho formátu sa v spoločnosti nevyskytujú často. Pre iné etniká a národy v minulosti takéto bohatierske osobnosti často vytvorili ríšu. Nahraďme pomstychtivú ľudskú malosť veľkorysou zhovievavosťou a odpúšťaním, hovorí v jednom zo svojich článkov. Svojím jasnozrivým rozumom videl ďaleko dopredu. Zanechal nám rozsiahle dielo z ktorého budeme my a naši potomkovia naveky čerpať. Česť jeho pamiatke. "
S obrovským zármutkom Ing. Jozef Šedovič v.r.
Jeho odchod sme tu predsa už zaznamenali, nie?
V lete na tých demonštráciách (na Námestí slobody), čo boli vlastne a sa potom menili na také diskusné krúžky, ma známy predstavil Švecovi. Vtedy bol Švec ešte kandidát na predsedu SNS, teda jeden z najperspektívnejších ľudí. V dobrom - taký našinec, moc do tej politiky akoby nepatril. Zdravý chlapík, očividne plný plánov. Ľudsky je to naozaj tragédia.
Hrozivé je, že je to vlastne jediný človek zo súčasných strát, ktorého som aspoň letmo osobne poznal. Hrozivé je to, že ich bude asi pribúdať.
Dobré pripomenutie, že Švec mohol byť predsedom SNS. Ale oni si radšej vybrali Danka. To je neuveriteľné a vlastne ďalšia dobrá ukážka, že pri takýchto rozhodnutiach nebývajú nejaké personálne kvality prvoradé. Konečne by bol na čele tej strane niekto serióznejší, hoci by to SNS už nemuselo pomôcť - je to príliš zdiskreditovaná značka.
všeobecne sa hovorí, že rozhodovali peniaze. TU treba vidieť základ celého marazmu v republike - nie to, že jestvujú (zahraniční) nepriatelia a ich agenti - to je prirodzené, s tým treba rátať, to inak nebude. Ale základ problému je, že jestvujú takéto strany, ako SNS, navonok akože naše, ale plné ľudí ochotných za peniaze predať vlastné svedomie, a vlastne aj vlastnú mater. V takomto správaní je základná príčina tej slovenskej politickej slabosti.
Jasné, že to potom chýba. Nejaké 3 až 5% im potom dá hlas, a to sú rovno stratené čísla. To isté s inými stranami.
Nie je nám presne známe, na čo skonal Švec, ale v každom prípade takéto sklamania a podrazy človeku na zdraví nepridávajú, lezú priamo na srdce, aj ony sú príčinou.