Je plne prirodzené sa opakovane zamýšľať, čo je dôležité a čo druhotné. O čom vlastne treba hovoriť a čo je nepodstatné. Čo je skutočná pravda a čo sú len klasické malomeštiacke surogátne pseudoproblémy.
Informačné manipulácie nie sú len zamlčiavanie niektorých vecí. Dnes sa už prakticky fakty nedajú celkom zamlčať, vygumovať. Účinnejšie je ich zavaliť balastom, pod ktorýn sa stratia.
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.
Kedysi bol sviatok každý začiatok v mesiaci, ľudia tak mali lepší pojem o čase. Dnes z nich zostalo len niekoľko viac či menej zachovaných zvyškov, hlavne 1. máj, 1. november, 1. január, 1.
Kdesi vo vesmíre bola raz jedna planéta. Celá bola zaplavená oceánom, boli na nej iba dva veľké ostrovy. Na jednom z týchto ostrovov sa postupne vyvinula civilizácia. Boli tam krajiny s mestami i dedinami, polia i lesy, ľudia dobrí aj zlí. Nevedeli, že okrem ich ostrova je na planéte ešte iný ostrov. Až jedného dňa sa odvážni moreplavci vybrali na objaviteľskú plavbu a tento druhý ostrov objavili. Zistili, že je tam rovnako pekná príroda ako na ich ostrove, ale že tam žijú iba nejakí jednoduchí domorodci. A tak sa tam potomkovia smelých objaviteľov usadili.
Som presvedčený o tom, že ľudia s malým duchom, čo je dnes takmer každý, jednoducho nemôžu uniesť bremeno nezávislého, slobodného, tvorivého a autentického bytia, a práve preto ľahko odovzdávajú svoj osud do rúk Systému.
Minulý mesiac sem dal nick 1488 link na článok Co není probuzení. Už vtedy som to ocenil, ako všetko, čo nám zatiaľ náš priateľ ponúkol. Mám dojem, že je to pohodová stránka a výborný článok a že si jeho obsah zaslúži šírenie.
Keďže ale je predsa len trocha komplikovaný, v americkom kontexte a s nejakými čudnými odbočkami, tak ma napadlo povedať to po našom. Jednoducho som to preložil, presial a zhrnul do nejakých bodov (ktoré som očísloval podľa dôležitosti).
V predchádzajúcom som hovoril o ľudských typoch v závislosti od hodnôt, ktoré vyznávajú, od ich postoja k spoločnosti, od postoja k svojim blížnym, k sebe samým, aj od ich stratégie prežitia. Uviedol som, že v zásade každý z nás môže byť zaradený do jednej zo štyroch základných typových kategórii: sme buď psychopati, tuláci, lunatici alebo gazdovia.
Jen pokud se sami vzdáte, tak jste prohráli. Jste prohráli? Nebo bych měl raději říci: jste ztraceni. Och, i poté co jste ztraceni, jste užiteční, neboť sloužíte jako odstrašující příklad, jako vzor toho, jak by se to nemělo dělat.
V časoch, ked dianie naberá na intenzite, ked také dianie vďaka technológiám prežívame bezprostredne, sme nevdojak stimulovaní viac sa zamýšľať nad súvislosťami aj podstatou pobývania človeka na planéte Zem. Aj keď, pravdupovediac, podstatu, na našej úrovni vedomia, nikdy nebudeme schopní objektívne definovat.
Mám neotrasiteľnú vieru v to, že jednotlivci aj spoločenstvá majú právo slobodne rozhodovať o svojom osude, o spôsobe vlastného života, o hodnotách, ktoré chcú vyznávať.
Vývoj v Egypte je pre mna veľmi dobrou ilustráciu aj potvrdením mojej teórie, že jedinou premennou, ktora naozaj rozhoduje o osude jednotlivcov, národov aj civilizácie je AQ- apolónsky kvocient.
Nie je muž, nie je Talian a nie je katolík. Prvou dámou Vatikánu - nasledovníčkou Da Vinciho a Michelangela je pravoslávna Ruska Natalia Carkova. Dôvod, prečo mizogýnny Vatikán priznal neschopnosť katolíckych mužov - rodákov starých majstrov namaľovať niečo živé a najal do svojich služieb pravoslávnu ženu, pomenovala Carkova jednoznačne: xудожественная школа в Западной Европе умерла.
Od počátku věků má lidská civilizace několik velkých nepřátel. O to mocnějších, že jsou pevně zakořeněny jak v samotném řádu světa, tak v samotné lidské psychice a přirozenosti.
Podľa védanty treba urobiť jediné - odstrániť neznalosť vlastnej prirodzenej podstaty. Toto nemožno dosiahnuť štúdiom, ani prácou, ani jógou, ale len priamym poznaním.
Velmi malo jedincov ma privilegium vydat sa na cestu hladania pravdy, a este aj z tych, ktorym sa toho privilegia naozaj dostalo, malokto k pravde aj dospeje. Uz preto, ze na konci takeho hladania je nevyhnutne uvedomenie si, ze vsetko je len podvod a iluzia, a zit s takym poznanim je pre vacsinu nemozne, alebo aspon velmi tazke.
Predslov ku knihe - spravidla od odborníka, ktorý nenápadne radí, čo si máme o diele myslieť - čítam na záver, keď mám utvorený vlastný názor. Profesor ezoterizmu Nicholas Goodrick-Clarke takéto ignorantstvo predpokladá, a preto opatril svoju knihu názvom, ktorý čitateľovi neumožňuje vyhovárať sa, že nevedel, netušil, nečítal predslov odborníka. "Hitlerova kněžka". Kto iný by to mohol byť, ako krvilačná holokaustujúca beštia. Problém je v tom, že "Hitlerova kněžka" bola mimoriadne vzdelaná a inteligentná žena s konzistentnými názormi ukotvenými v realite. Goodrick-Clarke totiž svojou témou parazituje na Sávitrí Dévi.
Nejprve bych měl asi raději začít se západním učením. Toto učení pochází z Blízkého východu. Jsou to ta tři válčeníchtivá pouštní náboženství, která se neustále pokouší zbavit lidstvo jeho původní podstaty. U těchto třech náboženství je tzv. “Máš smůlu!” hlavním tématem. Pokud jste se nenarodil jako Žid, tedy jako přílušník vyvoleného národa, měl jste prostě smůlu, tvrdí židovství. Můžete sice konvertovat a stát se tak Jahveho nevlastním synem, jinak ovšem nejste nic.
