Qi gong

Momentálne sa nedá nič iné robiť, len sa pripraviť.

Autor: 
téma: 
Ľubov

Nádhera! Prečo ten gong je taký príjemný,vie o tom niekto niečo viac?
Vidíš,hehe,a zase len pomáhaš,si nenapraviteľný :-)),vážne, aká je to hudba?

Norman

Dobré pripomenutie ... ale je asi rozdiel medzi tým povrchným  snažením sa o "šťastný život", čo som spomínal tu,  a takouto hlbokou mystikou. Sú dokonca v protiklade, jedno je zamerané na vonkajšok, druhá je zameraná vnútorne, na imanentné pravdy.

 

( Toto je hudba pre či kung, posúvanie či. Vybudované na spoločnej auroázijskej  tradíci.  Niekto by to nazval "šamanská" ale aj z toho slova sa už stal strašiak. Niekto by pripomenul, že v indickom sanskrte je "jiv" (čítaj "dživ") znamenajúce život, a spolu so slovanským "živ" sú foneticky aj významovo podivne podobné tomuto "či". Možno je to len náhoda, ale  isté je, že v našej kultúre bola tradícia ovládania "živ" už pred stáročiami zničená a zabudnutá, dnes sa to preto chápe omylom ako cudzia exotika - tak sa nemožno čudovať, že sú tunajšie národy mentálne mľandravé, popletené a konieckoncov aj nešťastné.     )

 

 

Náhodný okoloidúci

Prečo si také množstvo ľudí myslí, že na meditovanie potrebujú čo ja viem "voňavé" tyčinky, určité presne stanovené polohy tela a končatín, určitý druh zvukov, pokiaľ možno z Indie alebo Číny alebo aspoň šamanské bubny, a k tomu všetkému ešte mrmlanie zaklínadiel a mantier? Alebo dokonca nejaké prášky a vývary z bylín z druhého konca sveta, kde s nimi na rozdiel on nás majú mnohotisícročné skúsenosti?

Pre mňa osobne predstavuje skvelú meditáciu prechádzka po lese, a je jedno, či je zahmlený, zasnežený, pokrytý opadaným jesenným lístím alebo plný jarných kvetov v podraste. Nepotrebujem zapálené "voňavé" tyčinky, postačí mi vôňa prírody. Nepotrebujem gongy ani didžeridú, postačí mi šušťanie vetra v korunách stromov alebo čvirikanie vtákov. Nepotrebujem ayahuascu, ani khat, postačia mi lesné jahody a maliny. Možno to je tým, že som Slovän.

Ľubov

zdravím:-). Tak vďaka Tvojmu komentáru som si spomenula na Žiarislava,že som na neho skoro zabudla.Idem pozrieť na Slobodný vysielač,či ešte Rodná cesta žije .A predstav si,on stále vysiela....klobúk dolu.
https://www.youtube.com/watch?v=bS3PhOUK4-o toto som vybrala ,sú tam pekné fotky lesa a aj niečo naviac.

Norman

Dobrá otázka, ale keď už sme sa dostali na túto nevďačnú tému, treba to skúsiť vysvetliť..

Prečo si niektorí myslia, že musia niekam chodiť? Chodiť do kostola, alebo chodiť do lesa, alebo chodiť kamkoľvek - aký je v tom rozdiel?
Ak to niekomu pomáha, dobre, ja sa nepýtam, prečo to ľudia robia - ale sú to len rovnaké pomocné externé aktivity. Ja nehovorím, že je to bezcenné, nikdy som nikoho od toho neodrádzal - ale ak si niekto myslí, že to jedno je nejako lepšie ako iné, alebo dokonca, že to stačí - tak vyjadrujem voči tomu racionálnu pochybnosť. Sú to len ničím nepodložené subjektívne predsudky.

Prirodzene, človek nepotrebuje ani externé zvuky. Ale niektoré sú lepšou a iné horšou pripomienkou jeho vnútorných procesov, jeho dychu, jeho tepu a v prvom rade jeho mentálnych štruktúr. Len pripomienkou - len pomáhajú spomenúť si. Lebo nikde v externom svete, ani vo zvuku, ani v kostole, ani v lese, nenájde človek tú hĺbku, ako sám v sebe.

To sú univerzálne veci. Fyzika platí pre všetkých rovnako. Aj pre Slovanov.

Náhodný okoloidúci

Aby sme si ešte lepšie rozumeli, trošku to rozviniem.
Veľmi dobre chápem a na svojom okolí to aj vidím naživo, že niektorí ľudia POTREBUJÚ barličky a návody na život napríklad v podobe náboženstva, či už preto, že v tom boli vychovaní a nevedia si život bez toho predstaviť, alebo majú v sebe zakorenený zmysel pre iracionálno. A potom šíria zbabrané fotomontáže ako "dôkaz" existencie obrov a morských panien. Alebo si jednoducho nevedia nájsť svoje miesto v živote, nevedia sa niekam zaradiť, len blúdia svetom, "hľadajú sami seba", a občas znepríjemňujú život ostatným, alebo sú takí frustrovaní zo sveta (alebo skôr zo svojej neschopnosti nájsť zmysel svojho života), že si ho začnú meniť chemicky a biochemicky niečím do žily alebo do zobáka.

Veľmi dobre viem aj to, že napríklad dychové cvičenia majú vplyv na psychiku, na okysličenie tela a mozgu, na svalové napätie, veď práve s tým pracujú silové športy aj bojové umenia.

Ale ďalšia vec sú práve tie "barličky" a "návody na život".

Každé náboženstvo, každá filozofia má za sebou stovky a možno tisíce rokov vývoja alebo aspoň udržiavania, vznikla v nejakých spoločenských a materiálnych podmienkach, možno by sa dokonca dalo povedať, že rôzne filozofie sú odrazom genetiky a mentality svojich tvorcov. Na to, aby som nejaký trojtisícročný filozofický systém z opačného konca kontinentu naozaj pochopil, musel by som tak žiť a nasávať miestnu kultúru, miestny spôsob života, a aj tak by sa mi to s mojou genetikou a mentalitou bieleho Európana 20. a 21. storočia podarilo len čiastočne. Ani černoch z Gambie sa nestane Európanom tým, že si oblečie európske oblečenie, naučí sa niektorý z európskych jazykov, pôjde v nedeľu do kostola a presťahuje sa do Európy. Stále zostane černochom z Gambie.

Preto keď niekto z našich bielych Slovenov/Sloveniek ide na "kurz meditácie" pod vedením nejakého guru a myslí si, že to naozaj pochopí a prenikne do toho, je to podľa mňa niečo podobné ako čierna bača Ibi Maiga v slovenskom kroji alebo Cargo-kult, kedy si domorodci s holým zadkom vyklčujú kus pralesa a postavia bambusový radar, aby privolali lietadlá s tovarom, lebo videli, že u bielych to funguje. Alebo ako keď sa 7-ročný chlapček z Petržalky pri videu s Brjusom Lí hrá na kung-fu. Aj my s kamošmi sme sa hrali na Indiánov. Ale len hrali. Nestali sme sa nimi ani po prečítaní množstva etnografických kníh.

Ako to opísal Coelho v Alchymistovi - prešiel celý svet, aby zistil, že patrí domov.

Norman

Pozri, pôvodne v krátkej debate na prope, tu, bola reč o kultúrnych rozdieľoch a dal som tam túto hudbu práve ako ukážku, že o Číne vieme málo. Potom ma napadlo, že by som nemal veci dávať len na cudzie servre a dal som to aj sem. A napísal som len, že je to len tak na počúvanie, aj tak nie je čo iné robiť.

Nebola to ponuka špeciál čínskej kultúry ani nejaká ponuka k meditácii. Lebo naozaj do veľkej miery súhlasím s tebou, že je ťažko pochopiť vzdialené kultúry a za druhé, ako som napísal v tom článku minule, to hľadanie povrchného  slniečkárskeho ezoterického šťastia, čo je všade okolo nás,  je naozaj naivné (a už čoraz viac odporné). 

Ale existujú univerzálne veci a tie sú práve zaujímavé. Nejde o "dychové cvičenia", o "okysličenie tela a mozgu", ale o oveľa viac, npríklad o univerzálne apriory poznanie v ľudskej mysli. Pekné vveci. 

Ale hovorím, o tom sa ťažko dohovorí a ťažko dorozumie.

Ale nejakú radu predsa mám. Hlavne odporúčam rozlišovať vertikálne rozdiely, teda rozdiely medzi vyším a nižším človečenstvom, a naopak horizontálne rozdiely medzi rôznymi bielymi etnikami, slovanmi či američanmi, rusmi alebo nemcami, či povedzme východnými aziatmi. Preto je rozdiel medzi, ako píšeš, černochom z Gambie a Európanom, ale to  určite nie je ten istý rozdieľ ako medzi slovanom a američanom, alebo dokonca slovanom a číňanom (nechcú sa mi dávať všade tie veľké písmená, neuznávam to). 

Ale stretol som sa už s názorom, u kohosi, ako si povedal, že ako Slovan máš svoje špecifické potreby či poznanie. V poriadku, ak to poznanie  máš či nájdeš LEN medzi Slovanmi, no dobre. Len bacha - čo to vlastne je? Slovanská tradícia na Slovensku je Hviezdoslav, Śtúr, ľudová hudba, kroje, alebo čo? Bacha, mnho z týchto veci je novovekých a veľmi umelých. Nie je tzv. "slovanská kultúra" tiež len nepochopený cargo kult? Ja napríklad TO NEpovažujem za podstatnú slovanskú tradíciu. Myslím, že pravá slovanská tradícia je tvrdšia, húževnatejšia a zahrňuje oveľa viac vnútorneho poznania a sily. Veci, ktoré v týchto končínácha v týchto časoch, opakujem, výraze chýbajú - čo možno odôvodnene považovať za dôvod aktuálnej slovanskej slabosti (a nehovorte mi, prosím, že tu žiadna taká slabosť nie je). Práve kvôli falošnej slovanskosti tu chýba hĺbka a panuje povrchnosť (tak by sa dal napísať   môj názor). 

 

Ach áno, píšeš o pomýlených ľuďoch. Nuž, pomýlenosť hrozí všetkým a my sme sa tu zhodli, tak ako aj všetci rozumní vo všetkých knihách, že je dobre sa zbaviť barličiek. Niekedy tomu pomáha ísť do lesa, aby sa človek zbavil svojho bežného okolia. Ale nemožno si z toho robiť zlaté tela, ako sa to takmer začalo tu diať, samotný les, ak niekde niečo hodné toho mena ešte naozaj je,  nie je samoliek, len práve tá pomocná barlička (ja viem, to som už napísal minule, ale naozaj je to hrozivé, tie nahrážky). Je to tiež droga, bacha na to, minimálne taká droga sebaspokojného gýčového klamu.

 

 

Ľubov

Včera som sa rozhodla,že už len vertikálne.Zas som skoro hodinu strávila v spoločnosti človeka,ktorý bol plný jedu,neviem prečo,ale zo všetkého obviňoval Slovákov.Závistliví,chamtiví,sprostí,volia Fica,kradnú,sú ovce,nechcem tu žiť.(motrokuje niekde v Nemecku za volantom)

V podstate sa s takým typom stretávam veľmi málo,selektujem to,ale toto bola náhoda.Hneď som vedela,že je to živý slniečkár. Ale čo ďalej?
Poďme tou úzkou cestou,každý deň by som chcela uvidieť niečo dobré na Slovensku.Inak to vertikálne nepôjde.

Norman

To je typický prípad. Veď si tu situáciu ešte raz preber - chlapík dostane zrazu v zahraničí prácu a peniaze viacnásobné, ako doma na Slovensku. Ako zareaguje zakomplexovaný primitív?
"Ach, konečne ma niekto skutočne zaplatil tak, ako si zaslúžim. Vždy som vedel, že som dobrý, že som svetový - ale na Slovensku ma nik neocenil. A tu, hľa, títo mi rozumejú cenia si ma. Prečo to nebili schopní tí na Slovensku? Lebo sú to blbci, že som sa ja pako s nimi zahadzoval, že som hneď z materinej iče nešiel rovno sem. Zle Slovensko. Zlí Slováci".

Bohužiaľ, to robia z ľudí peniaze (a iné benefity). Vidíš to na mnohých emigrantoch, niektorí aj sem chodili, vidíš to na bývalých vonku študujúcich hlupáčikoch (ukecaných havranoidoch) a podobne.

To ale neznamená, že slovanský svet nemá problémy. Ba naopak - spomínaná vrstva kreténov má síce morálnu poruchu, ale je ďalším dôkazom, že tu chýba čo ? Chýba tu reálna sila, mentálna sila a poznanie ako hodnota, a následne aj tie peniaze. Hovorím o slovanskom svete, nie o Slovensku, lebo to je malé a treba mať s ním súcit, nemôže mať všetko.

Preto som neistý či ti rozumiem, keď napíšeš "každý deň niečo dobré na Slovensku". Myslíš to tak, že každý deň objaviť nejakú dobrú vlastnosť na Slovensku? Nuž, tak ako primitívna kritika malého Slovenska je príznakom chudoby ducha a charakteru, tak vyzdvihovanie jestvujúcich málo pozitív moc nepomôže. Ľuďom síce treba dať sebadôveru, ale nie za účelom (seba)spokojnosti, ale na objavenie a prebudenie ich POTENCIALU.
Lenže pokiaľ budú zavádzaní v tom, čo je ich identiita, tak sami seba nemôžu objaviť. Memôžu objaviť ani to, čo je najviac ich.

Chápeš, ty a viacerí tu, v podstate aj ja, chcú okrem nejakého vzájomného pochopenia mať vlastne len ten svoj kľud, nič viac netreba. Ale mladí a budúcnosť vôbec potrebujú reálnu moc, reálnu dynamiku, nič iné sa neráta, svet im nič iné neodpustí, nebude sa s ničím hrať. Je úplne jedno, ako pokojne, izolovane a drevne žili pred 200 rokmi naši predkovia - teraz budú iné otrasy, selanky nebudú. Staré metódy teda nebudú stačiť, do lesa príde hájnik a všetkých zamaskovaných dredákov vyženie bičom. Ak sa naozaj nebudú vedieť brániť, skončia všetci.

Ľubov

Veď to ešte ani sama poriadne neviem,ako som to myslela:-).
Ale iste nie tak,ako naznačuješ.Žiadny kľud! Naopak,pohyb.

P.Hájek začal vydávať nový tlačený mesačník My.Páči sa mi tam napr. článok" Šťastie praje pripraveným." Je to test,či sme psychicky a ako tak materiálne pripravení práve na tú nie selanku.
Napr . Kapitola 1 . Liečenie a vybavenie .
1. Vieš poskytnúť prvú pomoc?
2. Vieš zašiť otvorenú ranu? (plus dva body v teste )
3. Máš doma škrtidlo,aspoň 4 litre dezinfakčného prostriedku?
4.Ak nevieš zašiť ranu,nauč sa to....atď.

Takže tieto rady hej,sú dobré

Buheh

tak by som v súvislosti s duchovnom chcel len upresniť, resp. doplniť, že tu treba rozlišovať dve veci. Meditovať, resp. dostať sa k vnútorným pravdám a prežitkom sa dá kdekoľvek. V lese to síce ide možno lepšie, ale to nie je to podstatné, čo pre človeka (Európana, Slovana) splynutie s prírodou, spočinutie v prírode môže znamenať.

Spojenie s lesom (prírodou, Gaiou, jak je libo) ja osobne vnímam ako niečo vyslovene biologické. Ide tam aj o meditáciu, ale je to čosi viac. Sú v tom aj zmysly: vône, zvuky, vietor, farby...

***

A ešte by som chcel ctenému prítomenstvu pripomenúť, že v nesmrteľnom filmovom diele Kung Fu Panda 3 veľký majster Ugvej (bol korytnačka, ale veľmi rýchla) strávil 30 rokov v jaskyni a kládol si pritom jedinú otázku: kto som? A až po tých 30 rokoch v jaskyni sa stal majstrom ovládania čchi. Vedel hýbať predmetmi a tak podobne. Len aby ste vedeli že prečo sú u nás takmer všetky jaskyne skoro stále zatvorené: sused Lakatoš mi totiž prezradil tajnú informáciu, že väčšinu času tam meditujú politici a iní funkcionári. Aby boli duchovne na úrovni doby, aby vedeli hýbať s rôznymi nehnuteľnosťami a nechať ich zmiznúť, a tak.

Teraz mi napadá, veď od revolúcie to bude... koľkože? Počkajte... ak dobre rátam, tuším na budúci rok to bude 30 rokov. Buďte pripravení, amigos, jazda sa začína.

Norman

spomenul som les, lebo presne ti rozumiem, Ako si napísal
"dostať sa k vnútorným pravdám a prežitkom sa dá kdekoľvek. V lese to síce ide možno lepšie, ale to nie je to podstatné, čo pre človeka (Európana, Slovana) splynutie s prírodou, spočinutie v prírode môže znamenať".

O to práve ide. Pre teba to nie je podstatné. Ja hovorím, že je.
Zas ťa zacitujem, a úplne s tebou súhlasím:
"les ... ja osobne vnímam ako niečo vyslovene biologické. Ide tam aj o meditáciu, ale je to čosi viac. Sú v tom aj zmysly: vône, zvuky, vietor, farby"
Áno, tak to je, je to (v prvom rade) biologické pozitívum, zvuky, vietor, farby .. kľudne dám bez irónie viac ... aura, esprit. Alebo pri mori vlny, ozón, slnko, mistrál, piesok, šumenie mora ... alebo na skalách priestor, hĺbka... Alebo vo víne jas, iskra, chuť, vôňa, v dobrom jedle symfónia chutí, šťava, energia, dravosť, v hudbe eufória, v tanci závrat, v plese v opere spoločenská noblesa, celebrity, roby, v autách silné motory, lesklé krivky, v peniazoch vertigo, bohatstvo, domy, vily, kone, lietadlá ...
Och, to už som zas prešiel do irónie :-)
Les patrí do tejto reťaze, aj keď je to jej krajšia časť.
Ja ale aj tak dávam dôraz na ten vnútorný pohľad.
Nie, zle som to povedal.
Pre ľudstvo je objektívne najdôležitejší ten vnútorný pohľad, tá imanentná pravda.
Nebudem to dokazovať, nebudem to vysvetlovať, nebudem o tom presviedčať. Proste je to najdôležitejší fakt.

Buheh

ja vnímam inakšie. Áno, more, skaly, to hej, ale to môžeme spolu s lesom zahrnúť do kategórie príroda.

Víno, tanec, peniaze, lietadlá... tam sú chute, vône, farby, zvuky aj emócie, ale splynutie s prírodou, to je ešte iné. Nehovorím, že tam nie je podobnosť, ale...

Napojenie na zdroj sily... harmonizácia biologického poľa... spojenie s duchmi stromov či predkov... nesmej sa. Rôzne koncepty to môžu opisovať rôzne, ale ja cítim, že tam je kvalitatívny rozdiel.

Norman

Aby nedošlo k hrubému omylu, upozorňujem, že som to myslel ironicky - ako je to tam aj explicitne napísané.

Náhodný okoloidúci

Presne si to vystihol, novodobý náter nemôžeme pokladať za tradíciu. Zvlášť ten Hviezdoslav, nech je v literárnych kruhoch hocako uznávaný, jeho spôsob vyjadrovania je tak umelý, že čitateľ občas musí dlho rozmýšľať, aby pochopil, čo tým chcel básnik povedať.
Ani folklór nieje až taká tradícia. Teda mám na mysli to, čo sa označuje ako folklór. Nie preto, že veľká časť slovenského folklóru má valašský pôvod, aj keď nakoniec sa valašská kultúra šírila skôr prenosom od suseda k susedovi a valašské gény ďaleko na územie Slovenska neprenikli, ale preto, že vieme už len málo o tom, čo ktorý tanec znamenal, čo ktorý zvyk znamenal. Našťastie etnografi toho veľa zachytili, ale národ sa o to až na niekoľko málo výnimiek nezaujíma. To, čo predvádzajú súbory na javiskách, to už nie je živý folklór, živá tradícia, to sú vo veľkej miere umelé choreografie určené na javiskové vystúpenia, pre zábavu divákov.

Len tak pre tú srandu sem uvediem jeden malý postreh zo života.
Videl som pred dávnymi rokmi na folklórnom festivale vo Východnej jedno bizarné vystúpenie. Máličko odbočím a potom sa vrátim.
Za hlbokého socializmu dávali v telke Sandokana. Bol to "kasový trhák", každý chalan chcel byť Sandokan. No a v tom dieli, keď sa Sandokan ženil s Lady Mariannou, boli ukážky malajských ľudových zvykov a tancov. V jednom tanci matka symbolicky učila deti prekonávať prekážky v živote. Vyzeralo to tak, že dve dievčiny v trojštvrťovom rytme búchali dve vodorovné žŕdky dvakrát dole o podklad a raz o seba a matka a deti pomedzi ne hopkali tak, aby ich nohy neuviazli medzi žŕdkami a neschytali úder.
No a zrazu som tento tanček pomedzi brvná videl zaradený vo vystúpení slovenského folklórneho súboru na festivale vo Východnej... Takto nejako, cez televíziu, funguje medzikultúrny horizontálny prenos tanečných prvkom medzi malajským a slovenským folklórom.

A zasa k téme.
Takmer zaniknutou slovanskou tradíciou, ktorú tu tak horlivo riešime, pre nás môže byť práve tá spätosť s prírodou. Pozorovanie prírody a všetkých je prejavov a pravidelných cyklov. Od schopnosti rozoznať a pochopiť ročné cykly v prírode záviselo holé prežitie našich predkov. Preto tak oslavovali astronomické sviatky - zimný a letný slnovrat, jarnú a jesennú rovnodennosť. Je jedno, či boli lovci-zberači alebo poľnohospodári, na oboch týchto úrovniach vývoja spoločnosti museli byť schopní porozumieť prírode a prispôsobiť sa tomu, čo nedokázal zmeniť.
Ešte aj tí bačovia a honelníci hore na grúni museli veľmi dobre poznať prírodné cykly a všetky prejavy prírody a byť schopní zariadiť sa podľa nich.
Súčasný našinec sa o prírodné cykly zaujíma len v súvislosti s dovolenkou - s tradičným váľaním sa na pláži alebo s tradičnou lyžovačkou.

Ja pri prechádzke v lese nezažívam zmenení stavy vedomia, nemám halucinácie ani vnuknutia. Je to pre ma príjemný oddych od práce lopatou a vnímam vtedy nielen krásu, ale aj prejavy ročných cyklov. Sledujem ako je slnko vysoko, čo kvitne, čo už má plody, cez zimu v snehu hľadám stopy zveri.

A ešte mi niečo napadlo. Také veselé. A súvisí to s tradíciou-netradíciou.
S jednou známou sme raz tak horlivo riešili hudbu a ona mi povedala, že neznáša ľudovky. Vravím si - koľko ľudí, toľko chutí, nedá sa každému vyhovieť, ja zasa neznášam operu. A potom z nej vyliezlo, že pod pojmom "ľudovky" si predstavuje plechovú dychovku a pesničky pre dychový orchester, ktoré začali hromadne vznikať niekedy v 60. - 70. rokoch minulého 20. storočia :D

mino

pre všetky národy späté s prírodou. Zvyky-postupy, obyčaje, liečenie je veľmi podobné cez všetky kúty sveta až do našich najzapadlejších horských dediniek na východe a severe.
Bez fanatizmu a intuitívne k tomuto poznaniu prídete aj cez či-kung. Aj ten odtiaľ v svojej prapodstate vychádza. Budhistické a taoistické smery sú už len sukničky - pribudli cestou a časom pre zahalenie podstaty.

Jednému čechovi ukradli na nejakom zapadlom ostrove motorku. Nič tragické, kde je? Vyskúšal šamana. Šaman použil rovnaký postup o akom čítal v nejakej stredovekej knižnici v Česku: Chlapec 10-13r., na ruku mu šaman kvapol olej, priviedol ho do tranzu a chlapcovi sa vybavilo aj kde je zanechaná motorka, aj kto ju ukradol.
Je to odborník v tejto oblasti vydáva knihy, meno neviem, ale bežne to popisuje a spomína.

Horeuvedených palicových tancov podobných a iných je v okolitých kultúrach na mrte. Choreograf nemusel pozerať Sandokana.

Mal som šťastie na školu-smer čikungu, aj učiteľov. Bez náboženských smerov, čínskych košieľok. Ide o dušu, jej rozvoj a dvíhanie, lebo svet má mnoho dimenzií a z tej svojej do vyšších nedovidíte, nepochopíte...
A veľa zážitkov.

Norman

Táto debata nás doviedla k pochopeniu, v čom je ten rozdiel medzi témami a portálmi, čo som sa tu pokúšal v poslednom čase vystihnúť.

Teda, za prvé sú témy, ktoré sa snažia vysvetliť, čo je a môže byť zdrojom energie pre človeka. To sú tie motivačné a radiace portály, neiktoré dobré, iné prirodzene nie. Tam chodia ľudia, čo pociťujú nedostatok energie.

Za druhé sú témy a portály ktoré vznikajú nie z nedostatku energie, ale z jej prebytku. nie že by Nadhľad bol zakladaný s nejakým presným cielom, ale toto je ten prípad. Nemienili sme sa radiť, kde zobrať silu, ale len sa pozrieť, ktorým smerom nadbytočnú energiu nasmerovať, kam kopnúť.

To je ten základný rozdiel, prečo sa ľudia, ktorí to podvedome tiež tak chápu, tu cítia lepšie, ako na iných vyplakavájúcich a priam zámerne sa do hystérie nútiacich alternatívnych portáloch. Preto je tu väčšia šanca, že vždy znova uvidíme veci presnejšie a budeme pri tom v pohode.

Ale dôležitý pri tomto profilovaní je aj ten faktor, že hovoriť o tých prvých témach, o tých zdrojoch energie, aj keď to robia tisíce serverov, je vec riziková a nebezpečná. Ono každý človek má nejaké tie zdroje, ako sme povedali, jeden kostol, iný les, čokoľvek a to celé rôzne kombinované. Je veľmi bolestivé to ľuďom meniť, sú akoby zakorenení, je ťažko ich presádzať. Je veľmi zvádzajúce im ukázať ich chyby, ale negatíva takého procesu sú veľké, výsledky naopak malé.

Ale nemám nič proti, ak niekto o tom chce debatiť. Mám len svoje vlastné pohľady na tieto veci a nemienim ich nikomu vnucovať, ba ani prezrádzať, ak nebude veľmi treba. Tie vonkajšie, spoločenské problémy, sú dostatočným priestorom pre aktivitu. A ani tam tam sa teraz už netreba nejako stresovať, lebo neviem, či som vám to už hovoril, heh, ale budúcnosť budú už teraz zas formovať hlavne zbrane, nie objektívna pravda. Takže žiadne obavy, strieľať sa naučíte rýchle, to nie je problém.

No ale to som už vlastne odbočil od témy.

1488

už sme ho tu spomínali, chalana z roku 1200 - na juťube je ešte stále ten pekný film.

https://www.youtube.com/watch?v=SkPNSISZLn8

 

Norman

hej, tuším to bolo ale som to nedopozeral, alebo som už zabudol , "ako to skončí" :-) Ale neviem, či tomu porozumiem, keď sú to teda tí cudzinci.

Mne hneď yutubo ponúkol k tomu toto video, nejaký rozhovor s akýmsi čínskym mníchom (tiež s titulkami českými). Ten sa mi pozdával, je to krátke a nie je to také vábivé, ako si ľudia o tamtom predstavujú - neviem, čo môže byť menej vábivé, ako starý škaredý číňan.

Ale keď som to pozeral a v 4:55 mu začal zvoniť budík a začali preberať, že mu ide dopredu, normálne som od smiechu skoro okysličil plúca - prišlo mi to strašne smiešne, a teda ľudské (teraz, keď som prezradil pointu, už to nikomu smiešne nebude, preto sa o oslobodení nemá hovoriť, ani o humore, aspoň som sa zasmial ja)

 

 

 

Ľubov

Už som si myslela,že téma je prebratá( samozrejme,že nie),ale ešte jedna myšlienka ma napadla.Tentoraz nie k videu,ale Tvojej krátkej poznámke pod ním: čakajme a pripravme sa. Veru,nič iné sa nedá robiť.Napr.mihla sa v alternatíve správa,že v hoteli Ritz zatkli člena kráľ.rodiny,princa z Arábie,Valida Talika.No,trocha som mu zjednodušila meno,ale je to ten istý,čo vlani v lete navštívil Slovensko
https://www.cas.sk/clanok/325866/tajna-navsteva-miliardara-zo-saudskej-a...

Z hotela Ritz do basy,hmm,36.najbohatší človek na svete.Naozaj,nedá sa hneď si nepripomenúť osud Romanovcov.A ešte jeden saudskoarabský princ a následník je preč,chodil do Šamorína na dostihy,taký milý chlapec.Infarkt v 33 rokoch.
Tak ja len toľko.Pripravme sa na toto kino.