Ako tu už spomenul Sinuhe, nový film Oliviera Stona "Snowden" je prekvapujúco dokonale urobená dráma o tomto odvážnom človeku. Perfektne jasný, funkčný, s faktami ale aj s výrazným ideovým nábojom, ktorý ku koncu graduje a dáva silu.
Zas je tu výročie revolúcie, ktorú nik nechce oslavovať. Niežeby neznamenala historický zlom, niežeby sa azda všetci chceli vrátiť do reálneho socializmu (to, ako sa hovorí, tí ľudia naozaj nechcú a tí, čo si naozaj myslia, že chcú, nevedia, čo to bolo).
Marina LePen, vodkyňa francúzskeho Front National, má byť hosťom na BBC (relácia Andrew Marr Show). Tento počin vzbudzuje vraj na Twitetri a inde rozruch.
Danial Lipšic vie najlepšie, aké sú pravidlá, akou rýchlosťou išiel a kde nebohého zrazil ( mimochodom, nikde som sa nedočítal jeho meno, čo je zrejme ochrana osobnosti, ale ten človek sa komusi na
Kiska bol v New Yorku a svoju cestu vydáva za lobovanie v prospech kandidatúry Lajčáka za šéfa OSN. Okrem iného sa tam stretol s postojom, že zo Slovenska zaznievajú protimigrantské názory a že teda preto sa Lajčákove šance znižujú.
Situácia je vážna, aj včera u HVRN vraj zas naháňali neonacistov (to ja mám vždy rád, azda sa k tej zábave dostanem), a v Sýrii sa zas nejaky JHVH snaží rozpútať svetovú vojnu, radšej na to nemysli
Neustále sa spomína, že Západ je "liberálny". Hovoria to zástancovia i odporcovia Západu, jedni to vyzdvihujú ako údajný dôvod akéhosi ich blahobytu, druhí to odmietajú ako smrteľnú a vraj aj neliečiteľnú chorobu.
Včera som náhodou prepal na RTL, kde bežala taká tá ich publicisticko diskusná relácia Stern TV. Málokedy to už pozerám, vedie to tam teraz Pišta Haluška a nemá to moc úroveň. Ale začala tam práve reportáž o tom, ako so skrytou kamerou pripravili test odhadcov starožitností, tak som to jedným okom sledoval.
V sobotu prebehla na Hviezdoslavovom námestí pred Národným divadlom demonštrácia pedofilov a podobne orientovaných pacientov. Urobili aj malý pochod po nábreži a pokračovali opäť na námesti veselicou. Polícia nehlásila žiadne konflikty, sama proti pedofilom takisto nezakročila, lebo všetko bolo napodiv povolené a dokonca pod patronátom ministra Lajčáka.
Nie je to (len) šport - je to dôležitá súčasť kultúrneho priestoru. Chlieb a hry - to stále platí. A posledné týždne boli poznamenané veľkou mierou zábavy pre masy.
Skurvení nemeckí fašisti spáchali dobrý skutok. Nedajme sa zmýliť. Neurobili to z humánnych pohnútok, ale preto, aby z obetí svojho skutku mohli neskôr uvariť mydlo.
Tak totoje azda náš koniec - nás, ako portálu. V rôznych tých bojoch, keď sa nás pokúšali zastrašiť či zosmieniť, sme vydržali. Ale toto - toto sa im naozaj podarilo.
Ako vždy pri výplachovej kampani v korporátnych médiách, táto správa, bleskovo rozšírená po celom svete, mala vzbudiť dojem spontánnej akcie a vyvolať želanú emočnú odozvu.
Na prvý pohľad až udivuje, aké vytrvalé sú niektoré falošné mémy, napriek tomu, že sú zjavne nelogické či neetické. Lenže pri živote ich drží nie logika, ale prirodzené psychologické mechanizmy – logike navzdory.
Ďalšia maska padá z ksichtu beštie. Náš súčasný západný režim už nevystačuje s motiváciou mrkvičky pred oslíkom - vyšlo najavo, že mrkvy niet. A tak kľudne dotvára náhubkové zákony ako za najhoršej boľševickej totality.
V nemeckej televízi ZDF bol nejaký zábavný shot, kde akýsi satirik Jan Böhmermann sa v básničke vyjadril o tureckom prezidentovi Erdoganovi, že je "kozojeb".
Rozdiel medzi normálnym človekom a židom je, že zatiaľ čo normálny človek si po prečítaní tohto článku dokáže vytvoriť vlastný názor a premyslí si všetky aspekty spomenutého, pričom buď súhlasí, alebo má iný názor, žid sa rovno nepríčetne naserie a dostane "chuť tomu debilovi náckovskému zavreť papulu."
Keďže populácia na Slovensku je dlhé stáročia politicky deformovaná do pozície podriadených, nechápe niektoré základné pravidlá mocenského šlabikára. Aby sme to napravili, skúsime sa teraz pozrieť na problém z druhej strany. Z ich strany, zo strany tých, ktorí na ľudí hľadia ako na spotrebný materiál.
Prinášam záver článku anonyma, ktorý rozoberá hlavne situáciu vo Švédsku, kam dospeli za posledných 20 rokov. Ku koncu dáva stručný vlastný pohľad, zhrnutie:
Aj keď v súčasnosti vzdelávanie nie je najakútnejší problém - mladí budú mať onedlho iné starosti, ako použiteľnosť diplomov - predsa len nasledujúce video je veľmi vydarené. Nie je totiž ani najmenej o vzdelávaní, ale o profile hodnôt celej bielej spoločnosti za posledných pár desaťročí.
Keďže dane sú posvätná krava a systém dovoľuje trestať tých, ktorí s nimi špekulujú, mohla sa do Bayerischen Rundfunks dostať správa o "ekonomickom džiháde".
„Čo sa môže pokaziť, sa aj pokazí,“ hovorí starý Murphy a lord Acton dopĺňa špeciálnu obdobu tohto tvrdenia pre oblasť spoločenskovednú: „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.“ Počas stáročí skoncentrovaná svetovládna moc mala nespočet príležitostí sa
