Les: hospodárenie alebo nivočenie?

Bratia a sestry, viete, že som Vás nikdy o nič neprosil. Ale tentoraz Vás zúfalo prosím o pomoc. Pomôžte mi nájsť odpoveď na otázku, ktorá ma trápi už niekoľko rokov, a to čoraz viac. V noci sa budím spotený, nepomáha už ani ríbezliak. Radil som sa aj s odborníkmi, ale nikto mi nevedel dať zmysluplnú odpoveď, a tak ju hľadám tu, ako u konečnej a najmúdrejšej autority vo veciach zmúdrenia a porozumenia. Ak mi nepomôžete Vy, tak už asi nikto...
Ide o to, že naše lesy chradnú. Príčin je viac: znečistenie ovzdušia, odlesňovanie, erózia, invázne druhy, narušenie biosystémov, atď. Ale mne teraz ide o takú banálnu vec ako je obyčajná bilancia má dať/dal.
V poľnohospodárstve sa používa hnojenie. Poľnohospodár vie, že keď zoberie z poľa úrodu, potrebuje do pôdy vrátiť tie chemické prvky, ktoré odtiaľ vzal, a ktoré sa tam samy od seba nemajú ako dostať naspäť. Lebo vie, že keby to neurobil, na ďalší rok by na tom poli bola slabá úroda a po dlhšom čase už takmer žiadna. (Nejde o všetky prvky: C, H, O sa vrátia zo vzduchu, určité baktérie vedia naviazať zo vzduchu aj dusík. Ale ostatné prvky musí poľnohospodár do zeme vrátiť. Preto sa robí štandardné hnojenie N, P a K, ale v menšej miere si pôda pýta aj S, Ca, Mg, Fe, B, Mn, Cu, Zn, Co, Mo, Si, Al, Na, Cl a prípadne ďalšie prvky.)
Nikdy som však nevidel nikoho hnojiť les. Vy ste videli? Zato človek stále vidí kamióny odvážajúce drevo z našich lesov. A ako idú roky a desaťročia, tie naše lesy sú čoraz biednejšie. Pozorujem to dlhodobo na vzorkách lesov, do ktorých chodievam a pochybujem, že v tomto so mnou bude niekto úspešne polemizovať: je očividným faktom, že lesy sú čoraz redšie a slabšie. Staré mohutné stromy padajú a často ostáva len menej kvalitná mladina.
No a toto mi nejde do hlavy. Ak my les nehnojíme a tie prvky z neho odvážame, lesná pôda musí predsa byť čoraz chudobnejšia, alebo sa mýlim? Človek by povedal, veď predsa máme odborníkov, stredné drevárske školy, vysokú školu drevársku, výskumné ústavy a dokonca aj ministerstvo s múdrymi hlavami, veď oni títo všetci iste dobre vedia čo robia.
Či?
(To je teraz taká moderná komunikačná ozdôbka, tak mi odpusťte, že som neodolal ju použiť, prvýkrát v živote.)
Totiž, nikto z tejto brandže mi zatiaľ súvisle neodpovedal na nepríjemnú a priamu otázku, ako sa dostanú ukradnuté prvky z lesa naspäť. Vyvážaním odpadu do lesa (najmä pneumatík), ak som dobre rátal, sa to vykompenzovať nepodarí. Niečo si korene vyťahajú ešte z podložia, u niektorých prvkov sú zásoby bezpečne dostupné na mnoho rokov. No dobre, ale čo kritické prvky ako N, P a K, S, Ca, Mg...? Niektoré predsa v tenkej lesnej pôde musia chýbať už po odvezení jednej fúry dreva.
No a práve preto sa budievam uprostred noci taký spotený. Lebo mi chodia po rozume kadejaké nekorektné, priam konšpiratívne myšlienky. Že čo ak sa na to proste kašle. Že čo ak tí odborníci nijakú zmysluplnú odpoveď na túto otázku nemajú. A že čo ak to, čo nazývame honosne „lesným hospodárením“ je iba sprosté zbojstvo a nivočenie podstaty, morálne celkom na úrovni neprispôsobivých komunít, ktoré si proste vezmú a skúria čo príde pod ruku. A keď tých, ktorí v lese „hospodária“ pristihnete pri konaní, ktoré je evidentne neetické, presne ako vyššieuvedení neprispôsobiví občania budú, ako vravia bratia Česi, „mlžit“ a do očí vám klamať.
A to nie je všetko. Minule som sa v noci prebudil z hrozného sna o tom, že pre prírodu a vlasť by bolo najlepšie tie lesy zapáliť. Lebo drevo, ktoré zhorí, nikto z lesa neukradne, a teda ani prvky zo zhorených stromov. Prosím, povedzte mi Vy ako správni vlastenci, ako to teda je?

0
mino

Empiricky-pokiaľ sa neobjavili ochranári, boli lesy relatívne v poriadku.
Komunisti nám nechali lesy plné dreva, ktoré sa doposiaľ nepodarilo všetko rozkradnúť, na rozdiel od iných aktív.
Žalostný stav lesov je výsledkom 28 rokov slobody a demokracie, nikde v Rakúsku také lesy neuvidíte. Ak, tak výnimočne. Rakúšan "gazdujúci" v Demänovskej doline si dovolí nepomerne viac ako doma - veď je v kolónii.

Zelený bolševik sa aktivizuje, dedo Šoroš uvoľnil 18 mld. a peniaze si treba zaslúžiť. Bude sa pchať do politiky komunálnej, aj vysokej. Už teraz sú ich plné masmédiá. Nedarí sa povaliť Fica a tu je tradícia "lesoochranárskych združení" ako opozície režimu.

Pravda je v sedliackom rozume našich starých otcov, ktorí vedeli v lese gazdovať. Pozor na novodobých "gazdov", ostáva po nich rozvrat lesa, prírody a nakoniec spoločnosti. Viď ohniská lykožrúta : Tichá, bezzásahové zóny v Tatrách- pohyb po chodníkoch len na vlastné nebezpečie, Javorinka, kalamita na juh od Čertovice.

Náhodný okoloidúci

Pozrime sa na rozdiel medzi hospodárskym umelo vysadeným lesom a prírodným lesom podľa predstavy ochranárov.

1. hospodársky les vzniká na dôkladne vyholenej zemi, čiže po holorube. Všetko drevo sa odvezie, konáre sa naštiepkujú alebo spália, aby sa o ne drevorubači nepotkýnali.
Kým je povrch pôdy bez rastlinného krytu, slnko ho prepáli a presuší, symbiotická mikroflóra, ktorá žila na koreňoch stromov, prudko upadá a odumiera, nechránenú pôdu bud zarastie tráva, najčastejšie rozpínavý smlz, alebo malinčie spolu s pionierskymi drevinami, ako sú brezy alebo rakyty, ktoré ale lesníci odstraňujú ako "burinu". Kým ale povrch pôdy nie je aspoň niečím krytý a previazaný koreňmi, je vážne ohrozený vodnou eróziou počas prudkých letných búrok a ďalším dôsledkom sú povodne a zaplavené pivnice.
Na vyholenú zem sa vysadí monokultúra smreka, pričom všetky sadenice sú z jedného semenného stromu, čiže sú si navzájom geneticky blízko príbuzné, navyše všetky stromy majú rovnaký vek a rovnakú veľkosť, čím lesníci vytvorili to najlepšie, čo si môže lykožrút pre svoje nehatené množenie želať. Nehovoriac o púšti absolútne bez podrastu, ktorá vzniká pod korunami smrekov. Takýto porast horšie zadržiava vodu, preto je náchylný na napadnutie lykožrútom, a je navyše prudko náchylný na celoplošné zničenie víchricou.

2. prírodný les podľa predstáv tých "zlých" ochranárov pozostáva z rôznych druhov stromov, listnatých aj ihličnatých, ktoré sú pre príslušnú oblasť prirodzené, čiže "pôvodné", a navyše všetky druhy sú v ňom zastúpené vo všetkých fázach individuálneho vývoja - od semenáčikov, cez mladé stromy, dospelé stromy, až po odumierajúce a mŕtve stromy, či už stojace alebo už spadnuté, ktoré z lesa nikto neťaží - tak, ako to bývalo po milióny rokov. Mŕtve stromy sa rozkladajú, rastie na nich mach, z ich dreva ako aj z opadu lístia a ihličia zo živých stromov vzniká surový humus, ktorý funguje ako špongia, zadržiava v pôde vodu a priebežne ju uvoľňuje, čím nielen uľahčuje smrekom vytvoriť väčšie množstvo živice a doslova zaliať lykožrútov a zahojiť si poškodené lyko, ale zároveň chráni pôdu pred eróziou.
Akonáhle nejaký strom odumrie, nastane medzi mladými stromami okolo neho rastúcimi súťaž o to, ktorý ho skôr nahradí. Pričom napríklad jedle takto dokážu čakať na svoju príležitosť aj 200 rokov.
V takomto prírodnom lese prebieha postupná plynulá výmena stromov, bez šokujúcich udalostí. Ak aj príde víchrica, zachytí predovšetkým vyššie stromy, zatiaľ čo mladé a nižšie ju dokážu prečkať bez ujmy. Zlomené listnaté stromy navyše prudko regenerujú zo spiacich očiek na zvyškoch kmeňa a na pňoch alebo aj na koreňoch, napríklad osika.
To, čo zostalo v Tatrách a na Šumave a čo sa "zlí" ochranári snažia ochrániť pred vyťažením, je len prechodné štádium k takémuto prírode blízkemu lesu.

Podstata problému je v inom - ľudia nechápu, že mŕtve nevyťažené stromy sú absolútne normálna prirodzená súčasť ekosystému. A lesníci to ani nechcú pochopiť, lebo im to nevyhovuje. Ich záujmom je vytrieskať z dreva čo najviac peňazí. Po nás potopa.

Ďalší problém je ten, že štátne orgány miesto ochrany prírodných rezervácií a národných parkov pred "civilizáciou" robia poskokov developerom a ochranársku agendu im vyfúkli Sorosove mimovládky a robia si na nej reklamu.

mino

Pôvodne chceli lesníci spracovať vyslovene len a len kalamitu a kalamitné drevo. Z cca dvestoročných skúseností tvrdili, že ak to nespracujú obehne to celé Tatry, padne všetko-budú musieť ťažiť ďalej a ďalej, prídu povodne, suchá, erózia.

Ochranári tvrdili, že pôvodné lesy v bezzásahovej zóne, ktoré nikto nevysádzal a nestaral sa o ne (ide aj o niekoľkostoročné stromy) podkôrnik nenapadne. Ide o pôvodné-zdravé lesy kde sú zastúpené rôzne dreviny a je tam prirodzená rôznorodosť.

Ako to dopadlo je jasné, všetko padlo a keď premnožený podkôrnik nemal čo žrať pustil sa aj do 200-400r. límb, niektoré vyschli. Doteraz nevídaný jav, podobnosť s imigračným tlakom je čiste náhodná.
Som zvedavý dokedy vydržia 1200-1600r. limby v Krivánskom Škaredom žľabe, lebo prísna rezervácia Nefcerka je už len na papieri-mapách, reálne už neexistuje.

Podobná kalamita v Tatrách a podobné zábery existujú z cca r.1920. Vtedy lesníci nemali mechanizmy, urobili a onovili čo sa dalo a tieto lesy sme si užívali do r. 2004, nadávať na nich , že vtedy nepočítali s globálnym otepľovaním je také... ochranárske t.j. bolševické.

Okolo Osrblia bola koncom socializmu megakalamita a nech sa páči si pozrieť ako si s ňou lesníci poradili a porovnať.

Lesníci nie sú svätí, majú oni svoje neduhy - niečo si pristreliť, aj ukradnúť. Ale väčšinu poznám ako poctivých chlapov, aj všetci moji predkovia takí boli.

Vypočuť si ochranára v telke, nasať jeho múdrosti, stať sa odborníkom na ochranu lesov je také... dolniacko-Blavácke.

Rozosr..ané je to zámerne ako všetko. Priemysel, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, energetika, školstvo a zdravotníctvo.... Už sa čaká len nový spasiteľ - majiteľ za pár drobných, najlepšie zadarmo, ale s hlasnou mediálnou podporou... Ako vždy- štát je najhorší vlastník, lesníci tomu nerozumejú, zaspali dobu atď.
Lesníci hlavne nepochopili o čo ide a tí ktorí pochopili skončili na postoch najvyžších a podpisovali zmluvy s zahraničnými odberateľmi a dodávateľmi... ako všade. TKTM

Buheh

viacmenej súhlasím. Ale stále som nedostal odpoveď na principiálnu otázku, širšie poňatú, než len v súvislosti s pomermi v našej otrokárskej provincii. Ide o to, či vôbec ľudské "hospodárenie" v lese, spočívajúce v dlhodobom narúšaní materiálovej bilancie, je možné vnímať aj inak než ako primitívne drancovanie a nivočenie (len žiaľ na rozdiel od iných oblastí, tu trvá dlhší čas, kým sa ukáže výsledok v plnej kráse).

Ale vlastne, možno podstatou Tvojej odpovede bol odstavec "Podstata problému je v inom - ľudia nechápu, že mŕtve nevyťažené stromy sú absolútne normálna prirodzená súčasť ekosystému. A lesníci to ani nechcú pochopiť, lebo im to nevyhovuje. Ich záujmom je vytrieskať z dreva čo najviac peňazí. Po nás potopa."

mino

Ťažia minimálne, hlavne kalamity, prestárle lesy a drevo si dovezú z kolónií - od nás.

Všetko je na hlavu, kupujete si 15x postriekané jablká a keď sa má postriekať jedenkrát premnožený podkôrnik tak sa všetci idú pos..rať.

Skúste vyžiť z toho čo vám vyrastie v priekope bez zásahov a postrekov. Dnes už nie, žiaľ je neskoro.
Semená, sadenice aj les má toľko škodcov a chorôb, že bez zásahu človeka zostanú v lese len pionierkske a hospodársky nevýznamné dreviny, podobne na poliach bolševník a iné invázne rastliny-nechajme to na samovývoj a EU kvóty.

Tiež nie s ekológmi od Šoroša, to už skôr s rakúskym Seppom Holzerom.

Norman

Veď to, veď to ... "zostanú v lese len ... hospodársky nevýznamné dreviny".

To je ako s tými jabloňami - kedysi ich stačilo potriasť a zbierať úrodu, ale to dnes nestačí, je neskoro, to by bolo málo, treba ich vyťať a tak vo veľkom mať poriadnu úrodu tu a teraz. Dnes trasenie nestačí, to je jasné, to by sme neprežili.

Náhodný okoloidúci

Mino, dúfam, že túto vetu si sem napísal len omylom, lebo taký blud som už dávno nečítal, a aj keď máme na túto tému opačný názor, doteraz som Ťa bral ako seriózneho diskutéra a oponenta.
"Semená, sadenice aj les má toľko škodcov a chorôb, že bez zásahu človeka zostanú v lese len pionierske a hospodársky nevýznamné dreviny..."

Práve pod ochranou tých "pionierskych a hospodársky nevýznamných" krátkovekých drevín (breza, rakyta, jarabina, osika...) vyrastajú tie dlhoveké hospodársky významné dreviny klimaxových porastov.
Keby platilo to, čo si napísal o chorobách a škodcoch a keby stromy boli odkázané na vysádzanie ľuďmi, tak by sme tu teraz mali celosvetovú púšť a nie celosvetovo stovky a tisíce kilometrov štvorcových bučín a smrečín a všetkých možných druhov stromov, aké len na svete rastú, ktoré sa milióny rokov obnovujú len zo samovýsevu bez zásahu človeka.
Nájdi si fotky z miesta dopadu Tunguzského meteoritu. Bolo tam vyše 2000 kilometrov štvorcových spálenej zeme, teraz tam je štandardný sibírsky les. Vyrástol sám, bez lesníkov.

No a tie invázne druhy sa rozširujú prednostne na miestach výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou, v normálnom zapojenom bukovom alebo hrabovom lese boľševník nemá šancu prežiť kvôli zatieneniu. Možno len na vyklčovaných čistinkách by sa udržal. Aj zlatobyľ sa šíri hlavne okolo železníc a na rumoviskách, čo sú čisto antropogénne útvary.

Aby sme si rozumeli, nie som lesník, nie som ochranár. Nikdy som nikde netvrdil, že by sme mali všetko ponechať na samovývoj, to mi nikto nebude podsúvať. Ale zastávam názor, že bezzásahové rezervácie a národné parky majú svoj zmysel a režim bezzásahovosti by sa mal tvrdo dodržiavať. Inak nikdy nespoznáme skutočné prírodné procesy. A národný park nie je a ani nemá byť Disneyland.
A aj keď sa teraz možno lykožrúty rozšírili z rezervácií do hospodárskych lesov, dovolím si tvrdiť, že najprv sa rozšírili v lesníkmi založených smrekových monokultúrach a až z nich prenikli aj do rezervácií v takom rozsahu, aký teraz vidíme. Teraz sa len lesníkom vracajú ako bumerang.
Lesníci vidia v rezerváciách len mŕtve stromy, ktoré nemohli vyťažiť a predať. To je zaslepenosť peniazmi. Pod tými mŕtvymi stromami vrie a kypí život v takej rozmanitosti, akú hospodársky les (alebo presnejšie a výstižnejšie plantáž) nikdy nebude mať.

Našim lesom by pomohli dve veci - zákaz holorubu a zákaz vývozu nespracovaného dreva do zahraničia. Tým by sa obmedzilo súčasné barbarské drancovanie lesov a kapacity by sa presmerovali do drevovýroby. Aby sme nemuseli z Poľska a z Rakúska dovážať drevený nábytok vyrobený zo slovenského dreva.

mino

Našťastie. Aj keď to mám v génoch, rodine, popredných ochranárov poznám osobne a viem čo si mám o tom všetkom zhruba myslieť.
Píšem v rýchlosti prepáčte za nekonzistenciu.

Bezzásahové zóny majú v Tatrách od cca 50 m do 200m, niekde viac. Je to línia nad urbármi a súkromnými lesmi po kosodrevinu, v našom prípade lesa. V Tichej to bolo rozsiahlejšie územie v správe štátu, preto bol enormný záujem presadiť si "svoje" z jednej aj druhej strany.
Takéto bezzásahové územie je na "posmech", blbosť je to aj v prípade bezzásahovosti celých Tatier - sú veľmi malé, osadené do civilizácie, boli a sú veľmi vystavené okolitým vplyvom - Ostravsko, Katowice a smog ktorý sa drží nad Liptovskou a Popradskou kotlinou. To nehovorím o otepľovaní a zmenách v počasí. Ak sú stromy "stavané" na prevládajúce západné vetry, tak východný a severný vietor ich zhodí a poláme pri zlomkovej intenzite (takáto severná bóra bola posledne okolo 1920, teraz 2004, 2014 myslím). Tiež početnosť a intenzita extrémnych meteorologických javov sa nám zahusťuje. Storočné vody, suchá a vetry môžme čakať každých 10r, tu nie je čas na samovývoj a "srať" na hroby starých lesníkov nám nepomôže, to boli ešte GAZDOVIA so sedliackym rozumom a dnes by nám museli ruky dolámať.
Bezzásahové zóny majú význam v Rusku, USA a Kanade..., čo sú obrovské, buď izolované územia, alebo v centre ešte väčších hospodárskych lesov a tam má význam ponechať a sledovať ich vnútornú dynamiku.

Sranda je, že si ochranári nepamätajú čo hovorili o Tichej, o prirodzenom lese, ktorý mal odolať - už neexistuje.
Chodia sa fotiť a filmovať do médií, so sadenicami ktoré tam vysadili lesníci 13-22 tisíc, akože pozrite prirodzená obnova. Choďte sa tam pozrieť, ak sa nebojíte, že vám padne suchár na hlavu a pýtajte sa lesníkov, lebo tých do médií nepúšťajú, iba zostrih, ako agresívnych hulvátov. Keď tak, ešte sledujte reláciu Halali, aj posledne tam niečo o tejto problematike zaznelo.
Odjakživa sa každá kalamita čím skôr spracovala, tým skôr ak je pár metrov od cesty (Tichá). Za komančov sťahovali na kalamity mechanizmy a ľudí z celej republiky. Netvrdím, že to bolo ideálne, že sú lesníci bez viny a nositelia jedinej pravdy.
Počul som chvály na Kravčíka, od lesníkov, popredného štátneho ochranára, že mu to funguje, že je to dobre premyslené. Kravčík bojuje proti príčine, nie dôsledku.
Spomeňte Kravčíka pred mediálnymi ochranármi (pracovný názov), uvidíte im krv v očiach. Aj mi povedali prečo. Za Radičovej dostal peniaze (300 mil. myslím), ktoré patrili IM.

Lykožrút dosiahol nebývalú dynamiku celkovým oteplením, teplými zimami. Kedysi vyleteli 1-2 generácie za sezónu, rok dnes je to viac. Tiež zvýšené tepelné prúdenie mu robí dobre,doplachtí omnoho ďalej, šíri sa rýchlejšie.
Tak z ohniska v Tichej to máme aj v Kôprovej a postupuje sice pomalšie proti západným vetrom do Záp. Tatier a najlepšie mu to ide hore dolinami, cez hrebeň.
Takto padla celá Bocká dolina (plus iný faktor), postúpilo to v smere vetra do celých Nízkotatranských lesných komplexov-katastrofa. Kolujú foto z Googla napr. u Vítkoviča.
Preletom cez hrebeň je to v najvyžších poschodiach Jánskej doliny, Štiavnice, čo by mali byť odolné komplexy podľa ochranárov, ale dopadne to ako v Bockej doline.
Na začiatku boli obštrukcie voči Lesy Brezno a ich ťažbe kalamity.

Netvrdím, že by to zvládli, ale za pokus to stálo. Dnes sú na to mechanizmy, alebo aspoň olúpať kôru napadnutých stromov, nechať ako lapáky ako to robili starí otcovia.

Choďte sa pozrieť do Javorinky, čo je výkladná skriňa ochranárov a bezzásahových názorov a nájdite si tam niekoho, kto vám povie svoj názor.

Nečakal som na tomto serveri odolnom voči celosvetovému vírusu, podporovanom médiami takúto debatu ako vystrihnutú z "meinstrímu", aj s meinstímovými názormi mediálnych ochranárov.

Väčšinou ste asi dolniaci. Čo tak poľnohosp. a pôda - vydrancovaná bez humusu, prechemizovaná um. hnojivami, pesticídmi, herbicídmi, fungicídmi... dusičnanmi..., spolu s spodnými vodami, pasienkami a okolitými lesmi, prírodou, živočíchmi a včelami!!!
Mám tu byť za múdreho a začať "radiť"? Nemá to význam, je neskoro. Bez nejakého hladomoru, katastrofy sa nepohneme ďalej. Len pozor aby sme sami nenabehli na prichystané vidly.
Východiská sú: dajte do googla už spomínaného Seppa Holzera, pozrite čo hovorí Kravčík... na mediálnych ochranárov sa vyserte- pretláčajú ich takto do politiky, skúšajú to takto na nás.
Viete koľko je u nás medveďov? Určite nad 1300-1600. Zistené vedecky, geneticky z trusu. Ochranári udávajú 600-800, no možni už trošku viac ;)).

1488

robiť arbitra kto má "pravdu", či lesníci alebo ochranári, nemusíme. Mňa osobne to napríklad nezaujíma.
Viem porovnať stav minulý a dnešný. A vnímam negatívne zmeny, ktoré sa dejú. To je nadhľadová téma dňa..

mino

Prvá veta v mojom prvom príspevku.
Od vtedy sa hodne zmenilo - k horšiemu a všade, problém je zložitejší, jednoduché riešenia neexistujú.
Jednoduché a štandardné postupy malo význam použiť na úplnom začiatku. Už vtedy koordinovane, hlavne médiami tomu zabránili, niekto to financoval, aj protesty. Vieme svoje.
Títo zelení revolucionári sa mi podobajú na červených, využívajú rozvrat ku ktorému prispeli, ponúkajú jednoduché riešenia za ktoré neponesú zodpovednosť.
Ja len aby sme nestúpali stále na tie isté hrable.
Mňa by hlavne zaujímalo kto vtedy vytiahol a držal peňaženku na mediálnu podporu, dopravu, stravovanie a ubytovanie protestujúcich.
Ozaj nepatria oni k okruhu zvanom mimovládky? Kdesi by tu mal byť zoznam podporovateľov Majdanu, prejdite si ho. Nejakí Vlci tam budú, títo mediálne noví ešte nie. prefíkané...
Odporúčam ešte raz Seppa Holzera, je odvedľa a rodový statok založil na kalamitou zničenom lese. Pozrite aspoň foto.

1488

tak ako Sepp, aj na Slovensku nájdeš podobných nadšencov permakultúry. Na webe má pekné foto svojej práce a v predaji preložené do slovenčiny aj dve knihy. Ďík za info.

Komplexné riešenia sú len súbor tých jednoduchších, preto nesúhlasím s tou zaužívanou frázou. Určite niečím treba začať. Čo tu chýba ako si spomenul je osobná zodpovednosť. To absentuje v celej verejnej správe.

Chodím často po našich národných parkoch, ale aj nechránených lesoch a ako písal buheh, je to na zaplakanie. To čo vidím nie je kultivácia, ale devastácia. A to je výsledok práce lesníkov a aj ochranárov, na tom sa zhodneme.

Náhodný okoloidúci

Podstata problému je podľa mňa v troch základných faktoroch.

1. PENIAZE - tie sú za všetkým. Lesníci dobre zarábajú na predaji vyťaženého dreva, tak sa im hodí každá zámienka. Niekedy mám pocit, ako keby sa tajne modlili, aby prišla čo najväčšia lykožrútová kalamita, len nech môžu čo najviac ťažiť.
Po víchrici v 2004 sa tvrdilo, že to drevo nám vystačí na 10 rokov. Stačil možno jeden rok a bolo po ňom.

2. predsudky - skreslené vnímanie prírody. Málokto z našincov mal možnosť navštíviť ozajstný prírodný prales so všetkým, čo k nemu patrí, a tak poznáme len stromové plantáže určené na ťažbu dreva a máme v hlavách zafixované, že v lese môžu byť iba živé stromy. Odumretý strom ponechaný len tak na prirodzený rozklad je pre väčšinu našich ľudí niečo nepredstaviteľné. A pritom to je pre prírodu úplne normálna vec.
No a ak sa mikroklíma v Tatrách otepľuje alebo skôr vysušuje, je najvyšší čas začať posúvať vegetačné stupne smerom nahor.
Stretol som sa kedysi s názorom, že lesníci chcú úmyselne vyťažiť aj bezzásahové rezervácie, aby zničili dôkaz, že to ide aj bez umelej výsadby.

3. netrpezlivosť - prírodné procesy majú svoje vlastné tempo - vnucovať im ľudské tempo je nezmysel.
Keď v Tatrách po skončení doby ľadovej pred 12 000 rokmi ustúpili ľadovce, zostali desiatky kilometrov štvorcových obnaženej skaly a sutiny. A predsa tieto sterilné holé skaly postupne pokryl les, stromy si samé vytvorili pôdu. A určite im to trvalo oveľa dlhšie ako je jeden ľudský život.

Pridávam odkaz na zaujímavé čítanie - zo Šumavy, kde riešia podobné problémy.

http://disturbancesmrcin.blog.cz/rubrika/disturbance

P.S. som z "horniakov" a som vzdelaním poľnohospodár, aj keď robím niečo iné.

Ľubov

Peniaze,predsudky,netrpezlivosť-určite máš pravdu,Okoloidúci,poznám Tvoj racionálny prístup,navyše,si z fachu.

Viem,že keď k problematike niečo napíšeš,má to svoju váhu.Predsa len si dovolím niečím Ťa doplniť,ten môj "faktor x".Možno naozaj má pravdu Jan Kozák,že v skutočnosti sú len dva druhy ľudí,chtonici a árijci a to sa prejavuje aj vo vzťahu k lesom.Dá sa to veľmi dobre rozlíšiť,napr.keď pília v meste stromy,desiatky 80 ročných stromov celkom zbytočne.Videla som to,chtonici chodili okolo bez akýchkolvek emócií,žrali picu,alebo zmrzlinu a smiali sa.Tak to je môj dodatok:((.

1488

vedomí a nevedomí

mino

V živote som nevidel tak neprirodzene pravidelne vysadené stromy ako v niektorých súkromných lesoch v Rakúsku, tak vyčistené do posledného spadnutého konára. Choré, poriadok musí byť.
Naše lesy koncom bolševika boli nádherné, nabudúce možno za 100 rokov, po prebehnutí cyklu - privatizácia zisku, socializácia strát.

mirage

Forest soils certainly benefit from the addition of plant nutrients. Elements like nitrogen, phosphorous, potassium, calcium, and magnesium are the building blocks of leaves, twigs, trunks, and roots, and they regulate or activate countless physiological processes in the microscopic life of plants – functions like water movement, enzyme activation, and stress signaling and response. No mineral nutrients in the soil below, no living plants above.

Some forest stands are naturally flush with nutrients. Plant-available minerals in the soil come from
the weathering of rocks,
deposition of airborne particles relocated from somewhere else, and from the recycling of decomposed organic matter from dead plants and animals on the site.

Their continual cycling between soils and trees is vital to the maintenance of soil minerals.
But not all soils contain sufficient nutrients for healthy tree growth. Some soils are just naturally depauperate, some have been exhausted by erosion or poor management practices, and some have been depleted by repeated harvesting and removal in the form of grass, wool, milk, or logs over many decades. Minerals can also be leached from soil in drainage water. Recently, we’ve learned that some minerals, like calcium, can be leached at accelerated rates by inputs of acid precipitation. Such losses of essential nutrients lead to deficiencies that reduce growth and jeopardize forest health.
So can you fertilize a forest? Yes. Fertilization of forest trees – particularly with nitrogen – has been a common practice in intensive plantation silviculture in the Southeast and Northwest since the 1960s. Most is applied by aircraft, unless there is adequate spacing between rows of trees where it can be done by tractor or skidder-mounted equipment. The vast majority of such applications use dry, pelletized forms of synthetic fertilizers.

There have been experimental applications of fertilizer to northeastern forests. For example, in 1999, a 30-acre hardwood stand at the Hubbard Brook Experimental Forest in New Hampshire was amended with over 50 tons of calcium dropped from a helicopter in an attempt to restore that which had been leached away by acid precipitation. By following the forest ecosystem’s response over the past 16 years, researchers documented that increases of calcium in such conditions stimulated a significant increase in growth of forest vegetation.

While these findings are significant, they do not necessarily indicate that amending forest soil with a helicopter is the best solution to a forest health problem. For starters, it is highly impractical and, unless you’ve got your own aircraft, prohibitively expensive. Moreover, there are many possible reasons beyond fertility why a forest stand might exhibit slow growth, discolored or misshapen foliage, or dieback.
Fertilization simply will not fix the limitations of a site that is too wet or too dry, and it cannot overcome destructive logging practices that erode soils or damage tree stems and roots. Similarly, fertilization cannot prevent defoliation by insects (in fact, it might just nourish them). And an overcrowded stand where trees have no room for expansion will likely benefit far more from a good thinning.

Fertilization won’t improve the growth of trees already growing on a nutrient-rich site, and if overdone, it can actually have a deleterious effects on trees and the greater environment. Indeed, high soil concentrations of even the most essential nutrients can be toxic to plants and excessive nutrients can run off and pollute nearby waters. Effects on wildlife have not been adequately studied and remain largely unknown.

Fertilization may be a workable idea if your forest is a young plantation of southern pines and your sole objective is growing timber as fast as possible, or if your forest is an abandoned surface mine and you are heaven-bent on restoring its vegetation. Otherwise, it’s probably not worth the associated expense, practical difficulties, or environmental risks. If you really want to enhance your forest soil’s productivity, advocate for clean air, retain leaves, twigs, and branches from harvested trees, practice good silviculture and careful logging, and return your raked yard leaves to the woods from whence they came.

Buheh

ďakujem. Myslím, že to podstatné tu bolo povedané. Ja som pôvodne riešil len jeden, z kontextu vytrhnutý aspekt celej veci, samozrejme že tých, aj oveľa bezprostrednejších vplyvov a súvislostí je oveľa viac. Záver je jasný, a nijako nie objavný: ako sa do lesa volá, tak sa z neho bude ozývať. A to, čo sa v tejtokrajinke nazýva lesným hospodárením, je v skutočnosti väčšinou čistým barbarstvom.

Bolo by však dobré, aby sme si my, pozostalí, uvedomovali, že zelená agenda nepatrí slniečkarom ani korporáciám. Nemali by sme na ňu rezignovať, napriek tomu, že nám ju ukradli. Tak ako nám ukradli a spotvorili aj všetky ostatné dobré myšlienky, ako myšlienku o nevykorisťovaní človeka človekom, myšlienku spravodlivého súťaženia, myšlienku národnú, národne-socialistickú, demokratickú, atď.

Pravdaže, teraz sú pred nami aktuálnejšie hrozby. Ale nemali by sme zabudnúť ani na les, aby sme raz mali kam utekať pred kultúrnym obohatením hordami cudzokrajných lekárov, atómových fyzikov a iných vykonávateľov práva šaríja.

1488

buheh, celkom slušný rozhovor na našu tému som našiel ešte v septembri na pravde.

https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/442955-ekolog-erik-balaz-buduc...

..dnes cez médiá lesníci dávali nejaké vyhlásenia, že lesov v celkovej bilancii pribudlo. Asi sa túlam po nesprávnych horách. Sa ich musím opýtať, kde sú tie nové..

Náhodný okoloidúci

Ochranári sa veľmi výrazne zdiskreditovali tým, že sa nechali ovládnuť Sorosom a tiež tým, že presadzovali záujmy zahraničia - napríklad keď tak mocne protestovali proti jadrovým elektrárňam a Gabčíkovu, aby sme museli dovážať elektrinu, aby rakúske elektrárne mali zabezpečený odbyt energie u nás.

1488

len si myslím, že táto téma je natoľko bytostná, že sa netreba nechať znechutiť ..vlastne ako aj v iných otázkach, ktoré vždy nabalia na seba isté typy človečenstva

Buheh

Veľa zaujímavých súvislostí. Ale odkaz je stále ten istý. Všetky podobné rozhovory s múdrymi ľuďmi majú spoločný refrén: ak hneď (my, Homo Sapiens) zaradíme spiatočku, ešte je šanca na to, aby sa svet vrátil do normálneho stavu.

Realita je taká, že namiesto spiatočky dávame plný plyn dopredu.

1488

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sanzaru

 

ľudstvo v stave hypnózy, kde pomôže len tvrdé prebudenie. Jedno aké sebailúzie má vytvorené, realitu to zatiaľ podľa naivných predstáv ohýbať nedokáže.

Je sranda, že aj verejný diskurz je naformátovaný podobne. V nekonečnom raste. Napríklad chýbajúce pracovné miesta na trhu práce, dovoz pracovnej sily. Natalita / mortalita, dôchodkový systém a podobne. Otázka - koľko je dosť, aby to už bolo v poriadku. Viac a viac.. Takouto chybnou logikou je nastavovaný pohľad populácie na všetko.

Výsledok vidíme všade okolo seba. Teda ak nie sme Mizaru, Kikazaru, Iwazaru.

Buheh

Dal som do gúglu vyhľadať slovné spojenie "sustainable growth". Našlo mi to 5 600 000 odkazov. Až tak veľa ľudí má zmysel pre tento druh morbídneho humoru. Zaslúžia si takíto ľudia snáď niečo lepšie ako imigrantov a šaríju?

mino

Tento fešák je v médiách stále a všade. Opačný názor sa dostáva už len do alternatívnych médií:

https://hearthis.at/slobodnyvysielac/volanie-lesa-05-2017-11-21/

Moji predkovia, keď vyhorel les na skalách v Tichej, Kôprovej a vyhorel aj humus a hrabanka, tak tam vláčili zem, hrabanku - humus v košoch aby mali do čoho zasadiť sadenice. Zhorenisko by spláchli dažde a vysušovalo slnko. Prirode by trvalo 5-10x dlhšie kým by si s tým poradila. V 2004 tam bol krásny les aj na týchto bývalých zhoreniskách. Choďte sa tam pozrieť dnes.

1488

ich názor publikovali aj na energia webe, čo je celkom renomovaný portál, aj keď to nie je mejnstrím.

http://www.energie-portal.sk/Dokument/lesnik-medialny-priestor-ovladli-o...

Suma sumárum - ťažba stúpla z roka na rok o 75%. Ak by som nechodil po lesoch, tak možno ich argumentom aj uverím. Ak to čo dnes vidím nazývajú hospodárenie, zaslúžia si len dostať po paprčiach. A tí dvaja na slobodnom vysielači s názorom môžeme ťažiť, vyrúbať starý les, veď vysadíme nový, a predsa mladý les je tiež les, tak čo chcete ..dovi dopo.

Heslo dňa - drevo je surovina a človek ekonomická jednotka.

mirage

our forests: liability or asset?
celkom zaujimavy doklad v pdf z roku 1958 o lesoch (lesnom hosp.) v britskej kolumbii

https://open.library.ubc.ca/media/download/pdf/12708/1.0102696/1

Norman

Človek najprv zdomestikoval seba, zvyšok homoidov vyhubil a teraz sa všade rozťahuje
Potom zdomestikoval niektoré zvieratá, teraz sa všade rozťahuje dobytok a zvyšku zvierat hrozí vymretie.
Potom zdomestikoval rastlinstvo , všade sa rozťahujú jednotvárne polia
A teraz ide zdomestikovať aj lesy.

Sociálny hmyz je často ťažký problém. Mravce, termity, kobylky ....

mirage

https://earthengine.google.com/iframes/timelapse_player.html#presentatio...

tu sa da nieco vidiet zo sat. snimok

google timelapse 1984-2016

mino

Ložisko v Tichej je krásne identifikovateľné...

Náhodný okoloidúci

https://www.aktuality.sk/clanok/551415/ministerka-podohospodarstva-spust...

Som zvedavý na výsledky a na vymožiteľnosť toho zákona.
Ideálny stav by bol ťažiť len pre domácu spotrebu, prípadne nejakých 10% naviac na vývoz, ale iba spracované, nie guľatinu.
A púštne krajiny nech sa snažia zalesňovať, metódy na to sú a dajú sa prispôsobiť miestnym podmienkam. Nemusia im všetko zelené vyžrať kozy, ťavy a dobytok.

Ema

je extrémne nebezpečná mafia. Jednou z hláv je Tal Silberstein, donedávna "poradca" predošlého rakúskeho premiéra.
Bohapusto sa klčuje okrem Slovenska Poľsko a Rumunsko. Členovia EÚ (!).
Je to rovnaké, ako keď beštie ukrajujú z obete mäso za živa.

Je to biznis v štýle "skús nespolupracovať a skončíš pod siahovicou."
Na toto mali byť už dávno nasadené tajné služby a ak by bolo treba, aj polícia a armáda. Namiesto toho sa naše silové zložky odbavujú na dešifrovaní "nacistických symbolov" a podobných pičovinách - a nám tu po haldách a všetkým na očiach mizne to, čo nás chráni pred vykapaním. Tu nestačí nejaká partia ľudí so zdravým rozumom, ktorá sa mafii postavila.

Inak, všimol si si, ako rýchlo z médií vykapala spontánna akcia "Aj ja som les"?

Uvidíme, nie či, ale akým spôsobom si Holzmafia trúfne na našu ministerku.

Náhodný okoloidúci

Presne si zvolila emotikon - je to naozaj v (!).
A aj sa pošuškávalo, že kdesi na Orave či kde v lese hubári našli nejakého "zasamovraždeného" obesenca...
Otázkou hlavne je, do akej miery sú na to napojení naši milovaní volení zástupcovia ľudu. Tí sami sebe po krku nepôjdu. Kotlebovci chceli vývoz dreva zakázať a nepochodili.

A tá "kampaň" sa len tak mihla éterom, viac som o nej nepočul ani nečítal. Správny postreh. Prečo Rakúski ochranári neprotestujú proti drancovaniu slovenských lesov? Nezabudol som, ako sa angažovali okolo výstavby Gabčíkova a "záchrany" lužných lesov. Aj Maďari by sa mali posnažiť, veď ich vytápa aj voda, čo k nim steká od nás.

P.S. zle zaradený komentár - nevadí :)

Ema

je deklarovať zdravé stromy ako napadnuté - je nám to akési povedomé, však.
Toto je 7 (slovom sedem) rokov starý text:
https://www.aktuality.sk/clanok/172401/nekontrolovatelna-tazba-na-smreko...
Odvtedy šli k zemi ďalšie desiatky tisíc stromov. A Oružinský v roku 2013 zmĺkol a kamsi zaliezol.

Ľubov

pritom jeho meno je verejnosti dobre známe.Píše pekné knihy o slovenskom lese a najmä jeho faune. Ale ak má naozaj rád les,prečo je ticho?
http://vedanadosah.cvtisr.sk/miroslav-saniga-nasa-priroda-vkocke .

mino

Baláž kontra lesníci a veda. Celkom dobré...

Buheh

som si to vypočul zo záznamu a dospel som k nasledovným záverom:

Morong (lesník): blbec. Skutočných argumentov: nula. Na všetko sú lesné plány, tie robia odborníci a tí najlepšie vedia. Bodka. Koniec debaty. Idiot. Nomen omen, len to g tam má navyše.

Pichler: rôsol. Poznal som ho osobne pred cca 20 rokmi a vtedy mal esprit. Teraz je to už len pán funkcionár, ktorý sa bojí, aby niekoho nenasral.

Hvrn: našťastie bol ticho.

Baláž: jasný a rozumný pohľad na veci. Neviem čo by v ďalšom kole požadovali títo ochranári (resp. nejakí ich sponzori?), keby sa im splnilo to, čo chcú, ale momentálne toto, o čom hovorí, je naozaj jediná rozumná cesta.

Z hľadiska skutočného nadhľadu, a nie je to len o lese, ale všeobecne o možnosti nájsť prijateľnú budúcnosťi možného harmonického spolužitia ľudstva s planétou ako takou (ak by teda, náhodou, ľudstvo už konečne chcelo začať žiť s ňou v priateľstve a naozaj „dlhodobo udržateľne“), by sme sa mali zmieriť s myšlienkou, že krajina by mala byť nemenne, nedotknuteľne, rozumne a proporčne rozdelená na striktne oddelené sektory:

- rezidenčné oblasti (podmnožinou by boli aj oblasti na rekreáciu), kde absolútnym princípom bude záujem a blahobyt ľudskej komunity

- prírodne hospodárske, čiže plantáže a priemyselné a recyklačné parky každého druhu, kde absolútnym princípom bude trvalo udržateľné hospodárenie so zdrojmi

- biosférické rezervoáre, kde absolútnym princípom bude nedotknuteľnosť a konzervácia čo najväčšej časti pôvodnej biologickej variability planéty.

Nesmie to znieť ako utópia nikomu, kto sa ešte nezmieril so so scenárom, že po nás potopa a koniec civilizácie. Súčasný stav nekontrolovateľného a nekonečného rastu, zisku, korupcie a populačnej explózie, kde sa do jedného vreca hádžu pojmy ako ekológia a zisk, a kde sa z podstaty uždibuje tu potajomky, tu otvorene, raz z toho konca, potom zas z tamtoho... smeruje jednoznačne do pekla. Krásne vidno na mapách z google earth, ktoré tu vyššie ktosi prilepil.

A celá slávna lesnícka veda... koľkože rokov existuje? 250? Veď strom má žiť 400 rokov, tak na čo sa tí pajáci hrajú? Nevedia ani obyčajnému buhehovi odpovedať na primitívnu otázku, ako vrátiť do lesnej pôdy ukradnutý dusík, fosfor, draslík či vápnik. Pche!

Norman

Homo sapiens si vo svojej nenažratosti nikdy nepovie DOST a neprestane, kým sa akákoľvek nedotknutá a fungujúca príroda nezmení na plantáž.
Nič ho proste nie je schopné zastaviť. V prvom rade sú to medzinárodné neľudské korporácie, v druhom svete sú to lokálni tuponi drancujúci ťažkými mechanizmami amazónske plúca planéty a v treťom svete sú to hnedé kobylky schopné si vyžrať pod sebou poslednú bylinu a potom sedieť a čumeť s nafúklym bachorom od hladu, až kým ich púšť nezavalí.
Ecce homo sapiens.
To, čo robí ľudstvo teraz, je predávanie vlastných obličiek a vlastných plúc. Kanibalstvo.

A treba povedať, že ja nie som žiaden prírodný typ a nemusím sedieť priamo v lese, mám svoje qi aj tu - ale toto nie je o nejakej estetike a posratom osobnom relaxe - toto je prudko o základnej ekonomike prežitia. Bez lesov proste neprežijeme. Predávať drevo je proste ako predávať vlastné mäso.

Buheh

je ako predávať vlastné mäso.

Niet čo dodať. Dokonca ani ja sám by som to oveľa lepšie nenapísal.

Norman

hotoví spisovatelia. Sme im to vytmavili.
Teraz si môžeme dať ruky v bok a sledovať, ako spod tatier zmiznú posledné stromy.

Buheh

k tým prírodným či neprírodným lesom:

Skutočné pôvodnými prestali byť z veľkej časti už pred pár tisíc rokmi, keď boli vyhubené veľké čriedy zubrov, ktoré spásaním lúk a prešliapavaním koridorov zabezpečovali mozaikovitú štruktúru a pestrosť stredoeurópskeho lesa. Práve tá mozaikovitosť je odpoveďou na mnohé ekologické výzvy: podkôrny hmyz, polomy, stratu diverzity. Ale ani dnes nemusíme vešať hlavu: zmysel má budovať zdravé sektory: oblasti, kde je les silný, zdravý a pestrý, so všetkou flórou a faunou, ktorá k nemu patrí a plní tam svoje prirodzené funkcie. Ale ako hovoril aj Baláž: k takémuto zdravému lesu neodmysliteľne patrí mŕtve drevo, ktoré je substrátom pre veľkú časť organizmov a biologických cyklov. Tam však nemajú miesto žiadne „lesné plány“, ktoré si môže poverený úradník schvaľovať a upravovať podľa ľubovôle a miery svojej skorumpovanosti.

mino

Prišlo mi mailom, medzitým biela vrana dostala ocenenie na Rotariánskej lyžovačke v Jasnej. Netuším prečo sa ho nespýtali kde bol keď sa buldozérovala cesta na Chopok, prečo je to tam všetko holé po tom keď rakúsky vlastník chlípal smotanu pri ťažbe, prečo sa vtedy nepriväzoval k stromom.
Ten "blbec" Morong mu v TV spomenul aj "manuál" keď sa biela vrana vyhrážala farebnou revolúciou. Už na Podbanskom cca 2005 mali dobrovoľníci biele prilby a pristavený UNC s radlicou a bagrom.
Fotky zmizli...

*(14) Bájka o vĺčikovi*
Kedysi dávno malý vĺčik trávil množstvo času v krásnom zelenom lese.
O les sa starali zelení mužíčkovia (len aby nedošlo k zámene, nie
mimozemšťania) tak, aby bol naozaj stále zelený, plný života, chránil
pôdu, hospodáril s vodou a do vzduchu vypúšťal voňavé látky, vďaka
ktorým bol les zaradený do klimatických kúpeľov. Ako vĺčik rástol,
zistil, že ku koristi sa dá prísť aj ľahšou cestou, ako denno-denne
chodiť hlboko do lesa a za niečo zodpovedať. Začal ostatných
presviedčať, že ten obhospodarovaný les je vlastne divočina, že všetci
zelení mužíčkovia sú vlastne darebáci, lebo tie stromy aj rúbu. Proste
mal na les iné nazeranie, povýšené umeleckým cítením. Vypracoval sa
dokonca na veľkého vlka, len alfa samec akosi nemienil ustúpiť. Tak sa
vĺčik zreinkarnoval na vranu. No a krákal ďalej o akejsi divočine,
*o prírodnej turistike*, o zlých zelených mužíčkoch. Svoje krákanie
podporil vďaka umeleckému videniu lesa na ešte vyššiu úroveň ako alfa
samec vlk a oslovil množstvo ostatných živočíchov, síce dosť ďaleko od
divočiny, ale zato presvedčených, že konajú v mene divočiny. Len si
akosi nevšimli schému ľahkej koristi, o ktorej asi málokto vie. A pre
istotu, bolo by dobré, keby zelení mužíčkovia už ani len nespravovali
územie, kde by bolo dobré podnikať podľa svojich predstáv. *Veď musia
vidieť všetci všetko?*
Vĺčik, či dnes už vrana si vytvorila eseročku*A*, cez ktorú vyrába
naozaj krásne filmy a knihy, samozrejme so svojim patričným presvedčivým
komentárom. Veď všetkých treba presvedčiť, že nič nerobenie v divočine
a* prírodná turistika* je to, čo všetci chcú. Aj sa mu to celkom dobre
darí. Dokonca až tak, že vrana sa stala bielou. No kolobeh koristi treba
nejako poistiť. Tak začal pôsobiť aj v nadácii *B* a kamarát založil
eseročku *C*. A práve cez céčko sa ponúka divočiny chtivým pozorovanie
zveri, fotografovanie polodivokých koní... Samozrejme za korisť. A časť
z nej kamarát z céčka posiela do nadácie B. Za každého klienta 15 éčok
(len aby nedošlo k zámene, nejde o emulgátory v potravinách). A teraz
kontrolná otázka, či ste ešte v obraze – kto je predsedom správnej rady
v nadácii B? Ak ste uhádli, že biela vrana – bingo! Čo na tom, že pri
aktivitách *v eseročke C sa porušujú zákony*. Aj to si poistíme. Ako
sprievodca*^*1 * pôjde do terénu kamarát – stráž prírody. Síce zneužije
postavenie strážcu na komerčné účely*^*2 **,* vyvezie klientov do
chráneného územia autom*^*3 *, ale kto by sa už pýtal, keď sa na ceduľke
za oknom skvie štátny znak. Potom sem tam vybočí aj z turistického
chodníka*^*4 *, na čo síce nie je výnimka, ale však kto by sa pýtal, keď
sa na rukáve skvie štátny znak. A že si nepýtali súhlas vlastníka alebo
správcu územia*^*5 *? Načo! Veď keby sa náhodou našiel nejaký zelený
mužíček a iniciatívne sa pýtal, tak vlastne akcia nie je za účelom
dosiahnutia zisku, lebo však klient ešte neplatil. Zaplatí až potom, keď
nikto nikoho nechytí. Len tá biela vrana pritom akosi šedivie -
černie! Nuž korisť, ktorá vzniká pri aktivitách, ktoré sú*za hranicami
hneď troch zákonov*, nemal predsa nikto vidieť!
Svojho času sa zelení mužíčkovia začali pýtať, ktorý paragraf ktorého
zákona zelení mužíčkovia porušujú, začali sa brániť argumentmi a nie
krákaním. No *pri prírodnom turizme*, o ktorom sa v poslednom čase stále
kráka, *sa porušujú paragrafy zákonov:*
/*1 - § 23 ////Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní//
/*2 - § 75 v spojení s § 77 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny/
/*3 - § 31 ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch/
/- § 14 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny/
/*4 - § 14 ods. 1 písm. c), e) Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny/
/*5 - § 30 ods. 3 Zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch//

Buheh

vôbec som nepochopil, o čom vlastne píšeš. Neviem ani koho personifikujú jednotlivé postavy v tej Tvojej bájke, a preto sa pre istotu priamo a jednoducho opýtam: naznačuješ, že ten Baláž je nejakým spôsobom namočený v špinavostiach, ktoré sa okolo lesov dejú?

Ale keby to tak aj bolo, nemení to nič na tom, že podstata toho, čo hovorí, je správna. Príroda nie je iba naša a aby dlhodobo mohla aspoň čiastočne prežiť v podobe, aká tu bola kedysi, potrebuje, aby tu boli bezzásahové sektory v primeranom rozsahu.

A áno, to všetko aj za cenu, že sa budeme musieť uskromniť. Áno, presne to by sme mali urobiť. A nehľadať zámienky prečo prírode "pomáhať a chrániť" ju pred lykožrútom, polomami a čojaviem ešte čím. Les prežil milióny rokov aj bez lesníkov a má moju plnú dôveru, že to dokáže aj teraz, a dokonca aj milióny rokov potom čo my už tu nebudeme. Jediné pred čím ho musíme naozaj chrániť, sme my sami.

mino

vlk je vlk.sk
biela vrana je bielavrana.sk
rotariáni sú Rotary Club
mádiá a mediálna kampaň je pre vyvolených
zákon je zákon, riešenia nad rámec zákona je pre dobroserov a slniečkárov
a keď to nepôjde inak, farebná revolúcia je pre masy