Ako nás všetkých upozornil Sinuhe, na Zvedavcovi a na Parlamentných listoch vyšiel výstižný a dobre napísaný článok o tom, Ako presadiť nepredstaviteľné.
Na potulke Bratislavou som s údivom zistila, že hlavné mesto "čiernej diery Európy" dokáže byť vďačné. A to spôsobom vskutku veľkorysým, keďže vybudovalo pamätník nie obyčajný, ale monumentálny. Je prepytujem dedikovaný političke, rodáčke od susedov, ktorá krajine obývanej cca 6 miliónmi ľudí hovoriacimi prevažne slovanským jazykom udelila hore vyšší epiteton ornans.
Ako vy, aktívni, viete, balík zákonov na presadzovanie buzerantov a zahlcovanie spoločnosti pseudo-problémami, tzv. "stratégia ľudských práv" , bol po odpore ľudí spred pol roka teraz zas nenápadne predložený parlamentu.
Slovenská komora učiteľov (SKU) poslala ministrovi otvorený dopis, v ktorom zástupcovia učiteľov vyjadrujú túžbu, aby žiaci boli vychovávaní ešte viac ako sprostí primitívi a neboli príliš zaťažovaní učením ani premýšlaním.
Buzerantskí beneluxovia sa zas namiesto zaberania sa niečím podstatným venovali vytváraniu konfliktov a odvádzaniu pozornosti od skutočnej politiky smerom ku svoje psychopatickej agende.
Zábavný rozbor videa "slovenského" "pop-music", ktoré diváka podprahovo smeruje k autogenocíde (kultúre smrti). Slovenského je v úvodzovkách lebo aj nenaša TV Narkóza vysiela po slovensky.
Pol tisícky diskusných príspevkov, to sa len tak nevidí. Zvlášť k téme, ktorá je v zásade nudná a nezaujímavá - k vydaniu novej elementárnej knihy pre prvákov pod názvom Hupsov šlabikár. Dôvod diskusných vášní: niekto si dovolil povedať, že u psychicky zdravých dospelých príčetných ľudí nepatrí rozvod medzi udalosti, ktoré sú dobré a želateľné a trvá na tom, aby šesťročné deti nedostávali dávky pro-rozvodovej propagandy, navyše podprahovo v knihe, ktorá ich má naučiť písmenká.
Ako sa dalo predpokladať, po masívnej globálnej buznakampani, ktorá núti verejnosť povinne sa zapodievať intímnosťami sexuálne uchýlenej časti populácie, prichádza na rad ďalšia. Tento raz sa ide bojovať za "práva" tzv. polyamorikov.
V januári 2013 zavraždili adoptívni rodičia Shattovci v Texase trojročného Maxima Kuzmina. Dieťa, vyvezené z Ruska v roku 2012, jeho náhradná matka napchávala veľkými dávkami Risperdalu, používaného na liečbu schizofrénie u dospelých a nakoniec ho dobila na smrť.
John Martin, človek - milión, žil v rodnom Londýne v historickom bezvedomí spôsobenom mainstreamovým vzdelaním a štátnou propagandou. "Ach, aký som rád, že som Angličan. Príslušník národa, ktorý sa môže hrdiť veľkolepou históriou a skvelou súčasnosťou," pomyslel si občas. Až prišiel deň, keď sa tomuto dobrému človeku dostala do rúk kniha Dona Jordana a Michaela Walsha White Cargo. "Kde sú naše štátne (a verejné) školy," vykríkol s troma otáznikmi, keď ju dočítal. "Kde sú naše historické knihy? Prečo sa o tomto hovorí tak zriedkavo?" Ono sa o tom nehovorí prakticky vôbec. Dôkazom je skutočnosť, že predmetnú knihu si John Martin prečítal štyri roky po jej vydaní. Stalo sa tak v čase, keď sa Británia pripravovala na mocné oslavy svojej kráľovskej kontinuity okiadzaním starej tetky Betky.
Od voleb nic nečekám! Problém je v systému liberálně tržní ekonomiky, vládě neviditelné ruky trhu, zkorumpovaných stranách. Ten volby nemohou vyřešit. Ať volíte kteroukoli větší stranu, výsledkem je stejná politika. Vždy vyhraje ČEZ, J&T nebo PPF... Politici jsou figurky. Ten, kdo tady rozhoduje, jsou podnikatelské skupiny. A jestli na sobě má politik tričko ODS nebo ČSSD, je úplně lhostejné. Stranický systém je natolik prorostlý korupcí, že se vůbec reformovat nedá. Doufám, že lidé pochopí nebezpečí, kterému jsou vystaveni
Po detailných prípravách, riadených albánskym/ austronézskym psychopatom Hashimom Thacim podporovaným Západom, a súhlasnom stanovisku KFOR, že nebude do diania zasahovať, odštartovali 17. marca 2004 albánske hordy v Kosove etnické čistky.
Koncom júna 2009 v Bratislave, v budove starej Národnej rady, po tretí raz udeľovali Cenu Predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. Odovzdávanie cien sa udialo v dôstojnom prostredí za účasti významných hostí. Lenže aj celkom mimo záujmu slovenských médií. Aké symptomatické!